Telekomunikácie: Hľadá sa tretí do partie

Bezplatné telefonovanie z mobilu. Stopercentná zľava na miestne hovory z pevnej linky. Širokopásmové pripojenie do internetu zadarmo.

Náklady na hlasovú i dátovú komunikáciu rapídne klesajú. A spokojnosť zákazníkov s úrovňou služieb rastie. Konkurenčný boj v slovenskom telekomunikačnom sektore jednoducho šliape na plný plyn.

Ideálny obrázok však kazí podstatný detail. Deväťdesiatpäť percent trhu si delia traja hráči. Presnejšie, len dvaja – Deutsche Telekom (reprezentovaný tandemom Slovak Telecom/T-Mobile) a Orange. A to, aspoň podľa teórie, rozhodne nie je konkurenčné prostredie.

Tucet menších hráčov má ďaleko od pozície, z ktorej by mohli ovplyvniť smerovanie trhu. Veľkej trojke konkurujú len v malej miere. Nedokážu im odtrhnúť kus koláča. Iba zbierajú omrvinky, ktoré si ST, T-Mobile a Orange nevšimnú. Presnejšie, kým si ich nevšimnú.

Reálny záujem

Je rozloženie síl na slovenskom trhu nezvratné? Alebo existujú možnosti, aby sa radikálne zmenilo? A nájdu sa záujemcovia, ktorí by prípadné príležitosti chytili za pačesy?

Medzi menšími hráčmi panuje skôr skepsa. Roky trvalo, kým sa dostali k účastníkom ST, aby im mohli poskytovať hlasové služby. To, že sa napokon rozbehli, je predovšetkým ústupok dominantného operátora a až potom zásluha regulátora. Takže nečudo, že do boja vytiahli s takmer samovražednými maržami.

NEPREHLIADNITE SÚVISIACE ČLÁNKY:

• 58966>Nové zaklínadlo operátorov sa volá triple-play
• 58967>Regulácia telekomunikácií je na dlhé lakte
• 58951>Keď biznis plán nestačí (Komentár)

Snaha dostať sa do prvej ligy však stále žije. Na pomalý organický rast pritom už nikto na sto percent nestavia, a tak sektor prechádza konsolidáciou.

Problém je, že pomalým tempom. Stredne veľkí operátori sú síce na predaj alebo sa sami obzerajú po akvizičných cieľoch, no koleso dejín od začiatku tohto roka zomlelo len stagnujúci EuroWeb a maličký Aliatel.

Konkurent veľkej trojky však nemusí vzniknúť len pozliepaním troch či piatich menších providerov. Z popola totiž opäť vstáva zámer prilákať na Slovensko ďalšieho mobilného operátora.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a Telekomunikačný úrad (TÚ) SR zjavne neodradili predchádzajúce pokusy z rokov 1998, 1999 a 2002, ktoré sa skončili fiaskom. Ďalšie výberové konanie plánujú v prvej polovici budúceho roku. Hovoria o „skutočne vážnych záujemcoch“, ktorí poznajú situáciu na trhu a obchádzajú úrady.

Konkrétne mená firiem sú, samozrejme, tabu. „Sú zo svetovej špičky, z top desiatky,“ tvrdí generálny riaditeľ sekcie telekomunikácií rezortu dopravy Anton Smitka. Prezrádza, že niektorí z nich už pôsobia v okolitých krajinách. A podčiarkuje, že ide o investorov, ktorí chcú budovať sieť a nielen využívať existujúcu infraštruktúru.

Zároveň odmieta, že ideu tretieho operátora oživila snaha o vydolovanie politického kapitálu pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami. „Je tu reálny záujem operátorov,“ opakuje.

Vodafone a spol.

Pravdepodobnosť, že Slovensko sa dostane do hľadáčika veľkého hráča, je naozaj veľká. Globálni lídri sa totiž v snahe nájsť nové príležitosti na rast posúvajú čoraz bližšie k Slovensku. Kto by o malý fliačik, zakliesnený uprostred Európy, mohol mať záujem?

