Obec Nemšová neďaleko Trenčína sa pýši vyše storočnou tradíciou výroby skla. Majstri sklári v nej pracujú dodnes a remeslo si odovzdávajú z generácie na generáciu. Nadnárodný koncern Vetropack, do ktorého sklárne od roku 2002 patria, preinvestoval za dva roky do komplexnej výmeny mechanizmov vo fabrike viac než päťdesiat miliónov eur. Výsledkom je podstatne objemnejšia výroba, viac pracovných miest a menší negatívny dosah na životné prostredie. Nemšovskí sklári sú tak aj na nadchádzajúce desaťročie pripravení napĺňať rastúci dopyt po sklených obaloch aj zvyšujúce sa nároky svojich zákazníkov doma aj v zahraničí.

TREND: KYONG JAE LEE - KIA MOTORS SLOVAKIA
Neprehliadnite

Investície do elektromobility začali novú éru automobilky v Žiline

Nová fabrika pod starou strechou

Sklárska fabrika skupiny Vetropack v Nemšovej prešla v rokoch 2018 a 2019 zásadnou vnútornou premenou. Prakticky celý výrobný proces, od taviacich agregátov cez tvarovacie linky a kontrolné prístroje či dochladzovacie pece na studenom konci prešiel modernizáciou. Na jej realizáciu bol najvyšší čas, obmeny podobného rozsahu totiž v sklárni za posledných takmer pätnásť rokov neprebehli. „V našom biznise sa životnosť taviaceho agregátu pohybuje približne na dvanástich rokoch, pričom posledný, ktorý sme rekonštruovali, slúžil už viac ako štrnásť rokov,“ priblížil Boris Sluka, generálny riaditeľ spoločnosti Vetropack Nemšová.

Boris Sluka, generálny riaditeľ spoločnosti Vetropack Nemšová.
Zdroj: MIROSLAV MIKLAS
Boris Sluka, generálny riaditeľ spoločnosti Vetropack Nemšová.

Skláreň touto veľkou investíciou značne rozšírila svoje výrobné kapacity. Kým staré taviace vane mali kapacitu 230 ton roztaveného skla denne, v súčasnosti dosahuje maximálna kapacita 300 až 320 ton za deň. Vďaka väčším a modernejším taviacim agregátom dokáže Vetropack vyrobiť o tridsať až štyridsať percent viac. Realizácia bola mimoriadnou logistickou výzvou, výrobu totiž nemožno odstaviť, sklo vo fabrike tečie nepretržite. Taviace agregáty preto vymieňali postupne s veľkým dôrazom na načasovanie odstávky, vychladenia a výmeny zariadení, ako a na ekológiu.

Výroba skla je zo svojej podstaty mimoriadne energeticky náročná. Sklo sa v závislosti od svojej farebnosti taví pri teplote až 1 600 stupňov celzia. Vzniknutá tavenina smeruje do tvarovacieho stroja, kde sa sklené fľaše vyfukujú do formy požadovaného tvaru. Následne výrobky prechádzajú ochladením a kontrolou kvality. Aj v tomto smere sa však modernizáciou podarilo dosiahnuť pôsobivý výsledok. Nové taviace agregáty majú podstatne nižšiu energetickú spotrebu než pôvodné a kým dosluhujúca technológia spotrebovala na každú tonu materiálu až 5,1 gigajoulov elektrickej energie, strop spotreby nových agregátov je 3,9 GJ na tonu.

Obmenou neprešli len taviace vane, ale aj ďalšie výrobné stupne. Pribudol moderný tvarovací stroj, mazanie foriem po novom zabezpečuje dvojica robotických ramien, pribudla nová výrobná linka a kontrolné systémy dozerajúce na kvalitu a bezpečnosť fliaš sú tiež o čosi presnejšie. Bezobslužná a automatizovaná je aj príprava vyrobených fliaš na palety. Investícia v celkovom objeme presahujúcom päťdesiat miliónov eur je podľa B. Sluku signálom, že švajčiarska skupina Vetropack so svojou slovenskou dcérou počíta aj do budúcnosti.

Recyklácie nikdy nie je dosť

Dôležitým prvkom znižovania energetickej spotreby v sklárstve je aj miera recyklácie sklených črepov. Práve možnosť neprestajnej opakovanej recyklácie robí zo skla mimoriadne ekologický materiál. „Za každých desať percent črepov, ktoré pridávame do vsádzky, šetríme tri percentá energie a sedem percent oxidu uhličitého,“ vyratúva B. Sluka. Nemšovské sklárne sú najväčším prirodzeným recyklátorom odpadového skla na Slovensku a jeho podiel vo vsádzke sa darí neustále zvyšovať.

