V kalifornskom meste Los Angeles a jeho okolí vypukli v piatok 6. júna protesty po tom, čo federálni imigrační agenti zatkli najmenej 44 osôb v rámci deportačnej kampane amerického prezidenta Donalda Trumpa. Bezpečnostné zložky cez víkend použili proti demonštrantom slzný plyn a omračujúce granáty, aby ich rozohnali.
Podľa D. Trumpa ale zlyhali a nepokoje sa im potlačiť nepodarilo. Preto o deň neskôr podpísal memorandum, ktorým do Los Angeles vyslal dvetisíc príslušníkov Národnej gardy, aby ochránili nielen pracovníkov Imigračného a colného úradu (ICE), ale aj federálne budovy.
Hoci Národnú gardu zvyčajne kontrolujú guvernéri jednotlivých štátov, prezident má právomoc ju za určitých okolností nasadiť. Šéf Bieleho domu môže uplatniť v prípade potreby odrazenia zahraničnej invázie, potlačenia povstania alebo na presadzovanie zákonov.

Protesty sa v Los Angeles po príchode gardistov vyostrili
Prezidentovo rozhodnutie mobilizovať Národnú gardu by nemalo byť až takým prekvapením. D. Trump počas minuloročnej volebnej kampane priaznivcom opakoval, že po znovuzvolení na boj proti „vnútornému nepriateľovi“ použije armádu.
Prezident v nedeľu 8. júna naznačil, že Los Angeles je len začiatok. „Vojakov budeme mať všade,“ povedal. Zdá sa, že to myslí vážne, keďže v utorok povolil vyslanie ďalších dvetisíc príslušníkov Národnej gardy do Los Angeles. Ich rady doplní aj približne 700 členov námornej pechoty.
Extrémne prehnaná reakcia
Nasadenie príslušníkov aktívnej vojenskej služby do civilnej komunity je v Spojených štátoch mimoriadne nezvyčajné opatrenie. Ide o prvý prípad za posledných 60 rokov, keď americký prezident nariadil príslušníkom Národnej gardy zasiahnuť v jednom zo štátov bez žiadosti jeho guvernéra.
V Kalifornii ním je Gavin Newsom, ktorý dal jasne najavo, že o nasadenie Národnej gardy nestál. V nedeľu na platforme X požiadal Trumpovu administratívu, aby memorandum zrušila a vrátila vojakov pod jeho velenie. Demokratický guvernér pritom označil mobilizáciu za „vážne porušenie suverenity štátu“ a prisľúbil, že za ňu D. Trumpa zažaluje. „Ide o zámerne provokatívny krok, ktorý napätie iba zhorší (...) a podkope dôveru verejnosti,“ dodal G. Newsom.

Trump posiela do ulíc Národnú gardu. Guvernéri hovoria o zneužití moci
Juliette Kayyemová, hlavná analytička CNN pre národnú bezpečnosť a bývalá predstaviteľka ministerstva vnútornej bezpečnosti, označila reakciu Trumpovej administratívy za extrémne prehnanú. „Vzhľadom na veľkosť hrozby nie je racionálna,“ prízvukovala. Keďže D. Trump nasadil Národnú gardu napriek odporu guvernéra G. Newsoma, existuje podľa nej vyššia pravdepodobnosť, že tento krok vyvolá konflikt: „Naši federálni vojaci sú trénovaní na použitie sily. Nemajú výcvik na deeskaláciu politickej situácie alebo občianskych nepokojov.“
Potlačenie nepokojov je len zámienka
D. Trump neznáša akýkoľvek prejav nesúhlasu s jeho riadením krajiny. Nedeľňajšou mobilizáciou vojakov ukázal, že je ochotný uviesť Spojené štáty do vojnového režimu a otestovať hranice prezidentskej moci, len aby dosiahol svoje ciele. Nasadenie Národnej gardy v druhom najväčšom meste USA, ktoré je prevažne liberálne, bolo autoritatívnou demonštráciou sily, uviedol pre Financial Times profesor Ryan Enos z Harvardovej univerzity.
Podľa odborníkov na právo môže byť skutočným účelom mobilizácie gardy snaha získať väčšiu moc nad demokratickými štátmi, ktoré otvorene oponujú Trumpovej deportačnej politike. Jej cieľom je totiž zorganizovať najväčšiu masovú deportáciu nelegálnych migrantov v histórii Spojených štátov.

USA od návratu Trumpa minuli na deportačné lety desiatky miliónov dolárov
Kaliforniu možno považovať za takzvaný „útočiskový štát“. Ide o jurisdikcie, ktoré obmedzujú spoluprácu s federálnymi imigračnými orgánmi, často s cieľom chrániť nelegálnych imigrantov pred deportáciou alebo im poskytnúť prívetivejšie prostredie. Navyše ju riadia demokrati, ktorých Trump a jeho klika obviňujú z blokovania federálnych zatknutí.
G. Newsom pritom vo februári vyčlenil 50 miliónov dolárov na pomoc pri obrane prisťahovalcov pred prezidentovými masovými deportáciami a na ochranu politík štátu pred útokmi administratívy. „Zdá sa, že nasadenie gardy je motivované skôr politikou než skutočnou potrebou zásahu na mieste,“ dodal pre Politico profesor Chris Mirasolo z Houstonskej univerzity.
Podľa právnika Andrewa Weinsteina, ktorý pôsobil ako verejný delegát USA pri OSN za čias amerického prezidenta Joe Bidena, je eskalácia súčasťou širšej stratégie. „Celé je to len zámienka na presadzovanie autoritárskej agendy. Kroky Bieleho domu vždy o niečo viac narúšajú základy našej demokracie,“ dodal.
The President of the United States just called for the arrest of a sitting Governor.
— Gavin Newsom (@GavinNewsom) June 9, 2025
This is a day I hoped I would never see in America.
I don’t care if you’re a Democrat or a Republican this is a line we cannot cross as a nation — this is an unmistakable step toward… pic.twitter.com/tsTX1nrHAu
Ďalšie dôležité správy
