Koncepcia Slovenska ako montážnej linky sa dostáva pod čoraz väčší tlak. Minulý týždeň oznámila ukončenie výroby v Martine dánska spoločnosť Ecco, v utorok sa k nej pridala nemecká Lowa z Handlovej. Krajinu zasiahne najväčšie prepúšťanie od európskej dlhovej krízy spred dekády.
Obe firmy pôsobia v problematickom obuvníckom biznise, ktorého európska perspektíva sa výrazne zhoršila po zavedení ciel USA. Očakáva sa, že mnohé ázijské krajiny presmerujú svoju produkciu do Únie, čo ešte zhorší situáciu pre firmy, ktoré mali problém prežívať aj v lepších časoch.
Problémy sa však hromadili roky a jeden po druhom postupne znižovali atraktivitu Slovenska pre zahraničných, ale aj domácich investorov. Mzdové náklady rástli pre vysoké odvody omnoho rýchlejšie ako produktivita práce. V roku 2024 sa Slovensko stalo hospodárstvom s najvyššími nákladmi práce v strednej Európe. Krajina prestala byť zdrojom lacnej pracovnej sily, hoci mnohí zamestnanci nárast superhrubých miezd pocítili iba málo.
Ak sa k tomu pripočíta legislatívna neistota, nedostatok kvalitných pracovníkov, strata ruského trhu, drahé energie a ďalšie zvyšovanie daňovej záťaže, Slovensko prehráva súboj o atraktívnu výrobnú destináciu, akou sa stalo pred dvadsiatimi rokmi. Model, na ktorom krajina vyrástla, po dvoch dekádach začal haprovať. Aj keď niektoré problémy prišli z EÚ, za väčšinu si môže samo.
Trumpova obchodná vojna sa stáva pomyselným klincom do truhly slovenského priemyslu. Svet sa fragmentoval a medzinárodnému obchodu hrozí útlm, čo pre Slovensko predstavuje najväčšiu výzvu za posledné štvrťstoročie. Krajina však na ňu pripravená nie je.
Tržby firiem, ktoré zverejnili riadnu účtovnú závierku, vlani klesli o viac ako tri percentá a čistý zisk sa prepadol o vyše osemnásť, vypočítal Finstat. A to všetko napriek rastúcim cenám. Teraz majú zaplatiť ešte aj za to, že prežili. Transakčná daň nie je nástroj konsolidácie, ale trest.
Najnovšia správa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR potvrdzuje, že Slovensko nemá ciele ani víziu, nezohľadňuje spätnú väzbu a nevyhodnocuje efektívnosť verejných politík. Rozhodovanie tak stojí viac na improvizácii než na transparentných a dátovo podložených procesoch.
- Dôchodkový problém
- Najväčším problémom vládnej politiky je jej sústredenie na dôchodky ako primárnu vládnu výdavkovú iniciatívu. Výdavky na starobné dôchodky sa v roku 2025 predpokladajú v rekordnej výške viac ako desať miliárd eur vrátane výdavkov na trinásty dôchodok pre poberateľov starobného a predčasného starobného dôchodku. Dôvodom je dvojciferná valorizácia novopriznaných dôchodkov, dve výrazné valorizácie dôchodkov, ako aj predčasné starobné dôchodky. NKÚ odporúča prehodnotiť dlhodobú stratégiu vyplácania dôchodkov, keďže takto nastavený dôchodkový systém je z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Jeho dôsledkom je aj deficitné hospodárenie Sociálnej poisťovne, ktoré bude v roku 2025 kryté transferom zo štátneho rozpočtu v rekordnej výške 2,75 miliardy eur. Podobne vysoké transfery sú plánované na ďalšie roky aj pre financovanie trinástych dôchodkov.
