Automotive narazil. Ako Trumpove clá zasiahnu Slovensko

Ideologické dôvody, prečo americký prezident zavádza vysoké clá, sú tri. Prvým je podpora domáceho priemyslu, ktorý by horšia dostupnosť zahraničných tovarov naštartovala. Druhým je túžba získať dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu, ktoré by umožnili zníženie daní s cieľom ďalšej podpory domácich investícií. A tretím je politický rozmer, keď hrozba ciel slúži ako donucovací prostriedok v medzinárodnej politike. Výsledkom je oslava zavedenia ciel v podobe „Dňa slobody“, ktorým Donald Trump oficiálne odštartoval globálne obchodné vojny.

Tie sa ešte predtým začali ohlásením ciel na dovoz všetkých automobilov do Spojených štátov vo výške 25 percent, čím potvrdili obavy výrobcov z celého sveta. Americký trh je totiž druhý najväčší na svete, keďže sa na ňom ročne predá zhruba šestnásť miliónov vozidiel. O desať miliónov viac si kúpia spotrebitelia v Číne a o päť miliónov menej na európskom trhu. Až polovica predajov v USA tvoria importy. Politika D. Trumpa tak zasiahne milióny vozidiel smerujúcich do krajiny, k čomu sa pridajú ďalšie milióny domácich vozidiel používajúcich súčiastky a diely vyrobené vo svete. 

Z ôsmich miliónov áut dovezených do USA až tri milióny pochádzajú z Mexika. Ďalšie tri milióny dodávajú takmer rovným dielom tradiční ázijskí exportéri – Južná Kórea a Japonsko. Ďalší milión pochádza z Kanady. Európa tak v objeme počtu dodaných áut zaostáva, keď Nemecko exportuje menej ako pol milióna vozidiel. Aj preto vplyv ciel, hoci bude pre európske automobilky zásadný, ekonomiku dramaticky neovplyvní. Očakáva sa pokles na úrovni zhruba pol percenta HDP, čo by samo osebe Európu do recesie neuvrhlo. 

Počty dodaných áut na americký trh však skresľujú realitu vzhľadom na veľkosť ekonomík. Hoci Slovensko je podľa objemu svojho exportu do USA len zhruba na 40. mieste v rebríčku najväčších exportérov sveta, drvivú časť zo šesťmiliardového vývozu tvoria automobily. Ich vývoz do Spojených štátov dosahuje takmer stotisíc kusov ročne - desatinu domácej produkcie. Po Nemecku ide o druhého najväčšieho exportéra áut z EÚ a celkovo ôsmeho najväčšieho globálneho exportéra vozidiel do USA. Na takú malú krajinu ide
o slušný výkon. 

Doterajšia prednosť sa však zavedením ciel rýchlo mení na pasívum. Očakáva sa totiž, že 25-percentné clá prinesú výpadok zhruba 50 percent predajov. Automobilky pôsobiace na Slovensku by tak mohli vyvážať do USA až o 50-tisíc automobilov menej. Na domácu dodávateľskú sieť by to malo silný vplyv. 

Slovenský automotive môže clá ustáť

Kým najviac zasiahnutou krajinou americkými clami bude Mexiko, kde export automobilov predstavuje takmer päť percent HDP, Slovensko sa k tejto úrovni blíži. Ostatné krajiny sveta zďaleka nedosahujú tieto hodnoty. Na Slovensku však neprebieha kompletná produkcia vozidiel. Analytická spoločnosť Capital Economics vypočítala, že pri zohľadnení pridanej hodnoty domácej ekonomiky na výrobe exportovaných automobilov sa v problémoch ocitne 0,8 percenta HDP Slovenska. Ide o číslo iba polovičné v porovnaní s Mexikom, no stále druhé najväčšie na svete. Opäť platí, že americké clá samy osebe by nemali spustiť na Slovensku recesiu. Straty na exporte a pravdepodobne aj pracovnej sile však prídu.