Strach z Ruska v minulosti zjednotil európske krajiny s USA na bezpečnostnej úrovni. Dnes hrozí, že obavy z toho istého súpera jednotu rozdelia. Severoatlantická aliancia (NATO) vznikla v roku 1949, aby zadržala sovietsku expanziu. Ak Trumpova administratíva urobí všetko preto, aby v súčasnosti donútila Ukrajinu prijať čiastočnú porážku, Európa to bude vnímať ako legitimizáciu ruskej agresie. Celá aliancia sa tak ocitne v kríze, uvádza Financial Times (FT).
Európa odmieta Trumpov plán na ukončenie vojny na Ukrajine – nepozdáva sa jej najmä uznanie ruskej anexie Krymu. Spojené štáty nepripúšťajú ústupky. Za týmto rozporom stoja dva protichodné pohľady na medzinárodnú bezpečnosť. Európania varujú, že môže dôjsť k ďalším útokom na európskom kontinente, v prvom rade sa spomínajú pobaltské štáty. D. Trump sa ale obáva, že USA budú zatiahnuté do priameho konfliktu s Moskvou a opakovane varuje pred treťou svetovou vojnou.
Putin sa chystá urobiť zo západného Balkánu ďalšie bojisko, varuje britská diplomacia
Európski a ukrajinskí predstavitelia zároveň vyjadrujú obavy, že americký prezident vycúva z mierových rokovaní o Ukrajine a že chce využiť minimálny pokrok ako zámienku na odstúpenie. D. Trump čoraz častejšie deklaruje frustráciu z prístupu Kyjeva aj Moskvy, zatiaľ čo sa blíži koniec jeho vlastnej 100-dňovej lehoty, počas ktorej sľúbil sprostredkovať dohodu.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio uviedol, že nadchádzajúci týždeň bude rozhodujúci pre ďalšie angažovanie Washingtonu. Kyjev zároveň varuje, že odchod USA by mal „nebezpečné“ následky. „Bude to veľmi dôležitý týždeň, v ktorom sa budeme musieť rozhodnúť, či pokračovať v tomto úsilí, alebo zamerať pozornosť na iné, možno ešte dôležitejšie otázky,“ povedal M. Rubio.
Z Trumpa sa paradoxne môže stať zjednotiteľ Európy. Robí viac ako ktokoľvek od čias Schumana
Európski diplomati a ukrajinské vedenie sú podľa denníka FT presvedčení, že D. Trump bude chcieť akýkoľvek posun prezentovať ako dôkaz úspechu – a tým ospravedlniť vlastný odchod, aj bez trvalého riešenia. V Bielom dome sa už diskutuje o krátkodobých riešeniach, ktoré by zapadli do Trumpovej časovej schémy.
- Konflikt na Ukrajine sa ďalej vlečie
Americký prezident Donald Trump sľúbil ukončiť vojnu na Ukrajine do 24 hodín od nástupu do úradu. Takmer 100 dní po začiatku druhého prezidentského mandátu sa konflikt medzi Moskvou a Kyjevom naďalej vlečie. Ruské sily pokračujú v útokoch na ukrajinské mestá a civilnú infraštruktúru, zatiaľ čo ukrajinská armáda vzdoruje napriek vyčerpaniu a nedostatku zdrojov, uvádza portál nbcnews.com.
Prezident USA v posledných dňoch mení rétoriku. Striedavo obviňuje Volodymyra Zelenského z predlžovania „poľa smrti“ a Vladimira Putina za komplikovanie rokovaní – najmä po tom, ako ruská armáda podnikla nové údery, ktoré D. Trump označil za „zle načasované“.
„Je to nebezpečný moment. Odchod USA by vyslal veľmi zlý signál. Dúfame, že prezident Trump bude naďalej podporovať Ukrajinu a vyvinie tlak na Rusko,“ uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Rozkol v rámci NATO sa netýka len geopolitiky na Ukrajine. D. Trump hovorí o pripojení Grónska (územia Dánska) k USA, vyjadril sa tiež o premenení Kanady na 51. štát. Aj bez vojenskej hrozby je jasné, že neuznáva ich suverenitu.
Britský premiér Starmer má plán, ako rozvinúť obchod s EÚ a vyšachovať USA z hry
Ešte vážnejší je hodnotový konflikt. Šéf Bieleho domu a viceprezident JD Vance obviňujú Európu z potláčania slobody prejavu. Európania zas vidia hrozbu v útokoch D. Trumpa na súdy, médiá a univerzity. Kým USA inklinujú k nacionalizmu a konzervativizmu, Európa sa drží právneho štátu a liberálnych inštitúcií.
Západná aliancia kedysi pretrvávala bez ohľadu na výsledky volieb. Dnes to vyzerá, že funguje len vtedy, keď na oboch stranách Atlantiku vládnu podobné politické prúdy – liberálne alebo neliberálne. Ale to nemusí stačiť. Bez dôvery a predvídateľnosti sa aliancia môže rozpadnúť.
Ďalšie dôležité správy
