Keď 12 krajín v roku 1949 založilo vo Washingtone Severoatlantickú alianciu (NATO), ich cieľom bolo vytvoriť mechanizmus vzájomnej pomoci, ktorý by na začiatku studenej vojny potlačil akékoľvek expanzionistické ambície sovietskeho bloku. V priebehu rokov sa NATO rozrástlo na dnešných 32 členov, no jeho základná štruktúra sa nezmenila.
Vzájomnú solidaritu garantuje článok 5 Severoatlantickej zmluvy. Podľa neho platí, že ak sa ktorákoľvek členská krajina NATO stane obeťou ozbrojeného útoku, každý člen Aliancie bude tento čin považovať za ozbrojený útok proti všetkým členom. Následne prijme také opatrenia, aké uzná za potrebné, a to „vrátane použitia ozbrojenej sily“ s cieľom pomôcť napadnutej krajine.
K spusteniu článku 5 však nedochádza automaticky. Ak bude mať niektorý z členov pocit, že sa stal útokom nepriateľských vojsk, zasadne Severoatlantická rada, v rámci ktorej musia všetci spojenci prijať jednomyseľné politické rozhodnutie. Skutočnosť, že tento princíp nebolo potrebné počas studenej vojny nikdy uplatniť, možno považovať za dôkaz odstrašujúcej povahy článku 5. Bez neho by zmluva podľa Le Monde stratila zmysel.
Aj napriek tomu ho začali Spojené štáty spochybňovať. „Viete, aký je môj najväčší problém s NATO? Poznám tých chlapov veľmi dobre. Sú to moji priatelia. Ak by sa ale Spojené štáty dostali do problémov a zavolali by sme im. Myslíte, že by prišli a chránili nás? Mali by. Ale nie som si tým istý,“ povedal začiatkom marca americký prezident Donald Trump.
Spochybňovanie solidarity členov Aliancie je útokom na samotnú myšlienku, ktorá tvorí základný kameň NATO, píše Le Monde. Ironicky, k aktivácii článku 5 došlo doteraz iba jediný raz, a to práve zo strany USA. Odvolali sa na ňu po útokoch al-Káidy na Svetové obchodné centrum a Pentagón v roku 2001. Pre tento vysoko politický krok sa rozhodli najmä na naliehanie vtedajšieho generálneho tajomníka NATO Georgea Robertsona. Po tom, čo bola Severoatlantická rada oboznámená s výsledkami vyšetrovania, dospela k záveru, že útoky možno považovať za čin spadajúci pod článok 5.
Odvtedy o aktivácii uvažovalo hneď niekoľko krajín. Nikdy sa však k tomu neodhodlali. V roku 2012 Turecko viackrát naznačilo, že spustí článok 5 v súvislosti so situáciou na hranici so Sýriou. O desať rokov neskôr Spojené kráľovstvo a USA pohrozili aktiváciou, ak by Rusko úmyselne zaútočilo na jadrovú elektráreň Záporožie na Ukrajine, čo by potenciálne viedlo k nebezpečnému úniku radiácie. V roku 2022 o spustení článku 5 uvažovalo aj Albánsko, ktoré zasiahla vlna iránskych kybernetických útokov.
Ďalšie dôležité správy
