Telekomunikačný operátor Energotel má za sebou rušné obdobie. Žijúc tak trochu v tieni svojich akcionárov, nad ním dlhý čas visela hrozba zmeny majiteľa. Napokon si ho šestica energetických podnikov necháva.

Firma zmenila generálneho riaditeľa a od základu prekopala stratégiu. Odchádza z biznisu koncových zákazníkov a služieb, má sa venovať telekomunikačnému veľkoobchodu. Otázka je, či ho toto zameranie zachráni alebo naopak urýchli jeho zánik.

Rôznorodí akcionári

Energotel vznikol začiatkom milénia s odvážnou ambíciou konkurovať vtedy monopolnému Slovak Telekomu. Pozvoľne a v rámci možností. Najprv poskytovaním služieb iným operátorom a neskôr i koncovým zákazníkom.

Energotel sa vzdáva masového trhu

Teoretické východiská neboli najhoršie. Energotel sa dostal k voľným kapacitám telekomunikačných sietí troch regionálnych distribučiek – Transpetrolu, SPP a Slovenských elektrární. K optickým vedeniam v 150 lokalitách po celom Slovensku.

Okrem toho, časť biznisu mal v zásade istú. Všetkým trom rozvodným podnikom – ZSE, SSE a VSE – formou outsourcingu spravuje telekomunikačnú prevádzku. Vlani zaň zinkasoval 70 miliónov korún, takmer pätinu celkových tržieb.

Na druhej strane, trojica distribučiek nastavila svojský model spolupráce so svojou dcérou. Na rozdiel od Transpetrolu mu neprenajímala „holé“ tmavé vlákna (dark fiber), ale poskytovala mu službu, takzvané okruhy.

Čo je drahšie – a čo sa podpisuje pod ekonomiku a obchodné možnosti Energotelu. Každoročne firma všetkým akcionárom za prístup k sieťam platí okolo sto miliónov korún – ide o tretinu jej celkových nákladov. Ako dodáva terajší predseda predstavenstva firmy František Krakovský, „pracuje sa na optimálnejšom modeli vzájomných ekonomických vzťahov“.

Okrem podmienok prístupu k sieťam akcionárov mal Energotel ešte ďalší problém – chýbala mu posledná míľa. Telekomunikačná infraštruktúra energetikov je síce rozsiahla, ale končí sa väčšinou na okraji miest, v lepšom prípade v jeho centre.

Nejde až ku koncovému zákazníkovi. Energotel chcel pôvodne posledný úsek prejsť so Swanom, operátorom bezdrôtovej FWA siete.

Vlastnil v ňom majoritný podiel, no nechal sa z neho vytlačiť druhým partnerom, private equity skupinou Danubia Invest. Firma potom začala budovať vlastné posledné míle – väčšinou rádiové spoje, niekde aj optické linky.

Medzičasom sa postoj niektorých akcionárov k Energotelu zradikalizoval. Carl-Ernst Giesting, predseda predstavenstva VSE v rokoch 2003 až 2006, razil líniu, že rozvodný podnik by sa mal zbaviť všetkých aktivít, ktoré nesúvisia s jeho corebiznisom. Navyše, Energotel pre energetikov nebol až takou významnou aktivitou, pokiaľ ide o výnosy a zisky.

A tak sa na stôl dostal návrh, aby sa so spoločným telekomunikačným podnikaním buď skončilo, alebo aby doň vstúpil strategický partner a investor. No keď sa o Energotel, hoci iba predbežne, zaujímala desiatka firiem, akcionári zmenili názor.

Hoci niektorí záujemcovia mali pocit, že sa na kupcovi majoritného podielu nevedia dohodnúť. Energetici si potom dali vypracovať analýzu, z ktorej im ako najlepšia alternatíva ďalšieho fungovania vyšla orientácia na telekomunikačný veľkoobchod.