Ako uniknúť z pasce
Je paradoxné, keď v krajine, ktorej dominujú politické heslá o silnom štáte, štát hrubo a kontinuálne zlyháva. Nejde pritom len o aktuálne problémy v kvalite podnikateľského prostredia a verejnej správy, ale aj o následky súčasných politík do budúcna.
Slovensko je z pohľadu spoločného dlhu vlády a obyvateľov najzadlženejší štát východnej a strednej Európy. Ale časy, keď sa za dlh takmer neplatilo, sú preč. Kým úrokové náklady boli ešte pred piatimi rokmi pod jedným percentom, aktuálne sa nachádzajú tesne pod štyrmi percentami. Znamená to, že už o pár rokov môže krajina platiť za svoj dlh len na úrokoch viac ako tri miliardy eur ročne. Ďalšie dve miliardy budú platiť obyvatelia za svoje hypotekárne dlhy.
Kým koncept pasce stredného príjmu dlho znel pre Slovensko iba ako teoretická možnosť, čoraz viac sa stáva realitou. Potenciál lacnej, kvalitnej a dostatočnej pracovnej sily sa vyčerpal. Naopak, nahromadil sa enormný dlh, ktorý zaťaží súčasné aj budúce generácie. Globálna, ale aj európska konkurencia postavila pred slovenský sociálny štát zrkadlo: polohou sa síce nachádza v strede Európy, no politikou zamieril na perifériu.
Dostať sa z tejto cesty bude extrémne ťažké, no nie nemožné. Mnohým krajinám sa to podarilo a môže sa to podariť aj Slovensku. Existuje pomerne jednoduchý návod, ako to dokázať. Prvou kľúčovou politikou je zvýšiť kvalitu ľudského kapitálu cez reformu školstva a celoživotné vzdelávanie. Bohužiaľ pre Slovensko, aj súčasnej kurikulárnej reforme chýba dôraz na posilnenie kritického myslenia, digitálnych zručností, finančnej gramotnosti či duálneho vzdelávania. Rovnako bezútešne pôsobí podpora rekvalifikácie,
keď starší pracovníci radšej odchádzajú do predčasného dôchodku namiesto návštevy kurzov ďalšieho vzdelávania.
Druhým dôležitým bodom je podpora inovácií a výskumu. Aj v tomto smere je Slovensko hlboko pod priemerom EÚ. Okrem nedostatku finančných zdrojov existuje len minimálne prepojenie vysokých škôl s biznisom a čoraz viac študentov študuje iba pre diplom s cieľom zamestnať sa vo verejnej správe síce s dobrými pracovnými podmienkami, no nízkou pridanou hodnotou.
Tretím dôležitým bodom je efektívnejšia verejná správa. Podľa indikátora hodnotenia efektívnosti Svetovej banky efektívnosť verejnej správy na Slovensku od roku 2015 kontinuálne klesá – v roku 2023 dosiahlo iba 59. percentil zo všetkých hodnotených krajín. V roku 2015 sa pritom nachádzalo na 74. percentile. Západné krajiny sú bežne na 90. percentile.
V neposlednom rade je úlohou štátu zabezpečiť stabilné a predvídateľné podnikateľské prostredie. Na Slovensku sa však deje pravý opak – v krajine už roky absentuje stabilita daňového aj legislatívneho prostredia. Naopak, politici často útočia na zahraničné korporácie, čo podrýva dôveru investorov.
Uvedené štyri body, hoci sú pre budúcnosť Slovenska kľúčové, takmer plne absentujú v rebríčku priorít súčasnej vlády. Hoci aj s nimi bude cesta k návratu Slovenska medzi úspešné krajiny dlhá, bez nich je nemožná. Čím dlhšie bude návrat na správnu cestu trvať, tým väčšiu bolesť krajina zažije. Jedinou útechou pre ňu bude jej členstvo v Európskej únii, ktoré Slovensku dáva priestor pomocou naviazania sa na zvyšok Európy tlmiť negatívne následky dlhodobo deštrukčnej politiky slovenskej vlády.
