Elektronická komunikácia je v kurze. V Sociálnej poisťovni, kde v polovici februára spustili elektronickú podateľňu pre on-line príjem mesačných výkazov poistného, to už vedia.
V marci cez ňu poisťovňa prijala pätinu všetkých výkazov, ktoré by inak dorazili v papierovej podobe. V súčasnosti jej už prichádza viac dokumentov v elektronickej forme.
Investícia sa už vrátila
Prínosy? Napríklad úspora desiatich metrov nových políc mesačne, na ktorých by Sociálna poisťovňa musela papierové výkazy archivovať. Okrem toho, elektronický dokument sa neskenuje, neprenáša a nemusí sa manuálne kontrolovať, pretože systém automaticky upozorňuje používateľa na chyby. Deväťmiliónová investícia do elektronickej podateľne sa Sociálnej poisťovni vrátila už po siedmich mesiacoch prevádzky.
Približne milión korún sa ušetrilo na formulároch, o ďalších vyše osem miliónov klesli personálne náklady. Ťažko vyčísliteľným plusom, vyplývajúcim z upozorňovania na chyby pri vypĺňaní elektronického výkazu, je vysoká validita údajov, ktoré sú základnými vstupmi informačného systému poisťovne.
Úspory tak na strane poisťovne, ako aj zamestnávateľov, ktorí elektronické výkazy posielajú, odhaduje riaditeľ sekcie informatiky Ľudovít Hamaš na 13,6 mil. Sk mesačne. A ekonomické benefity ďalej porastú, keď sa do elektronického zberu dát zapojí ešte viac podnikov.
So systémom Sociálnej poisťovne môžu zamestnávatelia komunikovať dvoma spôsobmi. Buď výkaz priamo vytvorí mzdový softvér, pričom on-line podateľňa spolupracuje so stovkou rôznych aplikácií, ku ktorým majú v budúcnosti pribudnúť ešte ďalšie.
Alebo údaje možno zadávať manuálne na webovej stránke poisťovne. Komunikácia medzi Sociálnou poisťovňou a jej partnermi je šifrovaná. „Pre prípad vzniku neštandardných situácií máme havarijné plány a plány kontinuity,“ zdôrazňuje Ľ. Hamaš.
Prístup do systému elektronického zberu výkazov poistného je bezplatný, využívať ho môžu všetci zamestnávatelia na Slovensku. Stačí, ak vyplnia formulár, ktorí si stiahnu z internetovej stránky Sociálne poisťovne. Tá im následne bezplatne pridelí identifikačné číslo a GRID kartu, ktoré slúžia na ich autorizáciu.
Papierovej komunikácie sa však Sociálna poisťovňa nezriekla úplne. Používateľ musí prvú stránku on-line výkazu vytlačiť na papier, podpísať, opečiatkovať a poisťovni osobne alebo poštou fyzicky doručiť. Sumárny krycí list potvrdzuje, že prenos údajov sa uskutočnil a že adresát dostal tie isté dáta, čo odosielateľ poslal. „To fakticky supluje elektronický podpis a časovú pečiatku,“ dodáva Ľ. Hamaš.
Len zaručený podpis
Elektronicky by od začiatku budúceho roka chcela so svojimi klientmi komunikovať aj daňová správa. Iniciovala preto zmenu zákona o správe daní a poplatkov (TREND 30/2004), ktorú vláda koncom augusta posunula do parlamentu.
Novelou právnej normy chce docieliť, aby s daňovými subjektmi mohla komunikovať v rámci uzavretého systému – modelu bežne používanom pri službách internetového bankovníctva. Teda aj bez zaručeného elektronického podpisu, ktorý sa ani po dvoch rokoch účinnosti jeho legislatívnej úpravy ešte nepodarilo uviesť do praxe.
Zámer Daňového riaditeľstva SR sa však nepozdáva Národnému bezpečnostnému úradu (NBÚ). Odvoláva sa na zákon o elektronickom podpise, podľa ktorého sa má „v styku s verejnou mocou“ používať výhradne zaručený elektronický podpis. Ten je zároveň v zmysle občianskeho zákonníka jedinou alternatívou vlastnoručného podpisu: „Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.“
Daňová správa môže podľa NBÚ komunikovať s klientmi aj v uzavretom systéme bez zaručeného podpisu, vymieňať si však môžu len dokumenty, ktoré v papierovej verzii nevyžadujú vlastnoručný podpis. Teda nie daňové priznania či meritórne rozhodnutia.
