Tradičné fixné telekomy a ich alternatívni konkurenti stoja pred ťažkou úlohou – zastaviť úpadok pevných liniek. Vizionári už výsledok svojho brainstormingu predstavili.
V biznis segmente sa podľa nich treba spojiť s mobilmi a vytvárať spoločné, integrované riešenia. V domácnostiach zasa pomôže kombinácia tradičného hlasu, širokopásmového internetu (broadbandu) a interaktívnych služieb – triple-play.
Hlas klesá
Obe vízie majú rovnaké neodškriepiteľné východisko. Pevná linka si rozhodne nevystačí s hlasovými službami, lebo v tejto oblasti prehráva súboj s mobilným telefónom.
Navyše bývalé monopolné telekomy sa dostávajú aj pod konkurenčný tlak nových fixných hráčov. Zmršťujúci sa trh, ktorý bol ešte pred desaťročím výhradná doména incumbentov, teda čelí útokom z viacerých strán.
A je to poznať. Za ostatné dva roky Slovak Telecomu (ST) klesli výnosy z hlasových služieb o štvrtinu. Na porovnanie, Český Telecom v tomto segmente spadol dokonca na polovicu.
Dôvody sú pritom mierne odlišné. Kým na Slovensku sa o redukciu tržieb najviac pričinili mobily, v ČR výrazne boduje (aj vďaka pružnosti a dôraznosti regulátora) alternatívna fixná konkurencia.
Na Slovensku sa totiž nové pevné hlasové služby rozbehli až v druhej polovici tohto roka. A aj to v podmienkach, keď si už ST dobre upevnil pozíciu.
V súčasnosti už polovica jeho klientov využíva balíky služieb, pri ktorých alternatívne služby buď využiť nemôžu (ST Mini), alebo sa im to neoplatí, lebo za vysoký mesačný paušál dostávajú veľmi nízke hovorné.
V každom prípade, vplyv necelého tucta nových hlasových operátorov, ako sú eTel Slovensko, Dial Telecom či Amtel Slovensko, sa prejaví až o niekoľko mesiacov. Zatiaľ sa provideri snažia uloviť čo najviac účastníkov dominantného hráča. Vo vrecku už síce majú prvé tisícky zmlúv, no peniaze im začnú prinášať až v momente, keď sa klienti rozhodnú nové služby vyskúšať.
Ústupok
V internetových službách funguje konkurencia už dlhšie. Pokiaľ však ide o broadband v pevnej sieti (DSL), musí opäť vychádzať z podmienok a procesov, ktoré jej nastaví ST.
Nezávislí provideri sa predovšetkým boria s problémami, ktoré vyplývajú z toho, že ich zákazník má dva zmluvné vzťahy. Počnúc komplikáciou, že dostáva dve zmluvy, a končiac rizikom, že ho osloví a preberie ST, ktorí má jeho kontaktné údaje.
Budúci rok by mohol priniesť zmenu. ST totiž po dvoch rokoch nečakane súhlasil s obchodným modelom, v rámci ktorého bude celý balík – dátovú linku i samo internetové pripojenie – predávať jeden podnik. Vysvetlenie?
„ST je ochotný vzdať sa malého percenta tržieb, aby sa podporila dominancia technológie DSL,“ mieni výkonný riaditeľ Slovanetu Peter Máčaj. Myslí si, že ST to urobil pod tlakom mobilných operátorov, ako aj z očakávaní nástupu nových bezdrôtových FWA providerov, ktorí v súčasnosti rozbiehajú svoje siete. Okrem toho sa Telecom podľa neho už pripravuje aj na ďalšie hrozby od fixných alternatívcov, ktoré prídu s ďalšou liberalizáciou, najmä s uvoľnením miestnych vedení.
Nech už však k rokovaniam o novom obchodnom modeli na DSL viedlo čokoľvek, do fázy, keď sa broadband začne ako bežný komoditný produkt predávať napríklad v hypermarkete, je ešte ďaleko. Zatiaľ platí, že podmienky a procesy sa v kombinácii s malými zdrojmi nezávislých providerov na reklamu podpisujú pod fakt, že väčšina zákazníkov zakotví v ST.
A tak po dva a pol roku dominantný hráč ovláda dve tretiny broadbandového trhu. Konkurovať mu môže len káblový operátor UPC Slovensko, ktorý má vlastnú prístupovú infraštruktúru.
No aj ten naráža na limity. Má síce nižšie ceny a aj lepší produktový model, pôsobí však len v zopár najväčších mestách.