Výpredaj

Energotel sa vzdáva masového trhu

 

F. Krakovský: Na obsluhu masového trhu nemáme personál a ani financie na potrebné investície.

Reštart stratégie znamená, že Energotel rezignoval z niektorých významných investícií, ktoré spravil do roku 2006 – hlasovej ústredne a posledných míľ. „Pri analýzach sme prišli k záveru, že nedokážeme zabezpečiť ich návratnosť,“ tvrdí F. Krakovský.

Na investíciu do ústredne sa terajší šéf Energotelu pozerá ako na „nie šťastné riešenie“. Podľa neho firma začala s hlasom oproti konkurencii veľmi neskoro.

Obdobne skončili aj prípojky v bratislavskom obytnom vežiaku Gloria, kde firma chcela domácnostiam ponúkať trojkombináciu internetu, telefonovania a digitálnej televízie (triple play). „Keď sme spravili kalkulácie, zistili sme, že sme oveľa drahší ako T-Com alebo UPC,“ dodáva F. Krakovský.

Budúcnosť nevidel analytický tím ani v chráničkách, ktoré Energotel položil v hlavnom meste počas investičných akcií rozličných infraštruktúrnych prevádzkovateľov. Pôvodný zámer bol, že do pripravených rúrok neskôr „zafúkne“ optické vlákna.

„Vznikli tak fragmenty, ktoré dnes nevieme využiť. Zdá sa, akoby viedli odnikiaľ nikam,“ hodnotí F. Krakovský.

A tak v Energoteli spravili výpredaj. Bratislavskú optiku a pár zákazníkov v Glorii kúpil Swan.

Rádiové WiFi siete v Senici, Myjave a Pezinku sa zasa predali Netlabu Plus. Ten, mimochodom, začiatkom januára tiež zmenil majiteľa. A novým vlastníkom je, zhodou okolností, opäť Swan.

Výnosy z predaja „nepotrebného“ majetku sa napokon podpísali pod nadpriemerne úspešnú účtovú závierku Energotelu. Inými slovami, investície, ktoré firmu v roku 2006 stiahli do 800-tisícovej straty, sa vlani odzrkadlili na 30-miliónovom čistom zisku.

Nie masovému trhu

Reštart stratégie tiež znamená, že firma sa vzdáva rastového potenciálu, ktorý ponúka trh koncových zákazníkov – a najmä domácností. Práve na tento segment sa viacerí operátori, od Slovak Telekomu, cez Orange až po Slovanet, spoliehajú. Budujú nové optické prípojky, prinášajú nové služby internetu a digitálnej televízie.

Iste, kým sa dostavia reálne výsledky, providerov čaká náročný beh na dlhú trať. A na tom sa Energotel zúčastniť nechce. „Na obsluhu masového trhu nemáme personál – obchodníkov a technikov – a ani financie na potrebné investície,“ vyratúva F. Krakovský.

Teoreticky mohol Energotel expandovať cez spoluprácu s lokálnymi providermi. Tak ako o tom pred dvoma rokmi uvažoval vtedajší top manažment Máriusa Hričovského: Energotel poskytne konektivitu, značku a produkty, kým miestny partner zabezpečí obchod a prevádzku. Niečo obdobné robí Slovanet, no ten sa lokálnych poskytovateľov snaží majetkovo ovládnuť.

Energotel neodchádza z koncového trhu úplne. Veľké firmy ho budú stále zaujímať, ale potenciálnych klientov chce oslovovať iba výberovo.

„Ak je zákazník atraktívny, dá sa vypočítať návratnosť, vieme investovať do poslednej míle,“ naznačuje F. Krakovský. Ako príklad uvádza firmy z priemyselných parkov, ku ktorým sa priblíži sieť Energotelu.

Na druhej strane, Energotel môže mať problém zaujať aj zúžený okruh koncových zákazníkov. Práve preto, že sa zbavil zariadení na poskytovanie hlasových služieb.

Ako uspokojí dopyt po komplexnom riešení, zahŕňajúcom internet, dáta i hlas? „Predovšetkým hľadáme partnerov, ktorí sa o koncového zákazníka vedia postarať,“ vysvetľuje F. Krakovský.