Napríklad britský Vodafone, ktorý pred pár mesiacmi kúpil český Oskar Mobil a rumunský MobiFon. Výkonný riaditeľ globálneho mobilnej jednotky Arun Sarin vtedy vyhlásil, že tieto akvizície sú v súlade so stratégiou „zvyšovať investície v strednej a východnej Európe“.

Ku konkrétnym krajinám sa firma vyjadriť nechce. Hovorca Ben Padovan však pripomína, že Vodafone už roky nepožiadal o licenciu, aby rozbiehal celkom novú sieť.

Zvykne vstupovať do rozbehnutých biznisov, naposledy od nórskeho Telenoru kúpil jeho prevádzku vo Švédsku. Keďže chce vytvoriť paneurópsku mobilnú sieť, Slovensko by nemusel vynechať.

V stredoeurópskom regióne už okrem ČR priamo pôsobí v Maďarsku a Poľsku. V Rakúsku či Slovinsku zasa Vodafone spolupracuje s operátorom, ktorý mu pomáha rozširovať jeho brand bez toho, aby v krajine investoval. A na to by Orange a T-Mobile sotva pristali. Na druhej strane, momentálne sa v súvislosti s expanzívnymi plánmi britského gigantu najčastejšie spomína Turecko a Rusko.

Ďalší potenciálny kandidát na tretieho slovenského operátora je Telenor. Opäť, pretože o mobilnú licenciu sa zaujímal v roku 1998, 1999 aj 2002. Iste, Nóri zo Slovenska naopak odchádzajú, hľadajú kupca pre väčšinu tunajších aktivít.

No prevádzkovateľa bezdrôtových sietí Telenor Networks a internetového providera Nextra predávajú práve preto, že sa chcú sústrediť na mobilný biznis. Viac síce hovoria o investíciách v juhovýchodnej Ázii, no Slovensko by mapu stredoeurópskeho regiónu, na ktorej už svieti Maďarsko, Rakúsko i Ukrajina, vhodne dopĺňalo.

Záujem o slovenský mobilný trh by mohol mať i nový vlastník Českého Telecomu, a teda aj Eurotelu Praha – španielska spoločnosť Telefónica. Jej mobilná odnož Telefónica Móviles sa dosiaľ zameriavala najmä na Latinskú Ameriku, kde až na pár výnimiek pôsobí v každej krajine. Prebiehajúce prevzatie britského operátora O2, ktorý má aktivity aj v Nemecku, však svedčí o snahe mať väčší vplyv aj na starom kontinente.

Pre a proti

Vodafone, Telenor či iný záujemca o mobilnú licenciu sa musí vyrovnať s ťažkým východiskom – na sto obyvateľov Slovenska pripadá 80 mobilných telefónov. Pustiť sa do súboja so zabehanými hráčmi chce riadnu dávku odvahy, sebavedomia a najmä citu pre potreby trhu. Čo sú atribúty, ktoré Orangeu a T-Mobilu nechýbajú. Okrem toho bariéry vstupu do odvetvia sú vysoké, stačí si spomenúť na tarify pri volaniach z jednej siete do druhej.

Na druhej strane, osemdesiatpercentným rozšírením mobilov sa rozmach trhu nekončí. Kam smeruje, vidieť v Česku, za ktorým Slovensko v oblasti telekomunikácií zhruba dva roky zaostáva.

Traja tamojší mobilní operátori v súčasnosti registrujú o desatinu viac aktívnych SIM kariet, ako je počet obyvateľov krajiny. Mnohí ľudia majú totiž dva i tri mobily, pričom mobilná sieť sa čoraz viac využíva v rôznych IT aplikáciách. Napríklad na spojenie bankomatov so zúčtovacím centrom, na ovládanie klimatizácie a kúrenia v systémoch inteligentnej domácnosti či na monitoring nákladných a osobných automobilov.

