Začiatkom apríla navrhol americký prezident Donald Trump rozsiahle clá takmer na všetkých obchodných partnerov Spojených štátov, čo vymazalo viac než päť biliónov dolárov z globálnych akciových trhov a vyvolalo obavy z nadchádzajúcej recesie. Pre hroziaci finančný kolaps však „recipročné“ clá na 90 dní čoskoro „pozastavil“. Lenže odvetné opatrenia medzi USA a Čínou pokračovali a colné sadzby prekročili sto percent na oboch stranách. Pozastavenie zvyšných ciel, ktoré Trump zaviedol v rámci „Dňa oslobodenia“, malo odštartovať tri mesiace intenzívnych rokovaní. Ak zvyšok sveta zareaguje s rozvahou, škody by sa mohli obmedziť na Spojené štáty, zatiaľ čo zvyšok globálnej ekonomiky by mohol profitovať z miernej liberalizácie obchodu. Kľúčovým aktérom pri dosiahnutí tohto scenára bude Európska únia.
Nie je to prvý prípad, keď Spojené štáty podľahli pokušeniu protekcionizmu. V roku 1930 prijal americký Kongres neslávne známy Smoot-Hawleyho zákon, ktorý zvýšil colné sadzby na veľkú časť dovozu o 40 až 60 percent. Hoci po krachu na Wall Street v roku 1929 vzrástla nezamestnanosť, zahraničná konkurencia nebola hlavnou príčinou – USA vtedy dosahovali obchodný prebytok (a clá by ho nezväčšili). Poľnohospodársky sektor trpiaci nadprodukciou a niektoré priemyselné odvetvia však požadovali ochranu. Nové clá spôsobili globálnej ekonomike a obchodnému systému škody – nie priamym vplyvom (obchod tvoril menej než päť percent amerického HDP), ale reakciou zvyšku sveta.
Menšie krajiny mohli protestovať len diplomaticky, no väčšie ekonomiky zaviedli voči USA odvetné clá. Niektoré štáty, ako Francúzsko a Spojené kráľovstvo, zvýšili clá na celý dovoz. S príchodom Veľkej hospodárskej krízy krajiny hľadali spôsoby, ako ochrániť svoje ekonomiky, a odveta voči USA im poskytla politické krytie pre prijatie protekcionistických opatrení. Clá netrvali dlho. Zvrátila ich séria krokov na liberalizáciu obchodu, pričom zásadný zlom priniesol zákon o recipročných obchodných dohodách z roku 1934 (Reciprocal Trade Agreements Act). Škody sa však už stali – svetový obchod sa prudko prepadol a geopolitické napätie sa prehĺbilo, čo sťažilo znižovanie ciel.
Obchod je v súčasnosti pre globálnu ekonomiku oveľa dôležitejší než v 30. rokoch 20. storočia. Dovoz tvorí približne 14 percent amerického HDP, takmer 18 percent HDP Číny a vyše 48 percent HDP Európskej únie. Podiel vývozu je okolo 11 percent pre USA, 20 percent pre Čínu a 52 percent pre EÚ. Dôsledky globálnej colnej vojny by preto boli omnoho väčšie než v medzivojnovom období. Pozastavenie ciel problém len odkladá. Výsledok bilaterálnych rokovaní je veľmi neistý, keďže administratíva prezidenta Donalda Trumpa očakáva asymetrický výsledok. Partneri USA by mali otvoriť trhy, zatiaľ čo Spojené štáty by len mierne znížili clá.
Prijatie takejto asymetrie je politicky ťažké a prípadná odveta pri neúspechu dohody lákavá – najmä pre väčšie krajiny, ktoré chcú demonštrovať geopolitickú silu. Preto Čína okamžite reagovala protiopatreniami. Ekonomický prínos tohto prístupu je sporný a Európska únia by mala zvážiť prijatie asymetrickej dohody – alebo takej, ktorú Trump doma prezentuje ako víťazstvo. Niekto môže tvrdiť, že zatiaľ čo malé ekonomiky ako Vietnam sú donútené ustúpiť – napríklad zrušením ciel na americký tovar – EÚ by sa mala clám postaviť. No odpoveďou Európy by mal byť pragmatizmus, nie ego. Následky by totiž znášali európski spotrebitelia.
Európski politici musia odolať pokušeniu reagovať na „záplavu“ lacného čínskeho tovaru presmerovaného z USA. V 30. rokoch takéto snahy – napríklad britský zákon o abnormálnom dovoze z roku 1931 (Abnormal Importations Act) – pomohli transformovať americký protekcionizmus na celosvetovú obchodnú vojnu. V súčasnosti by bol podobný krok ešte nevhodnejší, keďže európski vývozcovia budú v USA ťažiť z výhody oproti čínskym konkurentom, presahujúcej 80 percentuálnych bodov. Vyšší export EÚ do USA a zisky z európskych výrobných kapacít v Spojených štátoch môžu plne vykompenzovať nárast čínskeho dovozu do Európy. Dobrou správou je, že hoci sa administratíva prezidenta Trumpa zdá odhodlaná zopakovať chyby 30. rokov, zvyšok sveta sa im stále môže vyhnúť. Keďže americký dovoz tvorí menej než šestinu globálneho objemu a vývoz USA ešte menej, kľúčom je, aby obchod medzi ostatnými krajinami zostal voľný. Namiesto krátkozrakého protekcionizmu alebo mocenských hier s USA by mala Európska únia zhromaždiť koalíciu rovnako zmýšľajúcich krajín a chrániť otvorený, na pravidlách založený globálny obchodný systém, ktorý Spojené štáty opustili. To by bol skutočný prejav globálneho líderstva.
Copyright: Project Syndicate 2025. www.project-syndicate.org
