Miliardári by nemali existovať. Potenciálny starosta New Yorku chce spravodlivejšie mesto

Zohran Mamdani, presvedčený radikálny socialista a víťaz primárok Demokratickej strany na post starostu New Yorku, vyhlásil, že „ si nemyslí, že by sme mali mať miliardárov“. Podľa neho je neprijateľné, aby jediný človek vlastnil také bohatstvo „v čase obrovskej nerovnosti“. Tvrdí, že ak jeden zbohatne, ostatní zákonite stratia. To je však zásadné nepochopenie fungovania ekonomiky.

Mimochodom, Z. Mamdani pochádza z Ugandy. Donald Trump už na margo jeho socialistických plánov ironicky poznamenal, že skôr než newyorskí miliardári skončia „deportovaní“ z mesta vysokými daňami, mohol by byť deportovaný samotný Z. Mamdani.

„Rozdajú“ aj chudobným

Mamdaniho predstava, že ekonomika je hra s nulovým súčtom, kde úspech jedného je stratou druhého, jednoducho neplatí. Miliardári totiž počas budovania svojho bohatstva vytvárajú hodnoty, z ktorých profituje celá spoločnosť — a vo veľkom.

Jedným z príkladom je zakladateľ Amazonu Jeff Bezos. Jeho benátska svadba nedávno plnila titulky, rovnako ako jeho majetok okolo 240 miliárd dolárov. Ako však J. Bezos zbohatol a zároveň spravil spoločnosť bohatšou?

Odpoveď prináša nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu William Nordhaus. Vo svojej štúdii zistil, že samotní inovátori si nechajú len približne 2,2 percenta z celkových spoločenských benefitov, ktoré vytvoria. Zvyšných 97,8 percenta získa spoločnosť vo forme nižších cien, širšieho výberu tovaru, úspor času či lepšej kvality služieb.

Ak na Bezosov majetok aplikujeme Nordhausovu mieru, Amazon vytvoril pre spoločnosť hodnotu takmer jedenásť biliónov dolárov. Väčšina z toho nezostala Bezosovi, ale spotrebiteľom, ktorí nakupujú lacnejšie, pohodlnejšie a rýchlejšie. Menej času v zápchach cestou do obchodu znamená viac času na prácu, rodinu či oddych.

J. Bezos však nie je výnimkou. Aj bez filantropie miliardári zásadne prispievajú k blahu spoločnosti. Bill Gates či Michael Dell zvýšili produktivitu stoviek miliónov ľudí lepším softvérom a hardvérom. Larry Page a Sergey Brin zmenili spôsob, akým ľudia hľadajú informácie či používajú mapy. Wall Street titáni zas presúvajú kapitál tam, kde je najviac potrebný, čo zvyšuje platy naprieč ekonomikou.

Ak by miliardári neexistovali, klesla by motivácia mladých ľudí dosiahnuť veľké úspechy. Dnešní podnikatelia sú vzormi budúcich lídrov. Štúdia z roku 2013 ukázala, že dve tretiny z najbohatších 400 Američanov nepochádzali z bohatých rodín – a sedem z desiatich boli prví v rodine, ktorí rozbehli vlastný biznis.

Diskusia o miliardároch je súčasťou širšej debaty, či náš systém demokratického kapitalizmu nie je pokazený. Nie je. Kľúčovým princípom kapitalizmu je, že ľudia si zaslúžia odmenu za svoju námahu, talent a podstúpené riziko.

Miliardári teda vlastnia obrovské bohatstvo preto, lebo vytvárajú obrovské hodnoty. Ich príjmy im neboli prerozdelené — zarobili si ich. Úlohou politikov nemá byť úspech zatracovať, ale ho podporovať a oslavovať.

Žiaľ, Mamdaniho rétorika nie je nová. Senátor Bernie Sanders opakovane tvrdil, že „miliardári by nemali existovať“. Na strane populistickej ľavice je bežné počuť, že „každý miliardár je zlyhaním politiky“. Dokonca aj pravičiari a prisluhovači D. Trumpa - napríklad Steve Bannon, v roku 2023 volal po „masívnom zvýšení daní pre miliardárov“, aby si udržal lojalitu voči prezidentovi.

Je nebezpečné robiť z miliardárov obetných baránkov pre „trestné“ dane. Nemali by byť považovaní za vydieračské stroje na vyberanie peňazí ani za vyvrheľov, ktorých treba „sťahovať z obehu“. Miliardári by mali byť vnímaní rovnako ako všetci ostatní — ako plnohodnotní občania s právami a povinnosťami, ktorí prispievajú k spoločnému dobru.

Štátom prevádzkované potraviny