Komanditná spoločnosť kombinuje výhody živnosti a eseročky

Naše obchodné právo rozlišuje medzi osobnými obchodnými spoločnosťami (napríklad verejná obchodná spoločnosť ) a kapitálovými obchodnými spoločnosťami (napríklad eseročka a akciová spoločnosť). Jedným zo základných rozdielov pri týchto spoločnostiach je ručenie. Pri osobnej spoločnosti podnikateľ ručí za záväzky spoločnosti neobmedzene celým svojím súkromným majetkom.

Naopak, pri kapitálovej spoločnosti ručí za záväzky spoločnosti svojím vlastným majetkom len obmedzene. V praxi však vo väčšine prípadov neručí súkromným majetkom vôbec. „Komanditná spoločnosť je akýsi zmiešaný typ spoločnosti, niečo medzi osobnou a kapitálovou spoločnosťou,“ vysvetľuje rozdiely Ján Marônek, vedúci právneho oddelenia spoločnosti M2 Business. Neznamená to však, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, že to nie je ani „ryba ani rak“.

Najmenej dvaja členovia

Najväčšou výhodou komanditnej spoločnosti je práve zmiešané ručenie - svojím majetkom a aj ručením do výšky vkladu do spoločnosti.

Zmiešaní sú aj spoločníci. Jednu skupinu tvoria komanditisti, ktorí sa podieľajú na podnikaní komanditnej spoločnosti svojím vkladom. Jeho minimálna výška je 250 eur. Komanditisti tak do spoločnosti vkladajú peniaze, pričom za záväzky komanditnej spoločnosti ručia len do výšky svojho vkladu. Práve tu ide o prvok kapitálových spoločností.

Druhú skupinu tvoria komplementári, ktorí sa podieľajú na podnikaní spoločnosti osobne. Za záväzky komanditnej spoločnosti však ručia celým svojím majetkom (tak ako v prípade živnosti).

Možná je ich kombinácia fyzickej aj právnickej osoby. „Mohlo by sa teda stať, že komplementárom by bola spoločnosť s ručením obmedzeným. Podnikateľ by tak disponoval komanditnou spoločnosťou s obmedzeným ručením. Za záväzky spoločnosti by celým majetkom ručila podnikateľova eseročka,“ približuje kombinácie fungovania spoločnosti J. Marônek.

Založenie tejto spoločnosti teda môže byť výhodné najmä vtedy, ak jeden spoločník chce mať postavenie SZČO a druhý sa zase na riadení spoločnosti nechce aktívne podieľať a vyhovuje mu profit vo forme vyplatených a už zdanených podielov na zisku.

Ako založiť komanditnú spoločnosť

Názov spoločnosti musí obsahovať skratku kom. spol. alebo k.s. V zakladateľskej zmluve musí byť obchodné meno a sídlo spoločnosti, spoločníci, predmet podnikania, určenie komplementárov a komanditistov, základné imanie a vklady jednotlivých spoločníkov. Minimálny vklad komandistu je 250 eur. Na zmenu spoločenskej zmluvy je potrebný súhlas všetkých spoločníkov.

Spoločníci by sa mali v spoločenskej zmluve dohodnúť na určení počtu hlasov na spoločníkov. Inak v záležitostiach okrem obchodného vedenia rozhodujú komplementári spoločne s komanditistami väčšinou hlasov. Ak v spoločenskej zmluve nebude upravená deľba zisku, zisk sa delí rovným dielom na polovicu, na časť pripadajúcu komanditistom a časť pripadajúcu komplementárom.

Štatutárnym orgánom spoločnosti sú komplementári. Zo zákona má komanditista slabú pozíciu pri ovplyvňovaní chodu spoločnosti. Má právo nahliadať do účtovných kníh a účtovných dokladov spoločnosti a na vydanie rovnopisu ročnej účtovnej závierky.

Úskalia fungovania

J. Marônek hovorí, že komplikovanosť fungovania aspoň dvoch osôb v spoločnosti sa dá obísť. „Jedna osoba môže byť v spoločnosti s ručeným obmedzeným. Táto „eseročka“ bude mať pozíciu napríklad komplementára, pričom osoba má pozíciu komanditistu. Jeden podnikateľ tak vie disponovať komanditnou spoločnosťou s minimálnym ručením.“

Komanditná spoločnosť môže byť dobrým spôsobom ako optimalizovať daň ak sa komplementárom spoločnosti stane eseročka s daňovými stratami z minulosti.

Problémom však podľa jeho slov je to, že podnikateľ môže pri komanditnej spoločnosti zaplatiť dane až dvakrát.

„Ak spoločenská zmluva o založení komanditnej spoločnosti určuje delenie zisku tak, že 100 percent zisku komanditnej spoločnosti pripadá na komplementára a 0 percent zisku na komanditistu, tak sa daň z príjmu prakticky platí dvakrát. Komplementár uhradí 22 percentnú daň z príjmu z celého zisku, avšak na úrovni komanditnej spoločnosti sa uhradí aj daňová licencia.“

Podľa § 14 ods. 5 zákona o dani z príjmov „základ dane daňovníka, ktorý je komanditnou spoločnosťou, sa zisťuje za spoločnosť ako celok podľa § 17 až 29. Od takto zisteného základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komplementárov. Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Daňová strata sa delí rovnako ako základ dane vypočítaný podľa § 17 až 29“.

V praxi teda môže podľa J. Marôneka nastať takýto prípad.

Komanditná spoločnosť je neplatiteľ DPH. Za rok 2014 vyprodukovala zisk (základ dane) 2 200 eur. Delenie zisku je v spoločenskej zmluve dohodnuté v pomere 100 percent pre komplementára a 0 percent na komanditnú spoločnosť. Komplementár teda musí zdaniť 2 200 eur sadzbou 22 percent, čo je 484 eur.

Zároveň však samotná spoločnosť musí zaplatiť daňovú licenciu 480 eur. J. Marônek tvrdí, že tak dochádza k „dvojitému zdaneniu“. A teda spoločnosť, ktorá vyprodukovala zisk, z ktorého zaplatila daň prevyšujúcu hodnotu daňovej licencie, musí ešte zaplatiť aj daňovú licenciu. Ak eseročka či akciovka zaplatí vyššiu daň ako je licencia, tak minimálnu daň neplatí.

„Nastavenie daňových licencií diskriminuje právne formy podnikania, čo je neakceptovateľné. Práve právna forma komanditnej spoločnosti sa využíva pre malých podnikateľov (minimálny vklad len 250 eur), ktorí logicky počítajú každé euro. Takéto nadstavenie môže kaziť ich chuť podnikať, nehovoriac o strate ich záujmu podnikať takouto právnou formou, keďže prakticky môžu platiť dane dvakrát. Ak nedôjde k zmene, tak takáto právna forma môže i dôsledku takýchto legislatívnych nadstavení prakticky zaniknúť.“ 

Seriál pripravujeme v spolupráci s Jánom Marônekom, vedúcim právneho oddelenia M2 Business s.r.o., spoločnosti zaoberajúcej sa zakladaním, predajom a správou obchodných spoločností

V ďalšej časti si prečítate o výhodách a nevýhodách verejnej obchodnej spoločnosti