Tridsaťpercentná rezerva v penetrácii trhu v slovenských podmienkach predstavuje cez 1,5 milióna SIM kariet. Na porovnanie, menší zo slovenských operátorov má v súčasnosti 1,9 milióna aktívnych zákazníkov, ktorí mu generujú kvartálne tržby na úrovni troch miliárd korún a 40-percentnú prevádzkovú maržu.

Pravda, tretí operátor môže s porovnateľnými výnosmi a ziskmi počítať len veľmi hypoteticky. Spoliehať sa nemôže ani na to, že bude profitovať z rastu trhu. Teória snehovej gule, keď veľká zákaznícka báza priťahuje ďalších klientov, totiž nahráva Orangeu a T-Mobilu.

Veľkým úskalím biznis plánu tretieho mobilného operátora sú požiadavky na rozsiahle investície s dlhodobou návratnosťou. I keď sieťové technológie za uplynulých desať rokov podstatne zlacneli – napríklad čínski producenti vedia ísť s cenou mimoriadne nízko.

V každom prípade, T-Mobile aj Orange do rozvoja siete a služieb investujú ročne tri miliardy korún. A ďalšie stovky miliónov vkladajú do marketingu, predovšetkým do televíznej reklamy.

Úloha štátu

Či do slovenského telekomunikačného sektora napokon vstúpi ďalší hráč, závisí aj od podmienok, ktoré mu pripraví štát. Práve na nich pritom predchádzajúce tendre zlyhali. Telenor či Telesystem International Wireless (donedávna vlastník Oskar Mobilu) prišli k záveru, že slovenská vláda požaduje veľa peňazí za málo muziky.

Konkrétne, v poslednom výberovom konaní v roku 2002 mal víťaz za licenciu na prevádzku mobilnej siete zaplatiť 1,5 miliardy korún. TÚ SR však nedokázal Orange a T-Mobile (vtedy ešte EuroTel Bratislava) dotlačiť k spolupráci. S odôvodnením, že na to nemá oporu v legislatíve.

A tak sa mu nepodarilo presadiť reguláciu cien hovorov z mobilu tretieho operátora cez sieť zabehnutých konkurentov v rámci takzvaného národného roamingu. Vypadlo spoločné využívanie infraštruktúry, čím sa myslí najmä možnosť umiestňovať nové zariadenia na existujúce stožiare. A regulátor napokon negarantoval ani prenositeľnosť telefónneho čísla zákazníka pri zmene operátora.

Nebude sa situácia spred troch rokov opakovať? Nezakape záujem na možnostiach a schopnostiach regulátora? Predseda TÚ SR Milan Luknár si myslí, že nie: „Oproti minulosti máme širšie právomoci.“

Ďalšia novinka, o ktorú sa bude môcť záujemca predsa len viac oprieť, je, že k dispozícii bude viac frekvencií pre klasickú mobilnú GSM sieť ako naposledy, keď sa predávalo najmä spektrum pre sieť tretej generácie UMTS. Na druhej strane, licencia by mala aj v budúcom roku stáť pol druha miliardy korún, pretože regulátor to v minulosti sľúbil pri vydávaní povolení pre Orange a T-Mobile.

Úrad už podľa M. Luknára podmienky nového tendra pripravuje. Keď ich dokončí, dá ich na verejnú diskusiu. Jeho zámerom je vypísať tender čo najskôr. Predseda TÚ SR, samozrejme, odpor Orangeu a T-Mobilu očakáva: „No najhoršia alternatíva je, že frekvencie ostanú existujúcim operátorom.“

Keď štát nepomôže tretiemu operátorovi na začiatku, ďalšiu príležitosť už mať nebude. Prevádzkovateľ mobilnej siete sa totiž nemôže uchádzať o štátnu pomoc, hoci nový systém štátnych stimulov preferuje práve investície do high-tech odvetví.

