Niektorí uchádzači o prácu to môžu mať ťažšie ako iní. Vôbec totiž nie je vylúčené, že pri pracovnom pohovore narazia na predsudky. Národnosť, náboženstvo či rasa pritom nemusia byť jedinými spúšťačmi. Môžu to byť aj ďaleko prozaickejšie veci ako napríklad pohlavie, výzor či o niečo extravagantnejšie ozdoby tela.
Niektoré predsudky pretrvávajú
Zamestnávateľ na západnom Slovensku sa môže pozerať cez prsty na východniara, akákoľvek firma na Róma, slovenská firma na etnického Maďara, moslima či Afričana. A to aj v prípade, že v krajine žije dlhé roky a má možno aj slovenské občianstvo.
Podľa Petra Lazového, riadiaceho partnera a senior HR konzultanta personálnej agentúry Alex Peterson, nie je nezvyčajné ani to, že uchádzač o prácu narazí na predsudky súvisiace s jeho rodinným stavom alebo vekom. Na Slovensku podľa neho stále pretrváva domnienka, že starší kandidát sa horšie prispôsobuje a ťažšie učí. P. Lazový si okrem toho všíma, že predpojatosť sa objavuje často aj pri povyšovaní žien na manažérske pozície alebo pri prijímaní mužov na pozície, ktoré si spoločnosť zaškatuľkovala ako ženské a naopak.
„Uvedomovanie si predsudkov nie je veľmi častá téma HR konferencií,“ hovorí P. Lazový. Myslí si, že o to viac by mala byť pripomínaná, napríklad v podobe zdieľania pozitívnych príkladov, keď mala firma dobrú skúsenosť s pracovníkom, ktorý musel na začiatku predsudkom čeliť. Základom pri posudzovaní uchádzačov je podľa neho uvedomenie si vlastnej predpojatosti. „Pokiaľ HR pracovník kandidáta zamietne už pri podaní ruky, sú mu zbytočné všetky interview techniky, ktoré sa naučil,“ upozorňuje.
Avšak ani vytrénovaný HR špecialista nie je zárukou toho, že sa predsudky v prijímacom procese neobjavia. V druhom kole totiž môže kandidáta zamietnuť manažér oddelenia, a to bez udania dôvodu, hoci môžu pritom všetci vedieť, že to bolo napríklad kvôli jeho etnickej príslušnosti alebo šlo o kandidátku, ktorá má doma dve malé deti. „Problémy s predsudkami sa vyskytujú skôr na úrovni manažmentu, respektíve špecialistov či posudzovateľov odbornosti, ktorí sa pracovných pohovorov zúčastňujú,“ myslí si manažér ľudských zdrojov spoločnosti Softec Ľuboš Korbaš. U HR špecialistov je podľa neho riziko menšie.
Hrozia už pri posudzovaní životopisov
Šancu na elimináciu prípadných predsudkov pri pracovnom pohovore eliminuje hlavne vyškolený HR personál. Nie každá firma ho však má, respektíve nie každá firma využíva pri nábore externých špecialistov. Personálnych špecialistov využívajú pri pohovoroch hlavne nadnárodné korporácie a väčšie firmy. V prípade firiem, ktoré takýchto špecialistov nemajú, sa zvyšuje riziko, že prípadne predsudky nebudú dostatočne odfiltrované. Čím je firma menšia a lokálnejšia, tým pravdepodobnejšie je, že nemá zavedené HR procesy, že si nábor robí sama a zužuje ho na nutnú administratívu, bez toho, aby sa náborom hlbšie zaoberala. Nie je to však pravidlo.
Rizikovou fázou je už samotná selekcia životopisov, ktoré firme uchádzači pošlú.
„Podľa mňa je toto fáza, keď je riziko uplatnenia stereotypného vnímania veľmi vysoké. Eliminovať ho môže jasné zadefinovanie kritérií na danú pozíciu,“ domnieva sa sociálna psychologička Viera Cviková.
Stáva sa aj to, že zamestnávateľ podcení špičkového kandidáta, ak prichádza z iného sektora. „Firmy často trpia na svoju vlastnú výnimočnosť a kastovníctvo. Stretol som sa s tým osobne hlavne v bankovníctve alebo vo farmaceutickom biznise,“ približuje svoje skúsenosti Ľ. Korbaš.

Výber kľúčových zamestnancov môže trvať celé dni. Uchádzač sa neschová ani počas pauzy na kávu
Prvý dojem a antipatia
Priebeh pracovného pohovoru a jeho ďalšie smerovanie dokáže ovplyvniť nielen niektorá z daností, ako sú rasa alebo vek, ale aj prvý dojem z uchádzača a sympatie, prípadne antipatie. „Prvý dojem nemôže byť pre HR profesionála v žiadnom prípade rozhodujúcim faktorom. Zlý prvý dojem by nemal byť diskvalifikujúci,“ upozorňuje Ľ. Korbaš. Naopak, za dobrý prvý dojem môže nejeden uchádzač skryť medzery vo vlastných schopnostiach a vedomostiach, čo môže byť pre firmou škodlivejšie, ako na kostrbatý prvý dojem nedbať a rozhodnúť sa prijať zamestnanca aj napriek nemu. „Zlý prvý dojem na prijímacom pohovore chápem ako príležitosť k potenciálne zaujímavej diskusii s uchádzačom. V nej si ho buď potvrdím, alebo v 10 až 20 percentách prípadov vyvrátim,“ vysvetľuje Ľ. Korbaš.
Pri predsudkoch, prvom dojme, sympatiách či antipatiách závisí od personalistu, ako dokáže spracovať tieto psychologické javy. „Ak s nimi pracovať nevie, môže byť pokračovanie pohovoru s uchádzačom zbytočné,“ dopĺňa P. Lazový.
Zahraničné firmy sú otvorenejšie
Napriek tomu, že slovenská spoločnosť sa vyznačuje svojou prirodzenou konzervatívnosťou, nedá sa povedať, že by sa ľady nehýbali. Pohli sa podľa P. Lazového obzvlášť v oblasti prijímania ľudí, ktorí vyzerajú nekonvenčne. Piercing a tetovanie už nie sú taký veľký problém ako v minulosti. Čo sa týka zamestnávania cudzincov, myslí si, že zahraniční zamestnávatelia na Slovensku sú prijímaniu kandidátov rôznych rás a národností vo všeobecnosti otvorenejší. Paušalizovať sa to nedá, ale podľa Ľ. Korbaša zo Softecu sa mnohé dá odčítať z politického spektra, ako aj z toho, ako má Slovensko nastavené zákony.
Predsudky hrajú podľa neho svoju rolu aj v tom, že Slovensko nie je v dostatočnej miere schopné absorbovať zahraničných pracovníkov v nedostatkových profesiách. Typickým príkladom je podľa neho nevyužitie šance posilniť napríklad slovenské zdravotníctvo lekármi, sestrami a ďalším zdravotníckym personálom z Ukrajiny.
Ďalšie dôležité správy

Slovensko nie je vysnívanou pracovnou destináciou. Na cudzinca sa firmy načakajú celé mesiace
