Továreň prekonala obavy a skúsila nábor cudzincov. Odvtedy má o Slovákov minimálny záujem

Európska investičná banka každoročne zisťuje u firiem pôsobiacich v slovenskej ekonomike faktory brániace investíciám. Až sedemdesiat percent oslovených spoločností označuje nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily za vážnu prekážku. Tento problém predstavuje najvýznamnejšiu výzvu slovenskej ekonomiky. Podstatne menej, len 39 percent firiem, vníma ako vážny problém neistú budúcnosť a 35 percent trápia vysoké ceny energií. Dopyt po produktoch a službách predstavoval problém pre pätnásť percent spoločností.

Rastúci počet cudzincov

„Uzbekistan je pripravený poskytnúť 200-tisíc pracovníkov, ktorí by mohli robiť v zahraničí. Slovensko potrebuje 150-tisíc kvalifikovaných pracovných síl,“ povedal počas návštevy tejto krajiny premiér Robert Fico. V slovenskej ekonomike počet pracujúcich cudzincov kontinuálne rastie od konca roka 2021. Počas pôsobenia súčasnej vlády sa ich počet zvýšil takmer o 25-tisíc na celkových 125-tisíc. Pri zachovaní tohto tempa rastu by už v priebehu niekoľkých rokov mohol byť každý desiaty zamestnanec cudzincom.

Prijímanie zahraničných pracovníkov čelí viacerým výzvam. Vo väčšine prípadov je nevyhnutný tlmočník, ktorý novým zamestnancom vysvetľuje pracovné úlohy, čo pre firmu predstavuje zvýšené náklady. „Bývajú pripravené aj manuály v jazyku danej krajiny. Záleží z akej krajiny pochádzajú zamestnanci a ako „blízko“ majú k slovenskému jazyku,“ hovorí Martin Sokol, generálny manažér personálnej agentúry Trenkwalder. Podľa zamestnávateľov by štát mohol prispieť organizovaním jazykových kurzov pre týchto pracovníkov.

Pri technických profesiách je výhodou, že výkresy sú univerzálne, a pracovník s technickým vzdelaním ich pochopí aj bez znalosti jazyka. Ak dokáže pracovať s prideleným strojom, stačí mu vizuálne ukázať miesto odberu materiálu, a môže začať s výrobou. Z tohto dôvodu sa v halách osvedčili vizuálne inštrukcie vo forme rôznych symbolov. Napriek tomu ide o pomerne náročnú výzvu a mnohým podnikom trvá, kým prijmú prvých zahraničných pracovníkov.

„Napadá ma hneď jeden príklad nášho klienta, ktorého nebudem samozrejme menovať, kde sa dlho zdráhali ísť touto cestou a po skúsenosti s „tretiakmi“ už nechceli vôbec lokálny nábor, nakoľko ich presvedčilo pracovné nasadenie a disciplína týchto pracovníkov,“ dodáva M. Sokol. Cudzinci sú žiadaní najmä v stavebníctve, priemysle a logistike. Prípadne aj na vysokokvalifikovaných pozíciách, napríklad ako špecializovaní zvárači CO2. Ide o fyzicky náročnú prácu, často v prašnom, horúcom alebo hlučnom prostredí. Slováci s takouto kvalifikáciou spravidla odchádzajú za lepšie platenou prácou do zahraničia a voľné miesta dokážu obsadiť práve cudzinci z tretích krajín, ktorí nemajú voľný pohyb v rámci Európskej únie a môžu pracovať len na presne určenom mieste v konkrétnom podniku.

Legislatívne prekážky