„Vlastnoručný podpis a pečiatku nemožno nahradiť dohodou o komunikácii,“ tvrdí riaditeľ sekcie elektronického podpisu NBÚ Peter Oravec. V opačnom prípade sa podľa neho tak daňová správa, ako aj daňovník vystavia riziku, že sa v prípade súdneho sporu nebudú môcť obhájiť.
Bezpečnejšie než papier
Sociálnu poisťovňu pred konfliktom s NBÚ uchránil krycí list, na ktorom sa vlastnoručný podpis spolu so sumárnymi informáciami elektronicky posielaného dokumentu nachádzajú.
Daňové riaditeľstvo s niečím podobným zatiaľ nepočíta. „Klient na základe zmluvy dostane jednoznačný identifikátor, ktorý môže poslúžiť ako relevantný dôkaz,“ vysvetľuje hovorca Robert Merva. „Ak sa pomocou neho prihlási do svojej schránky v systéme, bude napríklad jasné, že si prevzal korešpondenciu, ktorú mu daňový úrad poslal,“ dodáva.
Ak to z akéhokoľvek dôvodu neurobí, dokument ešte stále v zákonnej lehote dostane bežnou poštou. „Samozrejme, dôkazové bremeno v daňovom konaní – či už elektronickom alebo fyzickom – v zmysle zákona nesie daňovník. On musí dokázať, že si splnil svoje povinnosti,“ konštatuje R. Merva. Čo však v prípade, že chyba preukázateľne nastane na strane daňovej správy? „Vtedy musí nápravu vykonať daňová správa. Urobíme však všetko pre to, aby takéto riziko nevzniklo,“ sľubuje hovorca.
V uzavretom systéme bez zaručeného podpisu už daňová správa komunikuje so Štátnou pokladnicou a Ministerstvom financií SR. Bez bezpečnostných problémov a odporu NBÚ, hoci situácia je veľmi podobná.
„Keby výmena dokumentov prebiehala fyzicky, bolo by potrebné účtovnú závierku, ktorá sa robí každý deň, pred odoslaním opečiatkovať a podpísať,“ hovorí P. Merva. Rovnako bez zaručeného podpisu budú podľa neho právoplatné aj on-line podané daňové priznania, pretože budú opatrené obyčajným elektronickým podpisom.
To by malo stačiť. „Tak ako v poštovom styku nie sme povinní overovať pravosť vlastnoručného podpisu, nemusíme ani v elektronickej komunikácii overovať pravosť elektronického podpisu,“ objasňuje R. Merva. On-line systém je pritom podľa neho bezpečnejší než papierová komunikácia. Podpis na papierovom daňovom priznaní možno sfalšovať – na rozdiel od kódu z GRID karty alebo USB kľúča. „Vieme garantovať minimálne takú mieru bezpečnosti, ako v súčasnosti garantuje bankový sektor,“ tvrdí R. Merva.
Lenže bezpečnosť na úrovni internetového bankovníctva podľa NBÚ pri on-line komunikácii so štátnou správou nepostačuje. „Tieto systémy nemajú také vlastnosti, aby klientovi zaručovali dostatočnú istotu,“ mieni P. Oravec. K takémuto tvrdeniu ho podľa neho oprávňuje desaťročná prax v oblasti IT bezpečnosti v bankovom sektore. Banka si podľa neho môže riziko dovoliť, štátna správa nie. Uznáva, že k incidentu môže prísť aj v komunikácii so zaručeným elektronickým podpisom. „No pravdepodobnosť je veľmi nízka,“ dodáva.
Zaručený podpis sa využíva málo
NBÚ argumentuje aj európskou smernicou o elektronickom podpise, ktorú väčšina štátov do národných legislatív pretavila tak ako Slovensko – vlastnoručný podpis sa rovná zaručený elektronický podpis. „Cieľom Európskej komisie bolo vytvoriť homogénne prostredie na elektronickú komunikáciu v rámci celého spoločenstva,“ konštatuje P. Oravec. „Je nezmysel myslieť si, že drobné regionálne riešenia budú akceptované,“ dodáva.
