Menej ako minimum zarábajú v súčasnosti napríklad upratovačky, školníci, údržbári, vodiči, kuchári či hospodári vo verejnej správe.

Skupina siedmich poslancov okolo poslanca Miroslava Beblavého pripravila vlani novelu odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Nepodporili ho poslanci SMER-SD, SNS a Most-Híd. Keďže poslanci boli presvedčení, že súčasné rozdielne pravidlá odmeňovania zamestnancov vo verejnom a súkromnom sektore sú protiústavné, obrátilo sa v tejto veci 32 poslancov vlani v júni na Ústavný súd.

„Za rovnakú prácu má byť predsa v jednom štáte rovnaká minimálna mzda. Prečo by mala kuchárka v školskej jedálni mať nižšiu minimálnu mzdu ako kuchárka v súkromnom sektore? To nemá logiku,“ kritizoval vtedy súčasný stav M. Beblavý.

Ústavný súd 30. mája rozhodol, že návrh prijíma na ďalšie konanie. Znamená to, že podnet poslancov sa Ústavnému súdu javil ako opodstatnený, a zdieľa pochybnosti poslancov SPOLU o ústavnosti súčasného systému, keď minimálne mzdové nároky podľa Zákonníka práce platia iba pre súkromný sektor.

„Pri tomto rozhodnutí bol Ústavný súd jednotný, nezaznelo ani jedno odlišné stanovisko. Preto v SPOLU - občianska demokracia dúfame, že po rokoch bojov o spravodlivé mzdy pre verejných zamestnancov sa konečne dočkáme a vďaka našej iniciatíve Ústavný súd v krátkom čase poskytne verejným zamestnancom ochranu," povedal predseda SPOLU M. Beblavý.

Pod úrovňou minima

Vo verejnej správe pracuje okolo 144-tisíc ľudí. Odmeňujú sa podľa zákona č. 553/2003 Z. z. prostredníctvom katalógu pracovných činností (nariadenie vlády č. 341/2004 Z. z.) a charakteristík platových tried je možné vyšpecifikovať konkrétnu pracovnú pozíciu a jej zaradenie.

Pri platoch zamestnancov „vo výkone práce vo verejnom záujme“ v základnej stupnici platových taríf je 12 platových stupňov odstupňovaných podľa praxe (od dvoch do 32 rokov a nad 32 rokov). Každý platový stupeň má 14 platových tried. Napríklad na prvom platovom stupni (dva roky praxe) sa prvá platová trieda začína na sume 292 eur a posledná 14. je 633,50 eura.

Štát nedodržiava vlastnú minimálnu mzdu, ktorú diktuje podnikateľom, a zároveň znevažuje vysokokvalifikovanú prácu svojich zamestnancov. Nízke mzdy zároveň znamenajú aj nízke dôchodky.

Samosprávy v súčasnosti z vlastných zdrojov dorovnávajú zamestnancom rozdiel v mzde tak, aby dostávali aspoň minimálnu mzdu. To v praxi znamená, že desaťtisíce verejných zamestnancov nemajú šancu získať osobné ohodnotenia.

Pri každom zvýšení tarify prostredníctvom kolektívneho vyjednávania sa zamestnancovi síce navýši tarifa aj ostatné zložky platu na ňu naviazané, avšak štandardne, aj napriek zvýšeniu, je jeho plat stále pod úrovňou minimálnej mzdy a na výplatnej páske dosahuje len minimálnu mzdu. Toto dorovnávanie sa premieta stále do vyšších tarifných tried a stupňov, a tým sa systém stáva nespravodlivým.

Už existuje druhý návrh

Vyriešenie miezd verejných zamestnancov sľubuje Smer od októbra 2015. Premiér Peter Pellegrini už pred viac ako mesiacom avizoval, že vláda má návrh na upravenie tabuľkových platov verejných zamestnancov. Zaslala ho v tom čase odborárom.

Podstatou návrhu z Úradu vlády bolo zlúčenie existujúcich 14 platových tried s 12 stupňami mzdy do šiestich stupňov tak, ako je to pri odstupňovaní minimálnej mzdy podľa náročnosti. Prvá platová trieda mala začínať na úrovni minimálnej mzdy, druhá by mala byť 1,2-násobkom minimálnej mzdy, tretia by sa násobila koeficientom 1,4, štvrtá platová trieda by sa násobila 1,6-násobkom, piata 1,8-násobkom a šiesta by bola dvojnásobkom minimálnej mzdy.

Zároveň má byť pri každej tarife aj platový strop, a to dvojnásobok každej konkrétnej platovej triedy. To znamená, ak by prvá trieda začínala na sume 520 eur, jej stropom by bola suma 1 040 eur. Stropom druhej platovej triedy 624 eur (1,2-násobok minimálnej mzdy) by bola suma 1 248 eur.

Okrem toho by sa mal zaviesť aj zmluvný plat ako súčet tarifného platu a príplatkov.

Konfederácia odborových zväzov návrh na zmenu tabuliek odmietla, keďže išlo v podstate len o zlúčenie platových tried. Napríklad na 3. stupni náročnosti by sa zlúčili platové triedy 5 až 8, kde sú zaradení zamestnanci so stredoškolským aj vysokoškolským zamestnaním.

Navyše návrh nezohľadňoval odpracované roky ani ďalšie vzdelávanie, keďže sa mali zrušiť platové stupne.

Odborári nesúhlasili ani s tým, aby bolo odmeňovanie zamestnancov vo verejnej službe riešené zmluvnými platmi. Platiť by mal podľa nich princíp, aby prvý stupeň prvej platovej triedy začínal minimálnou mzdou tak, aby nedochádzalo k nivelizácii platov.

Aby nový systém odmeňovania mohol platiť od januára nového roku, rokovanie o mzdách musí skončiť do konca júna.

Konfederácia odborových zväzov dostala z Úradu vlády druhý návrh. V súčasnosti ho posudzujú odborové zväzy.

„Návrh nových tarifných tabuliek by už mal zohľadňovať roky praxe a prvý stupeň prvej platovej triedy by mal začínať na minimálnej mzde,“ komentovala zmeny Martina Nemethová, hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR. Okrem toho z návrhu vypadlo aj to, aby boli odmeny verejných zamestnancov riešené ako zmluvné platy. Za každý rok praxe by sa mzda zvyšovala o pol percenta, v súčasnosti je to však percento.