Investovali

V rámci prípravy na veľkoobchodnícke poslanie spravil Energotel nové investície – nakúpil najnovšiu technológiu na správu siete DWDM od spoločnosti Cisco Systems. „Tento zámer akcionári nielenže schválili, ale dvaja z nich – ZSE a SSE – sa rozhodli, že do projektu zainvestujú sami,“ konštatuje F. Krakovský.

Výšku investície spresňuje na „niekoľko desiatok miliónov korún“. S tým, že zhruba dve tretiny zaplatili distribučky.

Pravda, za rozhodnutím ZSE a SSE podieľať sa na investícii do DWDM nemusí byť iba úprimná snaha pomôcť ťažko skúšanej dcére. Distribučky sa vďaka tomuto kroku – keďže nové zariadenia vlastnia – môžu držať starého biznis modelu, keď je Energotel „iba“ dílerom ich služieb.

Na DWDM si F. Krakovský pochvaľuje komfortnosť prevádzky: „Firma s malým počtom pracovníkov dokáže obhospodáriť celé Slovensko.“

Z centrály v Bratislave vedia spraviť celý zákazníkom požadovaný výkon bez toho, aby bolo potrebné vycestovať: „Prevádzkové náklady sú oveľa nižšie ako pri inej technológii.“ Čo má Energotelu pomôcť v cenovej konkurencii.

Konkurencia

Orientácia na telekomunikačný veľkoobchod má svoje úskalia. Tržby Energotelu z neho síce každým rokom rastú, napríklad vlani o 35 percent, no perspektíva do budúcnosti nie je úplne ružová.

Predovšetkým, konkurencia Slovak Telekomu, Orangeu a ďalších menších operátorov stláča ceny a marže. Na to, aby sa zachovala dynamika rastu tržieb, treba násobne zvýšiť predaj.

Otázka je, kto bude ďalšie sieťové kapacity kupovať. Po prvé, počet veľkých zákazníkov – operátorov – sa znižuje. Vďaka konsolidácii sektora z desiatky providerov zo začiatku milénia ostáva zhruba polovica.

Vylúčenie duplicitných nákupov patrí k prvým postintegračným krokom v snahe o zníženie prevádzkových nákladov. A niektorí veľkí klienti, napríklad Orange, si medzičasom vybudovali vlastnú transportnú sieť.

Dopyt môže rásť u miestnych providerov, ktorých sú stále desiatky. No tí od dodávateľa konektivity berú iba maličké objemy a sú roztrúsení po celom Slovensku.

Úspech v regiónoch si preto vyžaduje trpezlivé obchodné oddelenie. A to je momentálne v komplikovanom stave, keďže Energotel, ako hovorí F. Krakovský, „intenzívne pracuje na optimalizácii obchodnej zložky“. Konkurenčnou pákou má byť podľa šéfa podniku kvalita služieb – vysokú úroveň, ktorú poskytujú akcionárom v outsourcingu, chcú preniesť aj na ostatných klientov.

No konkurenčný tlak už položil viaceré menšie veľkoobchodné telekomy. Naposledy, v januári tohto roka majiteľa zmenil rakúsky Memorex Telex Communications, ktorý má aktivity v štrnástich krajinách strednej a východnej Európy vrátane Slovenska.

Kúpil ho na americkej burze kótovaný Hungarian Telephone and Cable. Ten funguje aj na koncovom trhu – v Maďarsku je jeho Invitel najväčším alternatívnym fixným operátorom. Ďalšieho slovenského telekomunikačného veľkoobchodníka, niekdajší CE Com zasa vlani prevzal Interoute.

Memorex a Interoute majú pritom trochu inú pozíciu ako Energotel. Slovensko je len jednou z krajín, kde pôsobia, kým Energotel len v tuzemsku. A hoci aj on má napojenia do zahraničia, nemôže naplno profitovať zo synergií, ktoré prináša členstvo v nadnárodnej skupine.

Energotel sa vzdáva masového trhu

Foto - Maňo Štrauch