Zdĺhavé rozhodovacie procesy, nadmerná regulácia a občasná váhavosť konať efektívne patria medzi časté výčitky voči Európskej únii. Neschopnosť lídrov členských štátov dohodnúť sa ani na tak zásadných otázkach, ako je financovanie vlastných inštitúcií, je toho dôkazom. Na druhej strane však platí, že hoci je hľadanie kompromisu v európskom priestore náročné, výsledkom býva stabilita, ktorá nemá vo svete obdobu.
Európski lídri nežartujú o anektovaní susedov, dokážu jednoznačne pomenovať agresora v konflikte na Ukrajine a zodpovedne vyvažujú slobodu slova. Politické vyhlásenia vysokých predstaviteľov nezamávajú globálnymi finančnými trhmi v biliónových objemoch. Aj keď Európa čelí výzvam, v porovnaní s inými regiónmi sveta nevyzerajú jej problémy až tak hrozivo. Často majú jednoduché opodstatnenie.
Rodičia medzitým nemusia pri poklese hodnoty svojho akciového portfólia uvažovať, či si ešte môžu dovoliť financovať univerzitné štúdium pre deti a vďaka lacnej zdravotnej starostlivosti často netušia, čo znamená zadlžiť sa kvôli nemocničnému pobytu.
„Európa je jedným z mála miest, kde panuje vysoká miera slobody. Európania sú v priemere šťastnejší, menej vyhorení a dožívajú sa dlhšie,“ uvádza časopis The Economist.
Udržateľný model?
Európska únia predstavuje jediný globálny obchodný blok, ktorý sa riadi morálnymi princípmi. Trvá na dodržiavaní pravidiel Svetovej obchodnej organizácie a zodpovedne pristupuje aj k záväzkom v oblasti znižovania emisií uhlíka. Od spojencov nevyžaduje ponižujúce demonštrácie lojality.
Európske ekonomiky síce stagnujú, no niet sa čomu čudovať. Európania si užívajú augustové voľno, odchádzajú do dôchodku v najproduktívnejšom veku a trávia viac času so svojimi rodinami ako obyvatelia iných častí sveta. Navyše si udržiavajú nízku mieru sociálnej nerovnosti, ktorá sa v iných regiónoch za posledné desaťročia výrazne prehĺbila.
Súčasná distribúcia miezd v Európe ukazuje, že jedno percento najlepšie zarábajúcich poberá 12 percent celkovej mzdovej masy, čo je stále výrazne menej ako v USA, kde rovnaká skupina kontroluje až pätinu všetkých miezd. Pre kontrast, dolná polovica európskych pracujúcich sa delí o 22 percent celkových miezd, čo je podstatne viac ako skromných desať percent, ktoré pripadajú ich americkým náprotivkom.
Demografickému útlmu odoláva Európa najmä vďaka migrácii, ktorá jej pomáha dopĺňať pracovnú silu. Hoci sa občas objavia tvrdšie zásahy proti nelegálnym migrantom, pri zbere úrody a v ďalších sektoroch sa dnes spolieha najmä na legálnu migráciu.
Čas na zmenu
Spojené štáty si podkopávajú svoje postavenie. Nepredvídateľná politika Donalda Trumpa je terčom výsmechu zo strany lídrov najväčších európskych krajín a Spojeného kráľovstva, ktoré sa v súčasnosti môžu oprieť o relatívne zodpovedné vlády. Obnova dôveryhodnosti a reputácie Ameriky pritom môže trvať desaťročia.
„Spojeným štátom chýba lojalita. Stačí sa pozrieť na dohodu o kritických nerastných surovinách, ktorú Trumpovi poradcovia vnucovali Ukrajine. Prvá verzia sa rovnala mafiánskemu vydieraniu a Zelenskyj ju správne odmietol. Keď prišla následná dohoda, bola oveľa férovejšia,“ napísal Sławomir Sierakowski, zakladateľ hnutia Krytyka Polityczna pre portál Social Europe. Dodal, že administratíva Donalda Trumpa zaťažuje amerických spotrebiteľov clami a bojuje proti prisťahovalcom - dlhoročnému zdroju americkej ekonomickej sily.
Aj keď Európa nemá vojenskú silu porovnateľnú s USA, to ešte neznamená, že je slabá. V skutočnosti má k dispozícii všetky kľúčové nástroje. Jej spojené ozbrojené sily patria medzi najsilnejšie a najskúsenejšie na svete. Európania musia len prevziať iniciatívu.
„Budúcnosť roku 2025 formuje Európa svojimi činmi, nie Amerika svojimi názormi,“ zdôraznil historik Timothy Snyder v príspevku na platforme X.
Ďalšie dôležité správy