Ani v broadbande nie je pozícia pevnej linky alebo káblovej prípojky neohrozená. Dátové prenosy zaujali i mobilných operátorov, ktorí technické limity nahrádzajú marketingom.
Prenosová rýchlosť u konkrétneho používateľa totiž závisí od aktuálneho zaťaženia siete. Pevná linka takýto hendikep nemá, a preto je, aspoň za súčasných podmienok, perspektívnejšia.
Neviazať
Broadband môže, paradoxne, zapríčiniť ďalší pokles tradičného hlasu. S rozmachom širokopásmového pripojenia sa zreálňujú služby internetového telefonovania (VoIP). Nejde pritom len o volania z počítača na počítač v rámci uzavretých komunít, napríklad cez systém Skype alebo MSN Messenger.
Telefonovať cez broadband bude možné aj cez špeciálny VoIP telefón, ako to presadzuje napríklad Dial Telecom. Pozadu však nechce ostať ani ST, ktorý už teraz predáva koncové internetové zariadenie (router), ku ktorému možno pripojiť bežný aparát. VoIP služby testuje už niekoľko mesiacov, ich komerčný štart plánuje začiatkom budúceho roka.
Od nového roka musí tiež ST predávať širokopásmovú linku aj bez toho, aby si zákazník zároveň objednal hlasový paušál. Vyplýva to z rozhodnutia Telekomunikačného úradu SR.
Pre úplnosť, kauza sa začala pred dvoma rokmi, keď skupina nezávislých providerov upozornila na to, že broadband a hlas možno technicky i administratívne oddeliť. A tak neexistuje dôvod, aby sa služby na seba viazali.
ST ešte môže verdikt regulátora napadnúť na Najvyššom súde SR, čo je jeho bežná a osvedčená prax. „Rozhodneme sa v súlade s naším biznis modelom,“ odpovedá viceprezident pre reguláciu Pavol Kukura.
V aktuálnom rozhodnutí zároveň TÚ SR prikazuje telekomu, aby umožnil voľbu operátora s prednastavením. To znamená, že účastník už nebude musieť pred každým hovorom vytáčať štvormiestny kód alternatívneho providera.
Aj káblovky
Slovenskí provideri už pracujú aj na poslednej zložke triple-play, na multimediálnom obsahu a službách. Slovanet prevádzkuje multimediálny portál s hudobnými klipmi a internetovými rádiami, ST zasa spustil servery na hranie on-line hier a video na požiadanie.
Napriek tomu, že ich úroveň zodpovedá počiatočnému štádiu vývoja, provideri ich už skúšajú využiť v marketingovej komunikácii. ST tak v najnovšej kampani láka záujemcov o broadband na bezplatné sťahovanie filmov.
V konečnom dôsledku, možno už v blízkej budúcnosti, sa z on-line videa, televízie, hudby či hrania hier stane primárny nástroj na predaj internetového pripojenia.
K vízii triple-play nesmerujú len telekomy. Z opačnej strany sa k nej blížia kábloví operátori, keď ku klasickému corebiznisu, distribúcii TV signálu, pridávajú internet a hlas.
Káblovky sú oproti telekomom vo výhode v tom, že majú viac skúseností s interaktívnymi službami, ako je video na požiadanie. Na Slovensku je situácia zatiaľ taká, že UPC a popri ňom hŕstka malých operátorov, ako napríklad krompašský Krom-sat, poskytujú internetové služby.
Zavedenie hlasových služieb podľa vyjadrenia generálneho riaditeľa slovenského UPC Martina Maťašejeho závisí „od záujmu spotrebiteľov“. Firmy koncernu UPC v zahraničí ich už poskytujú. Napríklad v Maďarsku cez káblovku telefonuje cez 90-tisíc abonentov.
Optika
Na to, aby sa triple-play mohol stať realitou, potrebuje adekvátne technické podmienky. Predovšetkým podstatne výkonnejšie linky, ktorými sú zákazníci pripojení k providerovi.
Súčasné kapacity (najviac sa predávajú 512 kbit/s spoje) sa musia niekoľkonásobne zvýšiť, aby sa cez ne dala pozerať televízia v perspektívnom digitálnom štandarde. Telekomy i káblovky si to uvedomujú. Napríklad ST už vo svojej sieti nasadzuje technológiu ADSL2, konkrétne produkty majú prísť podľa P. Kukuru na trh v budúcom roku.