To však ani daňové riaditeľstvo nezamýšľa. Chce, aby sa elektronická komunikácia rozšírila v masovom meradle. Daňová on-line podateľňa bude, samozrejme, prijímať aj dokumenty so zaručeným podpisom.
„Ak by sme však trvali len na ňom, elektronická komunikácia by sa dotkla nanajvýš dvoch percent daňovníkov, čo je pre nás veľmi málo. Aby prišlo k výraznej racionalizácii, potrebujeme desiatky percent,“ hovorí R. Merva. Slabý potenciál zaručeného podpisu očakávajú daniari na základe skúseností českej daňovej správy, kde ho využívajú už štyri roky. Ukázalo sa však, že zaručený podpis je pre väčšinu používateľov príliš zložitý a nákladný.
Podľa P. Oravca by rozšíreniu zaručeného podpisu pomohlo, keby vláda splnila to, k čomu sa zaviazala pristúpením k programu eEurope Plus a schválením národnej stratégie informatizácie spoločnosti. Teda keby „podporovala elektronický podpis v rámci verejného sektora“. Štát zatiaľ vybudoval iba technologickú infraštruktúru, do koreňovej certifikačnej autority podľa P. Oravca investoval 55 miliónov korún. Chýbajú však aplikácie.
Slovensko by sa podľa sekčného riaditeľa NBÚ mohlo inšpirovať Českou republikou. Tamojšej štátnej správe, ale aj samospráve vyplýva povinnosť prevádzkovať on-line podateľňu založenú na zaručenom podpise priamo zo zákona. Výsledkom je, že počas uplynulých pár rokov pribudlo množstvo aplikácií na elektronickú komunikáciu.
Ako príklad P. Oravec uvádza plzenský magistrát (e-podatelna.plzen-city.cz), ktorý touto formou umožňuje prihlásiť a odhlásiť auto, požiadať o vydanie rybárskeho lístka, zaregistrovať zdravotnícke zariadenie či požiadať o odpredaj bytu vo vlastníctve mesta.
Ako však pre TREND uviedol vedúci správneho a priestupkového odboru David Prázný, elektronické podania predstavujú len mizivé jedno percento celkovej pošty. Po troch rokoch prevádzky. Hoci náklady na vybudovanie on-line podateľne neboli vysoké, stačil na to bežný osobný počítač a tisícka na certifikát na vytváranie zaručeného elektronického podpisu.
Konflikt záujmov
Vidiac váhanie štátu i komerčného sektora, NBÚ sa snažil používanie zaručeného elektronického podpisu zaviesť do praxe sám. Keď v apríli požiadal o financie na dobudovanie koreňovej autority, navrhol, že všetkým štátnym inštitúciám vydá certifikáty pre zaručený podpis. „Vydal by ich len raz, štátna správa by teda nemusela každoročne platiť za licencie tak ako v prípade komerčných autorít,“ vysvetľuje O. Oravec.
Okrem toho chcel NBÚ vybudovať centrálnu on-line podateľňu, z ktorej by došlú korešpondenciu preposlal adresátom. Náklady na prevádzku, ktoré momentálne dosahujú štyri milióny korún ročne, by sa podľa P. Oravca zvýšili len nepatrne: „Či v aute veziete jedného pasažiera alebo štyroch, máte možno o pol litra vyššiu spotrebu, ale neplatíte vyššiu poistku.“
Rezorty podľa P. Oravca prijali nápad s nadšením, proti sa však ozvalo päť profesijných združení. „Poskytovanie certifikačný služieb je podnikaním podľa Obchodného zákonníka, NBÚ však nie je podnikateľský subjekt, preto by išlo o konflikt záujmov,“ napísal úradu prezident Asociácie podnikateľov Slovenska, menovec sekčného riaditeľa NBÚ Ján Oravec.
„Uznávam, že by NBÚ vydávaním certifikátov brali biznis komerčným autoritám,“ hovorí P. Oravec. „Ale reťazová reakcia, ktorú by sme vyvolali, by im podstatne rozšírila priestor na podnikanie,“ myslí si. Pre odpor kritikov však svoj návrh napokon stiahol.
Foto – Miro Nôta, archív
