Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) má partnerov všade vo svete. Jej dohody s nečlenskými krajinami majú za úlohu posilňovať mier, stabilitu a bezpečnosť prostredníctvom dialógu, politickej spolupráce a praktickej kooperácie. Geopolitické dianie v nasledujúcich mesiacoch obzvlášť otestuje odhodlanie partnerov WEP4 - Rakúska, Švajčiarska, Írska a Malty. Ide o štyroch spojencov NATO, ktorí sa dlhé roky pýšia vojenskou neutralitou.
Ruská vojna na Ukrajine v týchto krajinách opätovne otvorila diskusie o tom, či je tento prístup ešte stále vhodný. Hoci ich obyvatelia v prieskumoch verejnej mienky neutralitu stále podporujú, bezpečnostní experti čoraz častejšie navrhujú nadviazanie užších inštitucionálnych väzieb s NATO. Nevylučujú ani členstvo.
Ani jedna z krajín WEP4 sa v dohľadnom čase nechystá k Aliancii pripojiť. V roku 2023 však vydali spoločný neoficiálny dokument, v ktorom vyzvali na intenzívnejšiu spoluprácu. Potvrdili tým význam aktuálneho partnerstva s NATO, ako aj potrebu jeho aktualizácie i ďalšieho rozvoja.
Podfinancované Rakúsko
Nový rakúsky kancelár Christian Stocker vyhlásil, že jeho krajina si aj naďalej zachová status jednej z mála zostávajúcich neutrálnych štátov v Európe. „Vstup Rakúska do NATO nie je na stole,“ prízvukoval štátnik v rozhovore pre Euractiv.
Nepomohla ani kritika, že Viedeň profituje zo spoločných investícií, ktoré do bezpečnosti a obrany nalievajú ostatné členské štáty EÚ. Kancelár trvá na tom, že Viedeň je pre NATO spoľahlivým západným partnerom v rámci doložky o vzájomnej pomoci EÚ, z ktorej takisto ťaží. Podľa neho Rakúsku v prípade útoku garantuje ochranu pod francúzskym „jadrovým dáždnikom“.
Nemennosť je luxus, ktorý si EÚ viac nemôže dovoliť. Jej obľúbené praktiky dnes nedávajú zmysel
Mnohí vysokopostavení rakúski vojenskí predstavitelia sa obávajú, že neutralita krajinu vystavuje zbytočnému riziku. Starosti im robí najmä podfinancovaná obrana. S výdavkami na úrovni približne jedného percenta HDP sa krajina nachádza na chvoste európskeho rebríčka. Spoločnosť jej robia ďalšie neutrálne štáty Írsko a Malta.
Na rozdiel od nich je však Rakúsko oveľa zraniteľnejšie na hrozby zvonka. Jeho východná hranica je od Ukrajiny vzdialená menej než 600 kilometrov. Jeho dvaja východní susedia – Slovensko a Maďarsko – zas majú prorusky orientovaných lídrov.
Kolaps švajčiarskeho priemyslu
V Európe posadnutej expanziou a kolonizáciou sa Švajčiarsko rozhodlo vyčleniť. V roku 1815 jej neutralitu oficiálne uznali všetky veľmoci na Viedenskom kongrese. Jej zachovanie sa v priebehu rokov ukázalo byť najvýnosnejším rozhodnutím v histórii krajiny.
Neutralita totiž nebola len politickým, ale aj finančným krokom. Keď Európou zmietali vojny, Švajčiarsko zostalo nestranné a mimo diania. Zahraniční investori, monarchovia a priemyselníci tak začali presúvať majetok do miestnych bánk, aby ho ochránili pred daňami alebo konfiškáciami.
V roku 1934 prijalo Švajčiarsko svoj dnes už neslávne známy bankový zákon, ktorý kriminalizoval zverejňovanie totožnosti majiteľov účtov. Krajina sa vďaka tomu stala obľúbeným európskym finančným útočiskom. Švajčiarske banky dnes z globálneho hľadiska spravujú najviac zahraničných aktív. Nachádza sa tu až približne 47 percent všetkého cezhraničného bohatstva.
Švajčiarsko je preto už 50 rokov tým najúspešnejším príkladom neutrálnej krajiny. Zdá sa, že tento prístup začína privolávať prvé problémy. Ich obeťou sa neprekvapivo stal domáci zbrojársky priemysel. Švajčiarsky export zbraní klesol v roku 2024 o 30 percenta na najnižšiu úroveň za posledných šesť rokov.
