100 dní Trumpa: Menej slobody, viac chaosu. Amerika smeruje k centralizácii moci

Počas januárovej inaugurácie nastupujúci prezident Donald Trump americkým voličom sľuboval príchod zlatého veku. „Od tohto dňa bude naša krajina prekvitať a opäť si získa rešpekt po celom svete. Budeme predmetom závisti všetkých národov,“ vyhlásil. Prvých sto dní jeho vládnutia však prinieslo opak zamýšľaného: ekonomika sa prepadla, akcie a dolár stratili na hodnote a pozícia USA vo svete sa oslabila. Získali iba tí, ktorí D. Trumpa brali doslovne – kupovali zlato.

Podobnosť s FDR

Len málokto čakal, že 47. americký prezident prinesie takú veľkú dávku neistoty do domácej a svetovej politiky a ekonomiky, ako sa to podarilo D. Trumpovi. Viera, že predvolebná kampaň sa bude významne líšiť od jeho reálneho vládnutia, sa nenaplnila. Naopak, naplnili sa plány Projektu 2025, ktorým sa americká organizácia Heritage Foundation poctivo pripravovala na prevzatie moci v Bielom dome.

Pravicový think-tank už dopredu avizoval, že cieľom bude obmedzenie nezávislosti federálnych úradov, výmena desiatok tisíc úradníkov lojalistami, posilnenie exekutívy prezidenta, posun k izolacionizmu, deregulácia a odstránenie zelenej agendy. Pohľad na prvých sto dní vlády D. Trumpa ukazuje, že bleskovou rýchlosťou implementuje dopredu pripravenú agendu. Tomu odpovedá aj rekordné množstvo prezidentských dekrétov, ktorými vládne. Historická paralela rastu moci prezidenta sa približuje iba Franklinovi D. Rooseveltovi (FDR), ktorý sa dostal do úradu počas veľkej depresie v roku 1933.

Napriek tomu, že sa D. Trump na neho často odvoláva, podobnosť však nie je na mieste. FDR mohutnou prezidentskou aktivitou reagoval na ničivé následky veľkej hospodárskej krízy s cieľom rozšíriť prítomnosť federálnej vlády v životoch Američanov. Naopak, Trumpova krížová výprava je zameraná najmä na jej demontáž. A čo je dôležitejšie, Kongres sa v prvých 100 dňoch Roosevelta zišiel, aby schválil viac ako tucet dôležitých zákonov, čo odrážalo národnú túžbu po zmene. D. Trump však vládne prevažne prezidentskými dekrétmi, čo mu umožňuje plne ignorovať svojich oponentov a robiť politické kompromisy.

Medzi nepriateľov Bieleho domu sa zaradili prokurátori aj súdy, ktorí nesúhlasia s mnohými krokmi Trumpovej administratívy. FDR pritom „strávil veľmi veľa času snahou vytvoriť ústavné odôvodnenia v legislatíve a navrhnúť ich tak, aby ich súdy mohli akceptovať,“ povedal Anthony Badger, historik a autor knihy FDR: Prvých sto dní. Aktuálny prezident vníma hľadanie konsenzu alebo akceptáciu iných názorov ako príťaž.

Strata popularity

D. Trump viackrát zopakoval, že by si vedel predstaviť prezidentovať dlhšie ako osem rokov. Práve FDR mu je príkladom, keďže vládol štyri volebné obdobia. V roku 1940 porušil nepísané pravidlo, ktoré zaviedol George Washington, keď odmietol tretíkrát kandidovať za prezidenta. Bolo to však v čase, keď Adolf Hitler zaútočil na západ a FDR sa nazdával, že iba on má skúsenosti situácii čeliť. Bez zaváhania si obhájil prezidentský mandát aj v roku 1944, iba pár mesiacov pred svojou smrťou, keď v apríli 1945 zomrel ako 63-ročný. Biely dom dlhodobo skrýval zlý zdravotný stav prezidenta pred zrakom verejnosti. Preto sa len pár rokov nato Kongres uzniesol v 22. dodatku k ústave na obmedzení práv jednotlivca kandidovať na viac ako dve prezidentské funkčné obdobia. Ako však D. Trump obchádza mnoho zákonov, ani tento mu nemusí robiť problém, pokiaľ bude mať dostatočne silné zázemie v parlamente. To však nebude jednoduché.