„Ide o lokálnu, medzinárodne neobchodovateľnú službu pre slovenský trh,“ zdôvodňuje hlavný ekonomický poradca ministra financií Martin Bruncko. Obdobne podľa neho nemôže o stimuly žiadať ani obchodný reťazec, ktorý by si na Slovensku chcel otvoriť nové predajne.

Virtuálni

Tretí mobilný operátor nemusí na Slovensko prísť len tak, že vybuduje celkom novú sieť. Existuje totiž model, pri ktorom nový poskytovateľ využíva sieť etablovaného hráča.

Od neho vo veľkom nakúpi minúty, z ktorých vytvorí vlastné balíky služieb a tie predáva pod vlastnou značkou. V krajinách, kde takzvaní virtuálni mobilní operátori pôsobia, napríklad vo Veľkej Británii, patria k najlacnejším na trhu.

Ich komerčný úspech však závisí od podmienok, ktoré im poskytnú ich partneri – konkurenti. Ťažko možno očakávať, že im budú vychádzať v ústrety, pokiaľ ich k tomu nezaviaže regulátor.

Orange a T-Mobile sa so záujemcami o koncept virtuálneho operátora už stretli. Zatiaľ však vždy len v deklaratórnej podobe. „Očakávame, že príde projekt, ktorý by bol pre nás ako hosťujúceho operátora prínosný alebo by aspoň spôsobil najmenší negatívny efekt,“ hovorí riaditeľ Orangeu pre stratégiu Ivan Marták. A poukazuje na investičnú náročnosť zámeru: „Aj vybudovanie virtuálneho operátora si vyžiada obrovské, rádovo miliardové investície.“

Náklady virtuálneho operátora by sa mohli výrazne znížiť, pokiaľ by do hry vstúpil regulátor. Generálny riaditeľ Orangeu Pavol Lančarič však krúti hlavou: „Aj regulácia má svoje hranice. Je malá pravdepodobnosť, že by regulátor prinútil hosťujúceho operátora, aby išiel proti vlastnej ekonomike.“

Podľa neho pritom za týmto konštatovaním netreba hľadať presvedčenie, že keď TÚ SR nevie zatlačiť na jedného fixného operátora, tak sa mu to tobôž nepodarí ani u dvoch mobilných provideroch. „Okrem toho virtuálny operátor sa spravidla koncentruje len na určité segmenty. Jeho snahou nebýva výrazne zasahovať do pomerov na trhu,“ myslí si šéf oranžového lídra.

Do fixnej siete

Karty na slovenskom telekomunikačnom trhu by mohol zamiešať aj nový silný investor v pevnej sieti. Za všetkými menšími hráčmi totiž v súčasnosti stále stoja pôvodní majitelia, prípadne ich finanční partneri.

S výnimkou Telenoru, no práve ten chce aktivity na Slovensku obmedziť na služby satelitného prenosu dát. Strategického majiteľa má aj káblový operátor UPC Slovensko, ktorý už poskytuje internetové služby a jeho sesterské podniky, napríklad v Maďarsku, podnikajú aj v hlase.

Podčiarknuté, zrátané, každý operátor – okrem ST, T-Mobilu a Orangeu – sa môže stať vstupnou bránou nového strategického hráča. Alebo prostriedkom na posilnenie pozície existujúceho konkurenta.

Veľkosť je totiž pre prežitie v telekomunikačnej brandži kľúčový faktor. Odvíjajú sa od nej úspory z rozsahu, miera optimalizácie nákladov, koordinácia obchodných aktivít, ako aj podmienky od dodávateľov a ostatných providerov, predovšetkým ST a mobilných operátorov. A to sa v konečnom dôsledku prejavuje v cenách a kvalite služieb.

