Rastúce splátky hypoték budú zaťažovať spotrebu v eurozóne ďalších päť rokov. A to aj napriek tomu, že Európska centrálna banka už v uplynulom roku citeľne znížila svoje úrokové sadzby, ukázala štúdia ECB.
Centrálna banka tento mesiac už ôsmykrát po sebe znížila náklady na pôžičky v snahe podporiť pomalú ekonomiku eurozóny. Jej kľúčová sadzba je v súčasnosti na úrovni dvoch percent.
Podľa štúdie však hypotekárni dlžníci platia svoj diel za predchádzajúci boj ECB s vysokou infláciou. Banka totiž pomerne rýchlo, za niečo vyše roka, zdvihla svoj kľúčový úrok z vkladov z -0,5 na štyri percentá. To sa premietlo aj do úrokov z úverov komerčných bánk. Stúpol tak podiel pôžičiek na bývanie, ktoré mali na začiatku pevnú úrokovú sadzbu, ale postupne vzrástla, čo povedie k vyšším mesačným splátkam, približne do roku 2030.
Autori štúdie očakávajú, že to bude ďalej tlmiť spotrebu a to aj napriek pokračujúcemu cyklu uvoľňovania menovej politiky ECB. Odhadli, že zvýšenie úrokových sadzieb ECB zníži rast spotreby do roku 2030 o jeden percentuálny bod, pričom približne tretina tohto efektu ešte len príde.
Efekt bude silnejší pre chudobnejšie domácnosti, ktoré majú tendenciu mať hypotéky s pohyblivou úrokovou sadzbou. Jedna zo štyroch domácností v eurozóne má úver na bývanie.
Hypotéky s pohyblivou úrokovou sadzbou prevládajú v Španielsku a v menšej miere aj v Taliansku, zatiaľ čo francúzski a nemeckí dlžníci si s väčšou pravdepodobnosťou zabezpečili skôr fixnú sadzbu na určitý čas.
Podiel hypoték s pevnou úrokovou sadzbou vo všeobecnosti vzrástol po globálnej finančnej kríze v rokoch 2008 - 2009, kedy mali mnohé domácnosti problémy s mesačnými splátkami. Tým sa na jednej strane stlmil bezprostredný vplyv zvyšovania sadzieb ECB, ale zároveň sa predĺžilo jeho trvanie.
Ďalšie dôležité správy