Pravda, rýchla účastnícka prípojka nepomôže, pokiaľ na ceste k poskytovateľovi obsahu bude úzke miesto, kde sa táto výhoda stratí. V prípade triple-play však bude TV službu alebo video na požiadanie poskytovať priamo provider pripojenia.
Ďalší impulz na rozvoj pevnosieťovej komunikácie sa očakáva od uvoľnenia miestnych vedení (unbundling). V tomto prípade vlastník infraštruktúry prenajíma providerovi len účastnícku prípojku, ktorý na ňu nasadí vlastnú technológiu.
Na Slovensku je unbundling ešte v nedohľadne. ST už síce zverejnil úvodnú ponuku, jej podmienky však konkurentov zatiaľ neoslovili.
Pokiaľ nastane rovnaký scenár ako pri prepájaní sietí, treba sa pripraviť na jeden- až dvojročnú tortúru. Regulátor by ju síce mohol urýchliť, po skúsenostiach s interconnectom tomu však operátori veľmi neveria.
Vysokorýchlostný internet na Slovensku
(počet zákazníkov k 30. septembru 2005)
PRAMEŇ: údaje poskytnuté spoločnosťami
V rámci vízie triple-play uvažujú telekomy aj o kompletne novej infraštruktúre. Plánujú siete optických liniek, ktoré poskytujú podstatne lepšie východisko na nasadenie vysokorýchlostných technológií ako tradičné medené káble.
Miliardové investície do optiky vedúcej až do domácností a firiem sa rozbiehajú v USA i Japonsku. V Európe zatiaľ zaostávajú. Sčasti pre nejasnosti okolo regulácie.
Otvorená je totiž otázka, či sa prevádzkovateľ bude musieť o novú sieť deliť s konkurenciou. V budúcom roku sa preto očakáva revízia aktuálneho regulačného rámca.
O optike by mohol uvažovať napríklad Orange Slovensko. V snahe stať sa univerzálnym poskytovateľom mobilných i fixných služieb sa totiž na rozdiel od konkurenčného T-Mobilu Slovensko nemôže spoľahnúť na fixnú sieť ST.
„Náš výskok do fixnej časti je preto logický – ak sa, navyše, nemôžeme v oblasti pevných služieb oprieť o regulátora,“ hovorí riaditeľ pre stratégiu Ivan Marták. Šéf Orangeu Pavol Lančarič však hovorí o alternatívach – mobilných broadbandových službách a pokroku v liberalizácii: „Až potom prichádzajú na rad obrovské investície, rádovo v miliardách korún.“
Eurofondy
Optika nemusí byť vždy len otázka veľkých projektov. V kurze sú menšie, takzvané metropolitné siete, ktoré majú ambíciu pokryť územie jedného mesta. Na takomto projekte pracuje napríklad spoločnosť e-Net zo Senca.
„Mesto nemá káblovú televíziu, rozhlas, reklamnú televíziu ani iné formy médií,“ vysvetľuje konateľ Tomáš Juríček. A tak pri výmenách a opravách kanalizácií či plynových potrubí kladú pod zem aj optické káble.
Pokládka káblov je náročná nielen technicky, ale aj administratívne. V tomto smere e-Netu pomáha dohoda s mestom, ktoré firme za protihodnotu určitého balíka komunikačných služieb vychádza v ústrety pri vybavovaní stavebných povolení.
Komerčná prevádzka siete sa začína na budúci rok vo februári. Infraštruktúra sa potom bude ďalej rozširovať.
Vo finále by sa malo veľké percento Senčanov dostať k prenosovým kapacitám okolo jedného gigabitu za sekundu (cez tisíc Mbit/s). E-Net pritom uvažuje o komplexnej ponuke triple-play – rýchlom internete, telefónnych službách i káblovej televízii.
Pri výstavbe metropolitných sietí možno teoreticky využiť aj verejné zdroje. Na budovanie infraštruktúry pre informačnú spoločnosť totiž prispieva Európska únia, ktorá hradí až tri štvrtiny nákladov.
Senecký e-Net s vybavovaním eurofondu zatiaľ veľa šťastia nemal, takže sieť buduje z vlastných zdrojov, bankových úverov a peňazí od investorov. Podľa informácií ministerstva výstavby, ktoré eurofondy koordinuje, granty na info-komunikačné siete dosiaľ získali len dva projekty na východnom a jeden na strednom Slovensku.
Ilustračné foto – Alcatel
