Niektorí tvrdia, že ide len o vyjednávaciu taktiku: Trump začne stanovením extrémnej pozície, aby mal neskôr priestor na „ústupky“ bez toho, aby skutočne niečo hodnotné obetoval. Poukazujú na jeho knihu z roku 1987 The Art of the Deal, ktorá nabáda čitateľov, aby „robili odvážne alebo kontroverzné veci“. Tento výklad sa zhoduje s bežným videním Trumpa ako „transakčného“ vodcu – takého, ktorý uzatvára dohody prinášajúce krátkodobé výhody, bez ohľadu na dôsledky v oblasti dôveryhodnosti, etiky, demokracie či právneho štátu. Existuje však jeden problém: D. Trump preukázal viac bezohľadných rozmarov a náhlych zvratov než strategického myslenia. To isté platí aj pri clách – nástroji, ktorý vníma ako neomylný spôsob, ako prinútiť ostatné krajiny k podriadenosti. V pondelok potvrdil, že 25-percentné clo na dovoz z Kanady a Mexika „bude zavedené podľa plánu“.
Nejde len o to, že by tieto clá porušili Dohodu medzi USA, Mexikom a Kanadou (USMCA), ktorú vyrokovala jeho prvá administratíva. Tento extrémny krok by spôsobil veľké škody nielen cieľovým ekonomikám, ale aj USA. Aj keď to podporovatelia D. Trumpa nemusia uznať, Kanada a Mexiko si to uvedomujú. Vezmime si napríklad automobilový priemysel, ktorý je vysoko integrovaný v rámci Severnej Ameriky. Krátkodobo by sa firemné stratégie a investície do výrobných zariadení radikálne narušili, dlhodobo by americké automobilky čelili značným stratám efektivity – napríklad preto, že by už nemohli lacno dovážať pracovne náročné súčasti z Mexika.
Navyše ústupky, ktoré Trump žiada od Kanady a Mexika, ako zastaviť tok fentanylu, nie sú v ich moci splniť. Väčšinu fentanylu však do krajiny prinášajú americkí občania. Americký prezident tiež trvá na tom, aby Kanada a Mexiko odstránili bilaterálne obchodné prebytky s USA. Bilaterálne deficity sú však iba súčasťou celkovej obchodnej bilancie USA, ktorú určujú národné úspory mínus investície. Akékoľvek zníženie exportu určitej krajiny do USA povedie k zodpovedajúcemu poklesu amerického exportu do zvyšku sveta, a to v dôsledku faktorov, ako sú pokles zahraničných príjmov, ohodnotenie dolára alebo odvetné clá.
V skutočnosti sme sa dostali k „ne-metóde“ v šialenstve D. Trumpa. Najskôr vyhlási vojnu, čím poteší svojich priaznivcov, aj keď sú tieto vyhlásenia – ako jeho nároky na Grónsko, Panamu alebo Kanadu – natoľko absurdné, že sa spočiatku zdajú žartom. Potom na nich trvá, čo si vyžaduje radikálne prispôsobenie očakávaní, keď prvotný šok začne ustupovať. Ale keď sa ukáže ich úplná nereálnosť, odloží problém na neskôr a nakoniec vyhlási víťazstvo, aj keď skutočných úspechov dosiahol len málo. Toto sme už videli. Počas prvého funkčného obdobia trval na tom, aby bola Severoamerická dohoda o voľnom obchode NAFTA zrušená a nahradená dohodou USMCA. Rozdiely medzi týmito dvoma dohodami však boli minimálne.
Donald Trump 1.0 tiež zahŕňal použitie ciel na prinútenie Číny, aby súhlasila s „historickou obchodnou dohodou“, nazvanou Prvá fáza, v rámci ktorej sa Čína zaviazala nakúpiť do konca roka 2021 dodatočné americké exporty v hodnote 200 miliárd dolárov. Tie sa však nikdy neuskutočnili. A nejde len o obchod: Donald Trump v roku 2017 hrozil, že na Severnú Kóreu „zvrhne oheň“, ak sa nevzdá svojho jadrového programu, a potom sa tváril, že jeho stretnutie so severokórejským diktátorom Kim Čong-unom v roku 2018 bolo veľkým víťazstvom. V skutočnosti to bolo ústupkom zo strany USA, po ktorom Kim Čong-un dlho túžil – a následne dokončil vývoj balistických rakiet s dlhým doletom schopných niesť jadrové hlavice.
V troch prípadoch – na samite so Severnou Kóreou v roku 2018, pri USMCA v roku 2019 a pri Prvej fáze s Čínou v roku 2020 – konfrontačná eskalácia a následná „transakcia“ vzbudili veľký mediálny záujem, no konečné zlyhanie zmeniť vývoj udalostí zostalo nepovšimnuté. Keď Trump vychvaľuje svoje „neúspechy“, náklady pre USA sa neustále hromadia – vrátane poškodenia medzinárodného obchodného systému a dôveryhodnosti americkej vlády – nehovoriac o potenciálne katastrofálnych následkoch strategických zlyhaní, ako je začínajúca sa roztržka s Európou. To však neznamená, že Trump nemá žiadne skutočné „víťazstvá“. Napríklad môže zlikvidovať USAID, pretože domáca podpora rozvojovej pomoci je slabá. Milióny ľudí na celom svete, ktorí v dôsledku toho budú trpieť, však budú vedieť, koho majú obviňovať. Aj tu bude „úspech“ D. Trumpa znamenať neúmerné škody pre Ameriku. Toto nie je stratégia.
Copyright: Project Syndicate, 2025, www.project-syndicate.org
