Nie je to po prvýkrát, čo mladí ľudia začínajú kariéru v nepriaznivom prostredí – boomeri zažili stagfláciu v 70. rokoch, mileniáli finančnú krízu po roku 2008. Rozdiel v porovnaní s generáciou Z, ktorá by práve mala vstupovať na pracovný trh, je v rozsahu dezilúzie. Zoomeri už investovali do vzdelania, rozhodli sa pre vysnívanú kariéru, zadĺžili sa. Teraz zisťujú, že tieto investície nemusia mať návratnosť.
Analytička Elise Gouldová z Economic Policy Institute hovorí pre Business Insider: „Keď sa nezamestnanosť len trochu zvýši, ľudia si často neuvedomia, že mladí to pocítia ako prví – a najviac.“ Odborníčka vysvetľuje, že keďže sú príslušníci generácie Z poslední prijatí, budú aj prví prepustení. „A čo potom? Zmenia celý svoj životný plán?“
Vstup mladých do pracovného života sa dramaticky zhoršil. Dlhoročné pravidlá, že stačí byť snaživý, vyštudovať dobrú školu a urobiť si poriadok v životopise, prestávajú platiť. Generácia Z, teda ľudia narodení približne medzi rokmi 1997 až 2010, čelí na prahu dospelosti situácii, v ktorej miznú tradičné kariérne príležitosti, zatiaľ čo tlak a očakávania pretrvávajú.
Generácia Z odmieta high-tech džoby. V kurze sú málo platené, ale stabilné miesta s prázdninami
Dôvodov je viac. Firmy sú opatrnejšie, mnohé sektory – od médií až po verejnú správu – sú pod tlakom úspor. AI zas ohrozuje vstupné pozície v oblasti technológií, marketingu aj administratívy. Neisté sú pracovné miesta v štátnej správe, neziskových organizáciách, verejnom zdravotníctve.
To všetko spôsobuje, že absolventi – aj tí najambicióznejší – narážajú na zatvorené dvere firiem.
Prezidentka Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) Zuzana Rumiz hovorí, že generácia Z na Slovensku vstupuje na pracovný trh s iným nastavením, očakávaniami a zručnosťami, než na aké boli zamestnávatelia v minulosti zvyknutí.
Kedy sme už príliš starí na prácu? Výskumy našli zlomový bod v živote človeka
Ich uplatneniu podľa nej bráni viacero prekážok:
1. Nedostatok praktických skúseností:
Mnohí mladí uchádzači prichádzajú na trh práce po štúdiu bez reálnych skúseností. Zamestnávatelia uprednostňujú pripravených kandidátov, ktorí sa dokážu rýchlo zapojiť do procesov. Slovenský vzdelávací systém stále často zanedbáva praktické prepojenie s biznisom.
2. Nesúlad medzi študijnými odbormi a potrebami trhu:
Mnohé odbory, ktoré si Gen Z volí, nezodpovedajú reálnemu dopytu na trhu práce – najmä v technických smeroch či IT, kde je chronický nedostatok talentu.
3. Očakávania verzus realita:
Generácia Z často kladie dôraz na „work-life balance“, zmysluplnú prácu a flexibilitu – čo je pozitívne, no zároveň môže mať na začiatku kariéry prehnané očakávania ohľadom náplne práce, rýchleho rastu či odmeňovania, ktoré nie sú vždy zlučiteľné s realitou juniorských pozícií.
4. Slabé mäkké zručnosti:
Zamestnávatelia upozorňujú, že mladí kandidáti neraz postrádajú základné „soft skills“ – schopnosť komunikovať, spolupracovať, prevziať zodpovednosť alebo riešiť problémy. Tieto zručnosti sú pritom v hybridnom alebo v pracovnom prostredí na diaľku kľúčové.
5. Nedostatok orientácie v pracovnom prostredí:
Mladí ľudia často nemajú jasno v tom, ako sa uchádzať o prácu, ako zvládnuť pohovor alebo ako sa adaptovať v korporátnom prostredí. Chýba im kariérne poradenstvo a podpora pri prechode zo školy do zamestnania.
6. Technologická vyspelosť verzus realita na pracovisku:
Generácia Z je mimoriadne technologicky zdatná – vyrastala s digitálnymi nástrojmi, smartfónmi a neustálym online prepojením. Očakáva preto od zamestnávateľov aj primeranú úroveň technologickej vybavenosti, moderné softvérové nástroje, digitalizované procesy a možnosť pracovať efektívne s využitím technológií. Ak firma tieto očakávania nenapĺňa, môže pôsobiť v očiach mladých kandidátov zastaralo a neatraktívne.
Európske banky škrtali drahé pozície. Na odstupné pre top manažérov minuli 1,1 miliardy eur
Na našom trhu práce pretrváva nesúlad medzi vzdelávacím systémom a potrebami praxe. „Technické odbory, IT, remeslá či zdravotníctvo produkujú málo absolventov, z ktorých by bolo možné talenty vychovávať,“ uviedol riaditeľ spoločnosti Index Nosluš Jindřich Hodek.
Slovenský pracovný trh zápasí s nerovnováhou medzi ponukou a dopytom najmä v technicky náročných odvetviach. Najväčší tlak na nábor pociťujú podľa personalistov firmy v IT, strojárstve, energetike, stavebníctve a zdravotníctve – teda v sektoroch, ktoré sú kľúčové pre fungovanie ekonomiky aj spoločnosti.
Ďalšie dôležité správy
