Koniec americkej výnimočnosti, začiatok globálneho chaosu

„Celé desaťročia bola naša krajina drancovaná, plienená, znásilňovaná a rabovaná blízkymi i vzdialenými národmi, priateľmi aj nepriateľmi," povedal americký prezident Donald Trump. „Ale to sa už nestane.“ Dôvodom má byť najväčšia séria ciel za posledné storočie, ktorými Spojené štáty získajú nielen finančnú kompenzáciu v očakávanej hodnote 600 miliárd dolárov ročne, ale do krajiny zároveň pritiahnu späť priemysel, ktorý ju opustil.

Ideu vysokých ciel hojne prezentoval ešte ako kandidát na prezidenta minulú jeseň, no investori ju vnímali len ako predvolebnú rétoriku. Očakávali, že americká administratíva ich zavedie iba v limitovanej forme, ktorá neuškodí biznisu ani investovaniu. Ich hlavným cieľom mala byť snaha dosiahnuť lepšie obchodné dohody. Trumpove kroky však ukázali, ako veľmi sa investori mýlili.

Oznámené clá spôsobili tretí najväčší dvojdňový výpredaj amerických akcií v tomto storočí. Viac sa prepadli iba počas paniky pri príchode globálnej finančnej krízy v roku 2008 a počas covidu v roku 2020. Kým však vtedy išlo o externé spúšťače, tentoraz paniku spôsobila priamo nová administratíva a jej neortodoxné ekonomické plány.

Clá v krvi

Investori ostali vyhlásením ciel zaskočení. Nemali by. Už v roku 1987 D. Trump zverejnil celostránkový inzerát v médiách, kde sa sťažoval na globálny systém postavený proti USA. Vtedy ešte 41-ročný developer poukazoval na negatívny vplyv silného dolára na výrobu a obchod a na vysoké náklady vojenskej pomoci pre spojencov. „Skoncujte s našimi obrovskými deficitmi, znížte dane a nechajte našu ekonomiku rásť,“ napísal.

Takmer po 40 rokoch sa D. Trump dostal do pozície, kde sa môže pokúsiť zvrátiť priebeh dejín. Kým počas prvého funkčného obdobia jeho radikálne plány brzdili vysokopostavení ministri a úradníci, v druhom funkčnom období sa ich zbavil a nahradil ich lojalistami. Biely dom prišiel o poistky a americká administratíva sa výrazne radikalizovala.

Nie všetci sú však s jej aktuálnou politikou spokojní. „Ak spustíme ekonomickú jadrovú vojnu proti každej krajine sveta, obchodné investície sa zastavia, spotrebitelia zatvoria svoje peňaženky a my si vážne poškodíme reputáciu vo zvyšku sveta, ktorej náprava bude trvať roky a potenciálne desaťročia,“ uviedol jeden z najväčších doterajších podporovateľov D. Trumpa investor Bill Ackman. „Ktokoľvek nášmu prezidentovi odporúča tento nápad, mal by byť okamžite vyhodený,“ dodal.

Podobnú kritiku priniesol Elon Musk. Necielil ju však na D. Trumpa, ale na jeho hlavného obchodného poradcu Petra Navarra. „Doktorát z ekonómie z Harvardu je zlá vec, nie dobrá vec,“ napísal počas víkendu a povedal, že medzi EÚ a USA by boli ideálne nulové clá. V realite je však Navarrova politika skôr zosobnením Trumpovej obsesie zmeniť svet pomocou ciel. Aj preto Biely dom prišiel s takým vzorcom „recipročných ciel“, ktorý nemá nič spoločné s reciprocitou. Naopak, cieľom bolo uvaliť clá na každého. Rovnako počas akciového výpredaja D. Trump uviedol, že nemieni clá rušiť ani zjemňovať. Keby sa to malo stať, dôvodom by bola iba „fenomenálna“ dohoda.

Spojené štáty však už dekády využívajú fenomenálnu dohodu s celým svetom. Obchodný deficit bol následkom veľkých investícií, keď zahraničné subjekty nakupovali americké dlhopisy a akcie. Vláde tak umožňovali prudko zvyšovať ekonomický rast a americkým korporáciám investovať do rozvoja. Deficit na strane obchodu bol len následkom deficitu na strane financií, keďže finančné toky sa musia vyrovnávať. Teraz bude svet hľadať novú rovnováhu, keďže tú doterajšiu narušia clá. Finančné, investičné a obchodné toky sa zmenia. Pocíti to štát, občania aj firmy.

Americká tragédia