Tak napríklad o Nextru a Telenor Networks – na Slovensku i v Česku – sa podľa dostupných informácií uchádza pestrá plejáda potenciálnych kupcov. Nóri síce mená záujemcov taja, no v kuloároch sa hovorí o majiteľoch GTS, eTelu a Slovanetu, ktorí majú silné postavenie aj na slovenskom trhu alternatívnych služieb. Okrem nich sa má o nórske aktivity zaujímať Vodafone, dánsky TDC (niekdajší Tele Danmark), ktorý v Česku vlastní alternatívneho operátora Contactel, a holandsko-belgický provider Scarlet Business.

Kto napokon na trh vstúpi a kto si dá pred bránami čelom vzad, zatiaľ jasné nie je. Firmy o svojich zámeroch konkrétne hovoriť nechcú.

„Stratégiou je expandovať na európskom trhu, to znamená v Česku i na Slovensku,“ konštatuje za všetkých hovorkyňa Contactelu Markéta Šveňková. K prípadným akvizíciách sa podľa nej firma vyjadriť nemôže: „Všetko je v procese posudzovania a zvažovania možností.“

Na to, aby mohol operátor konkurovať veľkej trojke, potrebuje prístup ku koncovým zákazníkom, takzvanú poslednú míľu. Ak ju nemá, musí si ju zabezpečiť práve u svojich najsilnejších konkurentov. A tí mu, prirodzene, v ústrety nevychádzajú.

V situácii, keď sa príliš nemožno spoliehať na regulačný tlak, preto väčšie šance na vstup do prvej ligy majú hráči, ktorí disponujú poslednou míľou. Medzi takých patria prevádzkovatelia bezdrôtových FWA sietí Telenor Networks, Swan, GlobalTel, Amtel Slovensko a Wimax telecom Slovakia, ako aj kábloví operátori, predovšetkým UPC.

Impulz na rozmach siete môže, paradoxne, vzísť aj z ST. Dominantný operátor sa totiž už dlhší čas chce zbaviť odštepného závodu, ktorý sa zaoberá distribúciou rozhlasového a televízneho signálu.

Pôvodne mali Rádiokomunikácie prejsť do vlastníctva štátu, ktorý by rozhodol o ich ďalšom osude. Podľa jednej z pracovných verzií mali napokon skončiť vo vlastníctve konzorcia verejnoprávnych a komerčných vysielateľov.

Napokon však Predstavenstvo ST rozhodlo, že odštepný závod predá priamo Telecom. Prevádzka vysielačov síce znie nezaujímavo, no Rádiokomunikácie disponujú prostriedkami aj na poskytovanie štandardných telekomunikačných služieb. Navyše biznis s 360 zamestnancami generuje ročné výnosy takmer tri štvrte miliardy korún a čistý zisk cez 180 miliónov korún.

Štátne projekty

V minulosti sa dokonca uvažovalo o tom, že štát sa sám postará o vytvorenie protiváhy ST. Tak vznikol Energotel, ktorý mal využívať infraštruktúru energetických podnikov.

Jeho vplyv na trh je však po štyroch rokoch existencie len marginálny. Aj Energotelu totiž chýbala posledná míľa. Vstúpil síce do Swanu, ktorý prevádzkuje bezdrôtovú FWA sieť, no po pár rokoch sa z neho nechal vytlačiť druhým akcionárom, súkromným investorom DanubiaTel.

Okrem Energotelu využívajú vlastnú sieť na komerčné účely aj Železnice SR. Aj keď riaditeľ Železničných telekomunikácií Juraj Homoľa otvorene tvrdí, že do pozície, v ktorej by stáli zoči-voči ST, majú ďaleko.

Železničiarska sieť má totiž primárne slúžiť na interné účely. Prebytočné kapacity síce predáva, ale zatiaľ len zákazníkom v bezprostrednej blízkosti železničných objektov. Prípadne prevádzkovateľom malých bezdrôtových a káblových sietí.

