Mladí ľudia najhlasnejšie hovoria o udržateľnosti, no potraviny vyhadzujú dvakrát častejšie než starší ľudia. Vyplynulo to z prieskumu agentúry Ipsos pre slovenskú platformu Munch a českú platformu Nesnězeno. Ako pripomenuli, Eurobarometer Youth Survey 2024 paradoxne ukázal, že 72 percent mladých Európanov si o sebe myslí, že so svojím vzdelaním sú pripravení starať sa o planétu. Eurobarometer ďalej ukázal, že 33 percent mladých Európanov považuje životné prostredie a klimatickú zmenu za druhú najčastejšiu z desiatich hlavných priorít, ktoré by mala EÚ riešiť. Slovenské a české dáta z prieskumu však poukazujú v praxi na rozpor, ak ide jedlo a potraviny.
Slováci a Česi do 35 rokov vyhadzujú jedlo častejšie a vo väčších objemoch než staršie generácie nad 54 rokov. Zbytočne vyhadzuje potraviny aspoň raz týždenne 47,4 percenta Slovákov a 47 percent Čechov vo veku 18 až 35 rokov. Vo vekovej skupine 54 až 65 rokov je to 20,3 percenta Slovákov a 16,4 percenta Čechov. Ako najčastejšie dôvody pritom uvádzajú pokazené potraviny, ktoré sa hromadia pre zlé plánovanie nákupov a zbytočne veľké nákupy. Uviedlo to takmer 56 percent mladých Slovákov a 62 percent českých rovesníkov. Druhým najčastejším dôvodom vyhadzovania sú potraviny po dátume spotreby, pričom tento dôvod uvádza 43,2 percenta mladých Slovákov a takmer 39 percent Čechov z tejto vekovej skupiny. Prebytky z nadmerných nákupov pritom priznalo aj 29 percent Slovákov a 31 percent Čechov do 35 rokov. „Štatistiky z generácie vo veku 54 – 65 rokov v daných ukazovateľoch klesajú. Dokazujú, že starší vedia realizovať racionálnejšie nákupy a majú lepší manažment potravín z hľadiska dátumu spotreby. Na slovenskej strane sú na tom lepšie aj s menším objemom pokazeného jedla,” doplnila platforma Munch.
To, prečo mladí ľudia vyhadzujú viac, je možné vysvetliť kombináciou životného štýlu, skúseností a hodnôt. Ako vysvetlia sociologička z agentúry Ipsos Barbora Ostrožovičová, mladí často žijú v menších domácnostiach alebo sami, čo komplikuje plánovanie nákupov a spotrebu balených potravín. „Ich flexibilný a rýchly životný rytmus, navyše, zvyšuje pravdepodobnosť neplánovaného stravovania mimo domova. Skúsenosti s vedením domácnosti sú u nich obmedzenejšie, čo vedie k častejším omylom v odhadoch spotreby a trvanlivosti potravín. Staršie generácie, naopak, častejšie vyrastali v podmienkach, kde sa jedlom neplytvalo, a preto majú silnejšie zakorenené hodnoty šetrnosti,” doplnila sociologička.
Manažérka riadenia predaja spoločnosti Munch Adriana Samek v tejto súvislosti upozornila na existenciu aplikáciu Munch, ktorá redistrubuuje nadbytočné, no stále kvalitné potraviny ešte pred uplynutím dátumu spotreby. Munch pôsobí na trhu aj v Maďarsku, Rumunsku a v Česku pod názvom Nesnězeno. Ako vysvetlila Samek, v portfóliu Munch sú reštaurácie, pekárne, cukrárne, hotely, obchody a ďalšie typy prevádzok, ktoré svoje nepredané jedlá a potraviny ponúkajú so zľavou. „Používateľ si ich môže na pár klikov rezervovať a vyzdvihnúť, čím šetrí peniaze aj planétu. Takto Munch znižuje ekonomické straty domácností a zároveň prispieva k nižšiemu zaťaženiu životného prostredia,” vysvetlila Samek a spresnila, že v roku 2024 sa vďaka platforme podarilo zachrániť viac než 26 ton jedla, čo predstavuje úsporu takmer 234-tisíc kilogramov emisií skleníkových plynov.
Ďalšie dôležité správy
