Na Slovensko dorazila ďalšia vymoženosť telekomunikačného sveta. Kto nie je spokojný so službami či s cenami svojho operátora, môže prejsť ku konkurencii a nechať si pôvodné telefónne číslo.
No hoci kampane, lákajúce klientov z tábora rivalov, sú v plnom prúde, prenositeľnosť čísla si na svoju veľkú šancu zamiešať karty na trhu ešte pár mesiacov počká.
Zatiaľ funguje len medzi dvoma existujúcimi mobilnými operátormi. A tí odhadujú, že príležitosť na bezbolestnú zmenu farby dlhodobo využijú dve-tri percentá klientov. Čo na saturovanom slovenskom trhu, samozrejme, má svoju hodnotu.
Väčší efekt prenositeľnosť čísla prinesie tretiemu mobilnému operátorovi. Ak vzíde z tendra, ktorý pred pár týždňami vypísal Telekomunikačný úrad SR.
V takom prípade to bude skôr, ako sa prenositeľnosť čísla dostane do pevných telefónnych sietí. Dohoda medzi fixnými operátormi je v nedohľadne. Staronoví alternatívni provideri si totiž využitie tohto inštitútu predstavujú inak ako ich dominantný protihráč, Slovak Telekom.
Meškalo sa
Prenositeľnosť čísla medzi mobilnými sieťami prišla do Európy na sklonku milénia, keď ju zaviedli vo Veľkej Británii a v Holandsku. Odvtedy sa rozšírila po väčšine krajín Európskej únie, ktorej regulačné orgány ju zaradili medzi nevyhnutné podmienky rozvoja konkurencie.
Slovenskí operátori ju mali podľa platnej legislatívy spustiť 1. mája 2004. No nariadenie, ktorého sa mali držať, vydal regulátor až o tri štvrte roka. A keďže nestanovil termín nábehu prenositeľnosti, do praxe sa napokon dostala s dvojročným oneskorením.
Ako sa uvádza v štúdii tímu doktorandov z univerzít v Zürichu, St. Gallene, Hamburgu a Bochume, meškalo sa i v iných krajinách. Na Britských ostrovoch sa termín o šesť mesiacov posunul pre technické problémy. V Rakúsku ho zasa o pol druha roka predĺžili námietky veľkých operátorov. No a v Nemecku sa päť rokov čakalo najprv na medzinárodné štandardy, potom na závery verejnej diskusie a napokon na návrh technologického riešenia.
Rovnako sa v jednotlivých krajinách líši vplyv prenositeľnosti čísla na dianie na trhu.
Kým vo Fínsku službu počas prvého roka prevádzky využila pätina všetkých používateľov mobilov v krajine, v Nemecku za dva roky s pôvodným číslom ku konkurencii odišlo len 0,6 percenta abonentov. Postarali sa o to najmä podmienky prenosu čísla (poplatky či lehota na vybavenie žiadosti), ale i tarify za volania do konkurenčných sietí.
Slabšie
Slovenskí mobilní operátori nepredpokladajú, že prenositeľnosť čísla výrazne zasiahne do ich bilancie. Orange si myslí, že ju v dlhodobom časovom horizonte využijú dve, možno tri percentá klientely oboch providerov. V absolútnom vyjadrení to pri súčasnej penetrácii predstavuje zhruba 140-tisíc zákazníkov.
Na druhej strane, oranžový líder vlani zaznamenal čistý prírastok 160-tisíc abonentov. A ten sa každoročne znižuje. V každom prípade, prenositeľnosť určite nebude hlavným katalyzátorom zmeny providera, ale stane sa argumentom pri presviedčaní tých, ktorí lipnú na svojom telefónnom čísle. Najmä pre prípadného tretieho mobilného operátora.
Orange a T-Mobile sa pri očakávaniach obmedzeného využívania novej služby spoliehajú najmä na lojalitu klientov. A tá je podľa ich prieskumov vysoká. Napríklad Orange uvádza, že vlani si pri skončení zmluvy starý telefón za nový vymenilo osem z desiatich klientov. A že odlev zákazníkov predstavoval len necelé jedno percento mesačne.