S myšlienkou alternatívnej štátnej infraštruktúry sa naďalej pohrávajú aj štátni úradníci. Možnosti využitia sietí, ktoré vlastnia organizácie v úplnom alebo čiastočnom vlastníctve štátu, má najnovšie preskúmať splnomocnenec vlády pre informatizáciu.

Keď sa z troch stávajú dvaja

Absencia tretieho relevantného hráča v slovenskom telekomunikačnom sektore sa podpisuje aj pod obavy, ktoré vyvoláva čoraz užšia kooperácia ST a T-Mobilu. Konkurenční provideri už pred rokom upozorňovali, že koncentrácia dvoch lídrov v kombinácii so spomalenou liberalizáciou hrozí škodlivými deformáciami. Najhlasnejšie protestoval Orange. O súťažných rizikách hovoril aj Protimonopolný úrad SR. Transakciu však napokon posudzovala Európska komisia, ktorá v nej riziko pre konkurenčné prostredie nevidela.

Plán Deutsche Telekomu vytvoriť na Slovensku integrovaného operátora, ktorý by poskytoval úplnú paletu komunikačných služieb, tak dostal zelenú. Nasledovalo upratovanie vo vnútorných štruktúrach, aby sa každý člen tandemu zameral na svoj corebiznis – ST na fixné, T-Mobile na mobilné služby. A pokračovalo sa koordináciou stratégií, ako aj každodenných obchodných aktivít.

Do tendrov vo veľkých firmách, ktoré čoraz častejšie požadujú komplexné riešenie, ST a T-Mobile podávajú spoločné ponuky. Tam, kde do úvahy neprichádza priama kooperácia, sa snažia aspoň jeden druhému neprekážať. Napríklad mobilné širokopásmové pripojenie do internetu je preto, aspoň v úvodnej fáze, dostupné najmä v oblastiach, v ktorých ST nemá zavedenú vlastnú broadbandovú technológiu. Okrem toho T-Mobile nastavil parametre rýchleho internetu tak, aby službám v pevnej sieti cenovo nekonkuroval.

Ostatní operátori aktivity tandemu ST – T-Mobile pozorne sledujú. A vidia, že miera konfliktov medzi matkou a dcérou sa za uplynulý rok výrazne znížila, že sú omnoho zohratejšie. „Ich spolupráca nám neprekáža, kým prebieha v súlade s legislatívou,“ hovorí generálny riaditeľ Orangeu Slovensko Pavol Lančarič. Ako však na základe „pozorovaní a skúseností“ dodáva, vždy to tak nie je. Podozrieva ST z toho, že koncovým zákazníkom ponúka fixné služby lacnejšie, ako ich poskytuje svojmu najväčšiemu veľkoobchodnému partnerovi – Orangeu.

Vďaka tomu konkurenčný dvojzáprah vyhráva tendre na komplexné riešenia vo veľkých podnikoch. Ako napríklad pred dvoma mesiacmi v Ľudovej banke. Domnienka Orangeu o dumpingových cenách ST už dokonca prerástla do podania na Protimonopolný úrad SR. Telecom obvinenia, prirodzene, odmieta. „Vyhrali sme preto, že riešenie, ktoré sme Ľudovej banke ponúkli, bolo lepšie,“ hovorí viceprezident Pavol Kukura.

Čerešničkou procesu integrácie dvoch lídrov bude budúcoročná zmena značky ST a organizačnej štruktúry celej skupiny. Po vzore Deutsche Telekomu v Nemecku sa aj na Slovensku zavedie označenie T-Com pre fixné služby. Do novej firmy, ktorá tento názov ponesie, sa podľa prezidenta ST Miroslava Majoroša vyčlenia aktivity pevnej siete. Sám ST by sa tak stal len zastrešujúcou firmou holdingu.

Foto – Andrej Balco, Ilustračné foto – AFP