Krajina jednoduchých a polovičných riešení. Politici opäť škrtali dávky pre najchudobnejších

Projekt „Práca namiesto dávok“, predstavený súčasným ministrom práce Erikom Tomášom, rezonuje vo verejnom priestore. V parlamente presadil legislatívnu úpravu, ktorá výrazne obmedzuje alebo úplne ruší dávky v hmotnej núdzi pre dlhodobo nezamestnaných v prípade odmietnutia vhodnej pracovnej ponuky.

„Špekulácia v podobe porušenia pracovnej disciplíny na novom mieste nepomôže a aj v takomto prípade dôjde k odobraniu dávky,“ uviedol minister Tomáš. V minulosti sa totiž stávalo, že mnohí nezamestnaní formálne prijali zamestnanie, následne doň nenastúpili alebo zámerne porušili disciplínu, aby dostali výpoveď. Potom mali nárok na podporu, pretože nové miesto formálne neodmietli. Tieto praktiky už nebudú možné. Sprísni sa aj kontrola vydávania práceneschopnosti.

Limitované úspory štátneho rozpočtu

Prísny prístup k dlhodobo nezamestnaným sa teší značnej podpore verejnosti. Slovensko už pred týmito legislatívnymi zmenami vyplácalo tejto skupine obyvateľstva mimoriadne nízke finančné prostriedky. Napríklad bezdetná osoba mala nárok len na 86,50 eura mesačne, čo je suma, ktorá neumožňuje dôstojné prežitie. Poberatelia dávok v hmotnej núdzi sú preto často nútení pracovať načierno alebo sú odkázaní na pomoc rodiny.

Nelegálna práca je často motivovaná exekúciami. Paradoxne, nástup do legálneho zamestnania by mnohým znížil mesačný príjem. Hoci štát posilnil ochranu pred exekúciami a exekútorom je umožnené siahnuť len na výrazne menšiu časť mzdy než v minulosti, čierna práca zostáva výhodná. A to nielen pre firmy, ktoré sa vyhnú plateniu odvodov, ale aj pre samotných zamestnancov, ktorí vďaka nej zarobia viac. Preto je vysoko pravdepodobné, že mnohí dlhodobo nezamestnaní radšej uprednostnia nelegálny príjem a vzdajú sa nároku na dávky v hmotnej núdzi.

Najvýznamnejším prínosom tejto reformy bude pravdepodobne zníženie verejných výdavkov. Nepôjde však o masívne úspory. V apríli 2025 bolo dlhodobo nezamestnaných približne 63-tisíc osôb. Ak by sa podarilo zamestnať polovicu z nich, ročná úspora na sociálnych dávkach by dosiahla približne 40 miliónov eur.

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) vníma projekt „Práca namiesto dávok“ ako správny krok, oceňujúc najmä zvýšenie motivácie k práci. Ak si jednotlivec nájde zamestnanie a prijme vhodnú ponuku, prvé dva mesiace mu bude popri plate vyplácaná dávka v hmotnej núdzi v plnej výške. „Ďalšie dva mesiace mu bude dávka vyplácaná vo výške 75 percent, potom dva mesiace vo výške 50 percent a následne 25 percent, tak ako je to doteraz, aby sme týchto ľudí motivovali,“ objasnil minister E. Tomáš.

Financie však nie sú jediným problémom pri zamestnávaní poberateľov sociálnych dávok. „Jednou z hlavných prekážok zamestnania dlhodobo nezamestnaných je nízka kvalifikácia. Odporúčame preto investovať do vzdelávania, ale efektívnym a premysleným spôsobom, aby sme zvýšili šance týchto ľudí uplatniť sa na trhu práce,“ zdôrazňuje Mário Lelovský, prvý viceprezident RÚZ.

Firmy navrhujú rôzne formy vzdelávania. Slovensko ako priemyselná krajina by mohlo v rámci reformy školstva vytvoriť rozsiahle vzdelávacie centrá s potrebným vybavením. Cez deň by sa v nich mohli školiť žiaci a popoludní dlhodobo nezamestnaní. Najväčšou prekážkou takejto reformy je potreba masívnych investícií v stovkách miliónov eur. Na tie však v časoch konsolidácie nie sú prostriedky a politici preferujú čiastkové riešenia v podobe škrtania dávok.

Znižovanie dávok bez zásadného efektu

Redukcia dávok však vo väčšine prípadov neprináša systémové riešenia. Príkladom je Belgicko, ktoré zrealizovalo rozsiahlu reformu v roku 2012, na základe ktorej vznikla v roku 2022 rozsiahla analýza Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).