Nájsť prvé zamestnanie je stále ťažké. Pätnásť percent mladých Slovákov je bez práce

Nezamestnanosť ľudí vo veku do 25 rokov predstavuje jednu z najzávažnejších a najkomplexnejších socioekonomických výziev, ktorým čelí Európska únia v 21. storočí. Nejde len o ekonomickú štatistiku; je to fenomén s hlbokými a dlhodobými dôsledkami pre jednotlivcov, spoločnosť aj hospodárstvo ako celok.

V máji 2025 boli v Európskej únii bez práce takmer tri milióny mladých ľudí, z toho 2,28 milióna v eurozóne a na Slovensku 22-tisíc. Tieto údaje sú o to znepokojujúcejšie, že prichádzajú v kontexte akútneho nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Premiér Robert Fico otvorene hovorí o tom, že tuzemské podniky nemajú dostatok zamestnancov a krajina potrebuje prilákať približne 150-tisíc kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia. Tento zámer prichádza v období, keď miera nezamestnanosti mladých do 25 rokov dosahuje pätnásť percent.

Vysoká miera nezamestnanosti v mladom veku predstavuje vážny problém nielen z dôvodu strateného ekonomického potenciálu, ale aj pre riziko vzniku takzvaného „efektu zjazvenia“ (scarring effect). Výskumy konzistentne potvrdzujú, že dlhšie obdobia bez práce v mladosti môžu mať trvalé negatívne následky na budúcu kariérnu dráhu jednotlivca. Medzi ne patria nižšie celoživotné príjmy, zhoršené zdravie a vyššie riziko sociálneho vylúčenia. Pre spoločnosť ako celok znamená tento stav stratu ľudského kapitálu, zníženú produktivitu, zvýšené zaťaženie systémov sociálneho zabezpečenia a potenciálne aj sociálne napätie či politickú nestabilitu.

V máji 2025 sa miera nezamestnanosti mladých v EÚ pohybovala v širokom rozpätí od 5,9 percenta na Malte po 25,4 percenta v Španielsku. Krajiny ako Nemecko (6,6 percenta) a Holandsko (8,8 percenta) dlhodobo vykazujú hodnoty výrazne pod priemerom Únie (14,8 percenta). Úspech týchto krajín stojí na odlišných pilieroch.