Z dôvodu legislatívnych obmedzení vyplývajúcich z neutrality začali niektoré švajčiarske zbrojárske firmy presúvať veľkú časť výroby do zahraničia. Švajčiarsko sa tak môže pripraviť o lukratívne kontrakty v čase, keď sa európske štáty opätovne prezbrojujú. Domáce zbrojárske firmy už vládu varovali, že švajčiarskemu zbrojárskemu priemyslu hrozí kolaps. Bern to zrejme nebude brať na ľahkú váhu. Hoci nemá záujem zapájať sa do akýchkoľvek vojen, zarábať peniaze ho baví.
Stret týchto hodnôt núti krajinu prehodnotiť jej politiku. V prelomovej správe zverejnenej vo štvrtok experti odporúčajú, aby vláda v Berne začala s EÚ a NATO pracovať na „spoločnej obrannej kapacite“.
Reputácia Írska v stávke
Bezpečnostná situácia Írska sa v posledných rokoch výrazne skomplikovala. Výskyt hybridných hrozieb odhalil slabiny krajiny.
Počet príslušníkov ozbrojených síl klesol pod cieľovú kapacitu 9 500 jednotlivcov. Vláda plánuje toto číslo do roku 2028 zvýšiť na 11 500, no najprv si bude musieť poradiť s náborovou krízou a problémami s udržaním personálu. Okrem príslušníkov chýba Írsku aj vojenské vybavenie, ktoré zaostáva nielen kvalitou, ale aj objemom.
Írska politika vojenskej neutrality vrátane neúčasti v obranných alianciách zostáva centrálnym prvkom jeho obrannej stratégie. Obyvatelia sú s týmto prístupom stotožnení. Aj napriek tomu krajina čelí čoraz väčšiemu tlaku zvonka, keďže bezpečnostná situácia Európy sa dramaticky mení.
Putinove reči o mieri sú len ilúziou, varujú európski lídri. Stále vraj chce celú Ukrajinu
Pre Írsko je jednou z najväčších hrozieb práve hybridná vojna. Je totiž významným dátovým uzlom s mnohými nadnárodnými spoločnosťami. Až 75 percent transatlantických telekomunikačných káblov prechádza cez jeho výlučnú ekonomickú zónu alebo sa nachádza v jej blízkosti. Čo i len krátkodobé narušenie týchto káblov by mohlo spôsobiť okamžité otrasy na transatlantických trhoch a nemalé hospodárske škody.
Írsko je tak atraktívnym cieľom pre podvratné aktivity Moskvy, ktorá proti Európe vedie hybridnú útočnú kampaň. Poškodenie jeho reputácie ako spoľahlivého digitálneho uzla by mohlo značne poškodiť domácu ekonomiku.
Osamotená Malta?
Pre Maltu predstavuje posun v globálnej geopolitike jedinečnú výzvu. Ako neutrálny člen EÚ čelí nepríjemnej realite, že jeho bezpečnostná stratégia založená na kolektívnej bezpečnosti, multilaterálnej spolupráci a dodržiavaní medzinárodných noriem mu už nemusí postačovať. Vojna na Ukrajine, rastúce napätie v Stredomorí a polarizácia medzi veľmocami ohrozujú pozíciu krajiny.
Kritici tvrdia, že zachovanie neutrality v takýchto podmienkach oslabuje vplyv Malty. Ak sa Írsko a Rakúsko vzdajú tohto statusu a zosúladia obranné politiky so zvyškom EÚ, ostane jediným neutrálnym štátom bloku. Táto izolácia by z neho mohla v budúcich konfliktoch spraviť strategický cieľ.
Okrem toho môže závislosť Malty od kolektívneho bezpečnostného rámca EÚ naštrbiť vzťahy s ostatnými členskými štátmi, keďže sa na jeho financovaní nepodieľa. „Naša krajina sa nezapojí do iniciatív, ktoré dotujú vojenské zbrane alebo armády v najbližších týždňoch, mesiacoch ani rokoch, pokiaľ bude vládnuť vláda Labouristickej strany pod mojím vedením,“ zdôraznil maltský premiér Robert Abela.
Ďalšie dôležité správy
