Veľké plány na budovanie „nezávislej Európy“ sú momentálne odsunuté bokom, keďže európski predstavitelia sa snažia udržať amerického prezidenta Donalda Trumpa na uzde počas nasledujúcich piatich týždňov intenzívnych rozhovorov o Ukrajine, transatlantickom obchode a záväzkoch USA voči Severoatlantickej aliancii.
Rastie obava, že americký prezident prepojí tieto tri oblasti a bude podmieňovať ústupky v jednej z nich ústupkami v druhej, uvádza Financial Times. Tým by EÚ mohla byť prinútená vzdať sa vlastných princípov alebo akceptovať zásadné oslabenie vzťahov s Washingtonom.
„Všetky tieto krízy naraz: je to ideálna búrka,“ povedal bývalý šéf európskej diplomacie Josep Borrell. „Môže nás začať tlačiť do kúta zo všetkých troch strán. Môže povedať: Ak mi nedáte výhodnú obchodnú dohodu, nepodporíme Ukrajinu. Alebo: Ak ma tlačíte do podpory Ukrajiny, budeme od vás žiadať ďalšie zvyšovanie výdavkov na obranu v rámci NATO.“
Predstavitelia EÚ analyzujú najhoršie scenáre vo všetkých troch oblastiach. Patria medzi ne úplné prerušenie americkej pomoci Ukrajine vrátane zablokovania spravodajských informácií a dodávok zbraní, rozsiahla obchodná vojna s vážnymi dôsledkami pre hospodársky rast, ale aj rýchle stiahnutie amerických jednotiek z Európy.
„Nie sme vo vojne, ale ani v mieri.“ NATO tlačí na Európu, aby si lepšie chránila nebo
D. Trump sa najprv stretne s európskymi lídrami na summite G7 v Kanade. Očakáva sa, že tam vysvetlí postoj k podpore Ukrajiny a k sankčnej politike voči Rusku. Európa dúfa, že potvrdí trvalú pomoc Kyjevu, no zároveň sa obáva, že bude presadzovať „mierové riešenie“, ktoré by mohlo ponechať Ukrajinu a zvyšok Európy zraniteľnými voči ďalšej ruskej agresii.
O týždeň neskôr sa lídri NATO stretnú v Haagu. Európske vlády dúfajú, že ich záväzky v oblasti obranných výdavkov presvedčia D. Trumpa, aby neoslaboval vojenskú prítomnosť USA v Európe. Deň nato sa európski lídri stretnú v Bruseli na samite EÚ, pričom budú mať menej ako dva týždne na vyjednanie obchodnej dohody s USA, aby sa vyhli clám vo výške 50 percent, ktoré by mohli vážne zasiahnuť ekonomiku.
Francúzska výzva na silnejšiu autonómiu Európy a odpútanie sa od USA má dnes viac podporovateľov než kedykoľvek predtým. „Naším ďalším veľkým projektom je budovanie nezávislej Európy,“ vyhlásila minulý týždeň predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Fico a Orbán získali nečakaných spojencov. Najväčší kupci ruského LNG sa stavajú proti Bruselu
Diplomati a úradníci EÚ sú ale znepokojení, že súčasné napätie by mohlo rozdeliť členské štáty na tie, ktoré podporujú strategickú autonómiu, a tie, ktoré chcú za každú cenu udržať transatlantické väzby. „Vzťah s USA je kľúčový na udržanie západnej sily. Naše osudy sú prepojené,“ povedala minulý týždeň talianska premiérka Giorgia Meloniová, ktorú mnohí považujú za najbližšiu spojenkyňu D. Trumpa v Európe. „Dialóg s Washingtonom musí byť vedený s rozvahou a politickým prístupom, nie byrokraticky,“ dodala.
Prezidentka Nemeckého Marshallovho fondu Alexandra de Hoop Schefferová uviedla, že európske metropoly dnes pristupujú k transatlantickému partnerstvu realistickejšie. „Ale čo sú naše spoločné záujmy? Túto debatu sme nikdy skutočne neviedli. Iniciatíva musí prísť z Bruselu a v tomto smere stále nie sú pripravení.“
Ďalšie dôležité správy
