Balíček zmien v pracovnej legislatíve podľa nich neodráža žiadnu koncepciu či stratégiu v hospodárskej politike. Vláda ho začlenila do štátneho rozpočtu bez predchádzajúcej odbornej diskusie s predstaviteľmi firiem.

Zatiaľ je na opatrenia v štátnej kase vyčlenená rezerva 106 miliónov, ale minister financií Peter Kažimír sa zmienil, že balík dosiahne úroveň 250 miliónov. Mnohé opatrenia ešte nie sú kvantifikované, ministerstvá práce a financií ich dopracúvajú. Nie sú známe, okrem rastu minimálnej mzdy, ani dosahy na podnikateľov a firmy.

„Dosahy na podnikateľské prostredie budú súčasťou návrhu novely Zákonníka práce, v tejto chvíli je predčasné o nich hovoriť,“ informovala Veronika Husárová z ministerstva práce.

Minimálna mzda

Štát od januára skokovito zvyšuje povinnú minimálnu mzdu a sám ju pritom nedodržiava. 144-tisíc zamestnancov v štátnej a verejnej správe má tabuľkové platy nižšie, ako je minimálna mzda. Podnikatelia to považujú za „škandál“ a žiadajú vládu, aby najskôr sama dodržiavala to, čo nariaďuje iným, a išla príkladom súkromnému sektoru.

Ako konštatoval prezident Zduženia podnikateľov Slovenska Ján Oravec, podnikatelia považujú za nespravodlivé, keď im štát zvyšuje náklady vysokým nárastom minimálnej mzdy a pritom svoje daňové príjmy si chráni niekoľkoročným zmrazením nezdaniteľnej sumy. Nezdaniteľná suma, ktorá znižuje základ na odvody a dane, je totiž už piaty rok 316,94 eura.

Bez súbežného navyšovania nezdaniteľnej sumy pracujúci uvidia len približne polovicu z tohto zvýšenia a zo zvyšku sa poteší najmä štátna kasa. Jarmila Lukačovičová, poradkyňa Zduženia podnikateľov Slovenska, tvrdí, že zvyšovanie minimálnej mzdy je prirodzeným javom, ak sa ekonomike darí.

„Je však potrebné rast minimálnych miezd nadviazať aj na rast nezdaniteľnej časti základu dane a odvodovej odpočítateľnej položky, pretože v takejto podobe má z rastu minimálnych miezd vyšší prospech štát ako pracujúci,“ pripomína.

Problém minimálnej mzdy je aj v tom, že ublíži tým, ktorým má pomôcť. Úroveň miezd v ekonomicky slabých regiónoch je nižšia ako na Západe. Pre zamestnávateľov tak môže byť drahé zamestnávať niekoho za minimálnu mzdu.

Poslanec Jozef Mihál si myslí, že spôsob zvyšovania minimálnej mzdy je potrebné zmeniť aj preto, že zo súčasného spôsobu jej rastu profituje predovšetkým štát, až potom zamestnanec. Ak štát zvýši najnižšie mzdy o 50 eur, čistá minimálna mzda zamestnanca sa zvýši len o 32 eur. Náklady zamestnávateľa však stúpnu až o 77 eur. Zo sumy, o ktorú sa zvýšia mzdové náklady, si viac ako polovicu odhryznú Finančná správa, Sociálna a zdravotná poisťovňa – spolu až 58 percent.

Zvýšenie minimálnej mzdy sa dotkne zamestnanca, ktorého mzda bude nižšia ako 480 eur. Počet zamestnancov, ktorým sa v plnej miere alebo čiastočne zvýši ich mzda alebo plat za prácu, bude vyše 146-tisíc.

Vyššiu minimálnu mzdu bude musieť vyplatiť vyše 43-tisíc zamestnávateľov. Najviac sa to dotkne zamestnávateľov v odvetví ubytovacích a stravovacích služieb, kde podiel zamestnancov so mzdou do 480 eur za prvý štvrťrok 2017 bol 30,4 %. Zamestnávateľom sa zdvihnú náklady o vyše 61 miliónov eur. Zo sumy 435 eur mesačne odvedie zamestnávateľ na zdravotné poistenie 16,50 eura. Odvody za zamestnávateľa zo sumy 480 eur budú predstavovať 30 eur mesačne.

13. a 14. platy

Dohoda v koalícii na 13. a 14. platoch, vyplácaných dobrovoľne a do určitej výšky oslobodených od daní a odvodov, bola kompromisom. Povedal to predseda koaličnej SNS Andrej Danko, ktorého strana zákonnú úpravu týchto platov dlhodobo presadzuje.

„Vždy musíte nejako začať. Keby som raz vyhral voľby, tak 13. a 14. plat bude povinný vo fabrikách, ktoré dostávajú daňové úľavy a investičné stimuly,“ vyhlásil v diskusnej relácii TA3 V politike.

Podmienky majú byť na začiatku nastavené tak, že keď niekto pracuje vo firme dva roky, 15. júna môže dostať 13. plat. Ak v nej pracuje štyri roky, 15. decembra môže dostať ďalšiu takúto odmenu. Systém bude nabiehať postupne a od odvodov a daní bude oslobodený príjem do sumy 500 eur.

Andrej Danko pripustil, že nárast nočných bonusov sa nemusí týkať všetkých

„Prvýkrát by mal byť 13. plat realizovateľný k 15. júnu budúceho roka. Postupnými úľavami na zdravotných odvodoch, potom by sme chceli postupne zapojiť daň z príjmu fyzických osôb do tohto oslobodenia. Čerešničkou na torte má byť odpustenie sociálnych odvodov, k tomu by sme sa mohli dostať v roku 2019,“ priblížil minister financií Peter Kažimír v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.

Štát môže diktovaním platov zlikvidovať malých výrobcov

V automobilkách je nočná práca štandardom, nárast príplatkov ich produkciu predraží Zdroj: Maňo Štrauch

„Myslím si, že budúcnosť tohto opatrenia nie je veľmi ružová,“ konštatovala v tejto súvislosti J. Lukačovičová.

Vyššie príplatky

Cenu práce zamestnanca od januára zvýšia aj príplatky. Ak zamestnanec pracuje v noci, cez víkend alebo cez sviatok, 

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa