Začiatkom decembra minulého roka Ameriku šokovala vražda šéfa zdravotnej poisťovne UnitedHealthcare Briana Thompsona. Vrah k nemu pristúpil zozadu na výročnej investorskej konferencii pred hotelom v New Yorku a viackrát na neho z blízkosti vystrelil. Ešte šokujúcejšia ako samotná vražda sa môže javiť následná reakcia mladej populácie. Na TikToku sa totiž začali objavovať videá, kde bol vrah vykreslený ako hrdina bojujúci proti priemyslu zdravotného poistenia. Nie je ťažké nájsť prípad, keď zdravotná poisťovňa nepreplatila liečbu pacienta, ktorý veril, že má na ňu nárok. V povedomí mladých ľudí tak CEO poisťovne žil na úkor zomierajúcich pacientov.
Veľká časť mladých Američanov aspoň čiastočne s vrahom sympatizovala, čo sa prejavilo aj v prieskume spoločnosti Axios. Kým pre dve tretiny Američanov bola vražda neprijateľná, až 41 percent mladých ľudí do 30 rokov uviedlo, že je pre nich prijateľná alebo čiastočne prijateľná. Sociálne siete zohrali významnú rolu v postoji mladých ľudí k tragickej udalosti. Nie je to výnimka, naopak, ľudstvo sa dostáva do postfaktickej éry, keď emócie hrajú v rozhodovaní ľudí čoraz väčšiu rolu.
Zrkadlové bludisko
Za posledných 250 rokov sa ľudstvo posunulo z obdobia ovládaného mysticizmom a emóciami k racionalizmu. Len máloktorý súboj filozofov zachytáva tento prechod tak jasne ako myšlienkový duel medzi Rousseauom a Voltairom, v ktorom jednoznačne vyhral zástanca rozumu Voltaire. Spolu s jeho vplyvom osvietenstvo porazilo fatalizmus a započalo éru, v ktorej fakty, veda a kritické myslenie umožnili rýchly rozvoj spoločnosti a technológií. V posledných desiatich rokoch bol však ich rozvoj taký prudký, že ľuďom umožnil žiť v paralelných svetoch nekompatibilných s piliermi, na ktorých bola vybudovaná moderná spoločnosť. Tým hlavným zdrojom zmeny sa stali sociálne siete.
Spoločnosť žije a profituje z noriem – zo vzorcov správania, ktoré sú pre väčšinu populácie záväzné. Sociálne siete však umožnili vznik novej sily – hlasnej menšiny, ktorá normy ohýba a posúva ich novým smerom. Online diskusiám totiž dominuje malá, no extrémne hlasná skupina. Príkladom je politická diskusia na platforme X, kde až 97 percent príspevkov tvorí len desať percent používateľov. Inak povedané, až 90 percent politických názorov spoločnosti sa odráža iba v troch percentách príspevkov.
A to je len začiatok problémov. Ešte menšia skupina, iba tri percentá účtov, produkuje až tretinu obsahu. Ide pritom o toxickú skupinu, ktorá je na sociálnych sieťach najaktívnejšia, ale zároveň najagresívnejšia. Práve ona tvorí pre spoločnosti vlastniace sociálne siete perverzné motívy podporujúce extrémne príspevky.
Napríklad správy, ktoré obsahujú nenávisť, ľudia zdieľajú s pravdepodobnosťou vyššou o 67 percent. A keďže vlastníci sociálnych sietí preferujú vyššie tržby, aj ich algoritmy preferujú negatívny, extrémny či konfrontačný obsah. Pritom iba jedno percento používateľov vytvorí 74 percent online konfliktov. Diskusiám tak nedominujú umiernené a konvenčné názory, ktoré zastáva väčšina, ale silné emocionálne odkazy prebíjajúce fakty a kritické myslenie.
Tým, že sú názory väčšiny ľudí nedostatočne zastúpené a diskusiám dominuje extrémna menšina, posúvajú sa aj spoločenské normy. Ak sa objaví situácia, ktorá je sporná a vyhrotená, väčšina ľudí založí svoj názor na skupinovom konsenze. Aktivitou malej hlučnej skupinky sa však skupinový názor posunie k jednému či druhému extrému. Následkom je radikalizácia na sociálnych sieťach aj v spoločnosti. Hlasy umiernenej väčšiny tak zanikajú a aj tá sa viac prikláňa na jednu či druhú extrémnu stranu.
Uvedená tendencia sa prejavuje v politických názoroch a následne vo voľbách po celom svete. Len sotva ju teraz niečo reprezentuje lepšie ako politická situácia v bašte demokracie – USA, kde sa spoločnosť radikalizovala a kde proti sebe stoja dva nezmieriteľné tábory. Podobná fragmentácia nastáva v mnohých iných krajinách vrátane Nemecka, Rumunska, ale aj Slovenska. Aktuálny populizmus preto nemusí byť len vyvrcholením súčasných spoločenských problémov, naopak, môže byť iba začiatkom dlhodobejších problémov rozdelenia spoločnosti podporeného veľkým dosahom sociálnych sietí.
Väčšina ľudí je ideologicky umiernená, dokonca sa ani nezaujíma o politiku a debatám o nej sa snaží vyhnúť. Napriek tomu politické názory populácie formujú v čoraz väčšej miere sociálne siete. Prieskumy v Spojených štátoch ukazujú, že len za posledných desať rokov výrazne klesla čítanosť správ zo 70 na 50 percent populácie. Polovica populácie tak správy nečíta, a ak nejaké dostáva, sú iba v podobe titulkov, obrázkov a videí na sociálnych sieťach minimalizujúcich text.
Ľudia si tak čoraz viac tvoria názory z niekoľkých slov namiesto komplexných textov. Dlhšie texty pritom ponúkajú názorovú diverzitu, fakty a argumenty. Populácia sa tak v čoraz väčšej miere prikláňa k extrémnym nepodloženým a falošným názorom. Kým tradičné médiá ponúkali umiernenosť, kontrolu faktov a kontext, sociálne médiá ponúkajú plochosť, zjednodušenie a emóciu. Následkom je nárast populizmu po celom svete.
Vrchol myslenia
S nástupom sociálnych sietí v druhej dekáde tohto storočia súvisí aj prudký nárast schopnosti myslieť a riešiť problémy. Zhruba pred pätnástimi rokmi dosiahli tieto schopnosti maximum a odvtedy výsledky testov mladých aj starších ľudí klesajú. O negatívnych výsledkoch 15-ročných študentov v testoch PISA sa hovorí veľa a často sa pri tom odvoláva na covid, no trend poklesu je dlhodobý a platí aj pre dospelých.
V jednej štatistike sa podiel dospelých, ktorí nie sú schopní „používať matematické uvažovanie pri kontrole a hodnotení platnosti vyjadrení“, vyšplhal priemerne na 25 percent v krajinách s vysokými príjmami a na 35 percent v USA. Podobne negatívnu štatistiku dokumentovali prieskumy OECD a ukázali pokles schopnosti dospelých ľudí čítať a počítať.
„Tridsať percent Američanov číta na úrovni, ktorú by ste očakávali od 10-ročného dieťaťa,“ povedal mi Andreas Schleicher, riaditeľ pre vzdelávanie a zručnosti v OECD, s odkazom na podiel ľudí v USA. „V skutočnosti je ťažké predstaviť si, že každý tretí človek, ktorého stretnete na ulici, má problémy aj s čítaním jednoduchých vecí.“ Podiel Američanov, ktorí počas roka nesiahnu ani po jednej knihe, klesol pod polovicu. Rovnaká štatistika platí pre Slovensko. Naopak, aspoň jednu knihu do roka prečítajú štyria z piatich Švajčiarov a len o čosi menej Nórov alebo Dánov. Globálny trend je však klesajúci, čo ukazuje, ako výrazne technológie zmenili spôsob konzumácie informácií.
Ľudia prešli z čítania novín a webových stránok na nekonečné skrolovanie na sociálnych sieťach. Už netrávia čas aktívnym prehliadaním webu a interakciou s ľuďmi, ktorých poznajú, namiesto toho sa im ponúka nekonečné množstvo obsahu. To predstavuje posun od aktívneho vyhľadávania informácií dôležitých pre tvorbu vlastného názoru k pasívnej spotrebe a tvorbe názoru na základe väčšinových príspevkov na sociálnych sieťach.
Namiesto komplexných textov, ktoré si vyžadujú kritické myslenie, čoraz viac ľudí uteká ku krátkym vyjadreniam potvrdzujúcim ich vlastný názor. Populácia tak prestáva vnímať rôznorodosť myslenia a argumenty stojace za ňou. Prestáva rozlišovať medzi názormi a faktmi. Aj preto sa k moci dostávajú politici, ktorí zavádzajú, klamú či manipulujú, no ich podporovatelia to nevnímajú.
V roku 2007 spisovateľ Caleb Crain pre časopis The New Yorker napísal článok s názvom Súmrak kníh o tom, ako by mohla vyzerať postgramotná kultúra. V ústnej kultúre sa oceňuje klišé, konflikty a osočovanie, pretože sú ľahko zapamätateľné a rečníci majú tendenciu neopravovať sa, pretože len v gramotnej kultúre je možné ľudí konfrontovať s nezrovnalosťami z minulosti. Neznie to povedome?
- Slovensko stagnuje
- V decembri OECD vydala štúdiu s názvom Zručnosti dospelých v oblasti čítania, písania a matematiky vo väčšine krajín OECD klesajú alebo stagnujú. V celkových výsledkoch Slovensko obstálo zle a skončilo pod priemerom OECD. Rozdiely v gramotnosti medzi slovenskými stredoškolákmi a vysokoškolákmi sú najmenšie spomedzi všetkých krajín OECD. Z pohľadu vzdelania je teda Slovensko najrovnostárskejšia krajina, keď má málo excelentne gramotných ľudí, ale aj málo obyvateľov s veľmi nízkou gramotnosťou. Problémom však je, že počet nízkogramotných silno rastie. Porovnanie súčasného a predchádzajúceho prieskumu vykonaného zhruba pred desiatimi rokmi ukazuje, že Slovensko, Maďarsko a Poľsko zaznamenali najväčší pokles v čitateľskej aj matematickej gramotnosti. Ak sa tento trend potvrdí aj pri ďalšom prieskume koncom dekády, Slovensko sa pravdepodobne ocitne blízko dna rebríčka OECD.