Slabší nábeh prenositeľnosti čísla možno predpokladať aj pre vysoké tarify volaní do konkurenčnej siete. A fakt, že väčšina hovorov ostáva u domovského operátora. Presnejšie, že minimálne Orange to zdôrazňuje vo svojich marketingových kampaniach ako hlavnú konkurenčnú a zákaznícku výhodu.
Tak či onak, ak zákazník zmení farbu a ponechá si telefonické a esemeskové zvyklosti, môžu mu pre hovory do druhej siete poriadne narásť účty. Pravda, ak by k druhému poskytovateľovi neprešli i jeho telefonickí partneri. Prepojovacie poplatky, ktoré tvoria základ maloobchodných cien, sa síce znižujú, no len mierne. Vlani o šesť percent.
Drahé volania z Orangeu na T-Mobile a naopak má za následok ďalší fenomén. Ľudia, ktorí volajú z mobilu naozaj intenzívne, majú dva aparáty. Jeden s oranžovou a druhý s magentovou SIM kartou. Čo je ďalšia bariéra rozbehu prenositeľnosti čísla.
Nehovoriac o tom, že ak by ku konkurencii prešli aj tí, ktorí s prebehlíkom telefonujú a esemeskujú, veľmi by si nepomohli. Tarify operátorov sú vo všeobecnosti veľmi podobné, i keď, samozrejme, jednotlivé rate plány sa porovnávať nedajú.
Možnosť ponechať si číslo môžu limitovať poplatky za jeho prenesenie. T-Mobile zaň od svojich zákazníkov účtuje päťsto korún (bez DPH), v Orangei je to do konca augusta zadarmo, potom sa však uvažuje o tisíckorunovej úhrade.
Na druhej strane, operátori z procesného hľadiska zvolili pre klienta jednoduchší, takzvaný one-stop-shopping model. Stačí, ak navštívi jedného providera – toho, ku ktorému chce prejsť, a ten všetky náležitosti vybaví zaňho.
Určitú rezervu na zlepšenie majú operátori v desaťdňovej lehote, ktorú si vyžiadali na prenesenie čísla. Záujem skracovať ju bude mať prinajmenšom prípadný konkurent Orangeu a T-Mobilu.
Kam to volám
Obľubu prenositeľnosti čísla ovplyvňujú aj možnosti identifikácie volaného. Keď totiž zákazník telefonuje niekomu, kto zmenil sieť a ponechal si pôvodný kontakt bez toho, aby o tom vedel, môže byť prekvapený tým, že mu provider naúčtuje vyššiu tarifu.
A naopak, ak volajúci bude telefonovať na číslo s predvoľbou iného operátora, hoci jeho majiteľ už zmenil farbu, prinajmenšom skráti hovor na minimum. Mimochodom, toto riziko sa skôr než Orangeu a T-Mobilu dotkne prípadného tretieho operátora.
Existuje viacero možností, ako sa dozvedieť, že číslo s predvoľbou jednej siete je aktivované v druhej sieti. Telefonát na bezplatnú zákaznícku linku, poslanie bezplatnej esemesky alebo dopyt cez internetovú stránku, ktoré si na začiatok vybrali Orange a T-Mobile, sú síce technicky jednoduché a pomerne lacné riešenia, no o zákazníckom komforte sa pri nich hovoriť nedá.
Situácia sa pomaly mení k lepšiemu. T-Mobile minulý týždeň spustil bezplatnú službu, v rámci ktorej volajúceho pri hovoroch na čísla prenesené k Orangeu o zmene operátora (a teda aj tarify) informuje krátka automatická hláska. Čiže zákazník, ak chce, môže hovor zrušiť ešte pred vytvorením spojenia.
Pravda, táto novinka nerieši inú variáciu, ktorá môže vzniknúť prenesením čísla. Upozorňujúca hláska sa nespustí, ak volajúci vytočí číslo s prefixom Orangeu, prenesené do siete T-Mobilu. Tak či onak, je to pokrok. Operátor zdôrazňuje, že službu zaviedol „v reakcii na požiadavky svojich zákazníkov“.
A Orange? Podľa vyjadrenia, ktoré poslal TRENDU, hlásku považuje za okrajovú záležitosť. S tým, že našiel „finančne, časovo a technicky priechodné riešenie“, aby ju zaviedol v priebehu leta. No keďže T-Mobile už svoju hlásku spustil, možno očakávať, že to bude skôr.
Aj bez prenosu
Zákazníci medzi jednotlivými providermi preskakujú aj bez prenositeľnosti čísla. Ukazuje sa, že dokážu oželieť dlhoročný kontakt, ak sa im ponúknu výhodnejšie tarify. Operátori to vedia.
Klientom z podnikovej sféry, ktorí platia desiatky, ba až stovky mobilov, sa dokonca prechod na nové čísla snažia maximálne uľahčiť. Darujú čítačku SIM kariet, ktorá umožňuje rýchly prenos telefónnych kontaktov do nového mobilu. Alebo poskytnú balík bezplatných esemesiek, aby používatelia informovali obchodných partnerov a známych o zmene čísla.
A firmy naozaj bez problémov oscilujú od oranžových k magentovým a späť. Napríklad T-Mobile prednedávnom oznámil, že k nemu prešiel alternatívny operátor Energotel, ktorý v súčasnosti využíva deväťdesiat hlasových a štrnásť dátových SIM kariet.
Pre úplnosť, Orange takisto nebol jeho prvý provider, pred troma rokmi Energotel prevzal (v tom čase ešte) EuroTelu. Akvizíciou z radov konkurencie sa v rovnakom čase pochválil aj Orange, ktorý získal kontrakt na 280 SIM kariet pre dopravnú spoločnosť STD Slovakia z Vranova nad Topľou.
V pevnej sieti
Ťažšie sa firmám, ale i domácnostiam na nové čísla prechádza, pokiaľ ide o pevné linky. Alternatívni provideri hovoria, že ľudia sú pri nich konzervatívnejší.
Mobil slúži zväčša na komunikáciu osobnejšieho rázu s niekým, koho volajúci pozná. Čiže je relatívne jednoduché zmeniť číslo. Fixná prípojka sa využíva na všeobecnú komunikáciu, ako miesto prvého kontaktu.
Čísla pevných liniek sú na konkrétnu firmu viac fixované – cez billboardy, orientačné tabule, Zlaté stránky, ako i vizitky a hlavičkové papiere. Pravda, sú to bariéry, ktoré sa takisto dajú preklenúť. I keď proces prechodu na nový kontakt si vyžaduje dlhší čas.
Zatiaľ alternatívnym providerom neostáva nič iné, len ísť touto cestou. Možnosť zachovať si pôvodné číslo pri prechode ku konkurencii sa v pevnosieťovom biznise ešte len rodí.
Predseda predstavenstva Asociácie pre prenositeľnosť čísla Branislav Máčaj očakáva, že jej čas príde najskôr v prvom kvartáli budúceho roka. A aj to „pri optimistickom scenári“, predpokladajúcom dohodu alternatívcov so Slovak Telekomom (ST) v zásadných náležitostiach.
Produktový manažér Slovanetu pre hlasové služby Miroslav Kvasnička hovorí, že tempo rokovaní sa spomalilo: „Brzdia ho najmä dia-metrálne odlišné záujmy operátorov.“ Tie vyplývajú z podstaty prenositeľnosti čísla. Kým alternatívci v nej vidia príležitosť, pre ST predstavuje hrozbu.
A tak kým noví provideri presadzujú riešenie one-stop-shopping, keď záujemca všetky náležitosti vybaví jednou návštevou u jedného providera, dominantný hráč bude mať snahu, aby formalít bolo viac. Telekom sa výčitkám alternatívcov bráni poukazovaním na štandardné obchodné podmienky pre koncových klientov.
M. Kvasnička spomína tiež „finančne úplne nepriechodné technické riešenie“ centrálnej databázy prenášaných čísel, ktorého kontúry pred časom naznačil ST. „A očakávame, že ceny, ktoré telekom navrhne za odovzdanie jeho čísla, budú, v súlade s jeho záujmami, neakceptovateľné pre ostatných,“ dodáva.
Sám ST podľa neho predpokladá spustenie prenositeľnosti čísla v polovici budúceho roka. Slovanet preto prišiel s návrhom, aby sa operátori do vytvorenia centrálnej databázy riadili dočasnými pravidlami. Či a ako naň zareagujú ostatní partneri a najmä dominantný telekom, sa ukáže v najbližších dňoch.
Ilustračné foto – MIRO NÔTA