Priemerný podiel črepov vo vsádzke sa v Nemšovej pohybuje na úrovni 55 percent. Vďaka novým tavným vaniam je však perspektíva tento podiel zvýšiť až na sedemdesiat percent. Nemšovským sklárňam by sa tak podarilo dobehnúť aj svoju českú sestru z Kyjova. V nemšovských sklárňach sa sklo vyrába v dvoch taviacich vaniach, črepy sa pridávajú do oboch, ale v rozdielnom pomere. Vo farebnej vani tvorí recyklované sklo približne osemdesiat percent vsádzky a v bielej vani je to približne 43 percent.

„Keď to spriemerujeme, je to približne do šesťdesiat percent. Teda v rámci rodiny sme uprostred,“ hovorí B. Sluka. Slovenský Vetropack dnes ročne spracuje približne 110-tisíc ton sklených črepov, mohlo by ich však byť výrazne viac. „Niektoré typy skla je možné vyrobiť aj stopercentne z recyklátu, no do farebného skla je nutné pridávať isté množstvo oxidov kovov,“ vysvetľuje riaditeľ závodu.

Vetropack v číslach / graf
Zdroj: Trend.sk

Pôvod sklených črepov

Skutočným limitom vo zvyšovaní podielu recyklovaného skla v Nemšovej dnes nie je technológia. Najväčšie nedostatky vidí riaditeľ v miere návratnosti sklených obalov. Kým vo Švajčiarsku či v Rakúsku sa darí do výroby vrátiť priemerne deväť z desiatich fliaš, Slovensko zatiaľ výrazne zaostáva. Návratnosť skla je z dôvodu nedôslednej recyklácie približne len na 54 percentách, aj v susednom Česku je návratnosť skla zhruba o pätinu vyššia. Až päť percent zo zmesového odpadu, teda vyše sedemdesiattisíc ton odpadového skla ročne na Slovensku skončí na skládkach. „Nejde pritom o nič zložité, napríklad nádoby z džemu vôbec netreba oplachovať alebo z nich odstraňovať viečko, nie je potrebné sklo triediť na farebné a biele,“ apeluje riaditeľ sklární. Triedenie, čistenie aj ďalšie spracovanie črepov dokážu v Nemšovej zabezpečiť vo vlastnej réžii.

Sklené črepy sú pritom surovina ako každá iná, obchoduje sa s ňou, a ak jej je na domácom trhu nedostatok, musí sa dovážať zo zahraničia. To následne zvyšuje energetickú náročnosť celej produkcie. „Chceme byť zelení, no ak budeme nútení dovážať recyklované sklo zo Švajčiarska, z Čiech či Poľska, uhlíková stopa bude v dôsledku transportu výrazne väčšia,“ konštatuje B. Sluka.

Dnes približne polovica črepov spracovaných v Nemšovej pochádza zo Slovenska, zvyšok je importovaný zo zahraničia. Problém slabého triedenia, a teda aj nedostatku domácich črepov je podľa šéfa sklární skôr systémový. Motivovať na dôslednejší prístup v recyklácii by mohli napríklad vyššie poplatky za komunálny odpad, v ktorom mnoho fliaš a pohárov končí. Agenda navyše leží na pleciach obcí, ktoré na podporu recyklácie často nemajú dostatok kapacít a finančných prostriedkov.

Na snímke je továreň najväčšieho výrobcu sklených obalov. V posledných dvoch rokoch zrealizoval strategické investície do optimalizácie výroby za viac ako 50mil.EUR
Zdroj: MIROSLAV MIKLAS

Sklo je nadčasový materiál

Napriek tomu, že sklo je jedným z najstarších obalových materiálov, nemožno ho označiť za nemoderné. Práve naopak, ruka v ruke s dopytom po environmentálnej udržateľnosti rastie aj dopyt po sklených obaloch. „Ak sa pozrieme na obdobie pred koronavírusom, tak posledné dva-tri roky bol nárast približne o dva a pol percenta, čo je na Európu obrovské číslo,“ hovorí B. Sluka. Práve rastúci záujem o sklo núti výrobcov stavať nové sklárne a rozširovať výrobu v tých existujúcich.

Trendom a zároveň výzvou pre výrobcov skla je okrem rastúceho dopytu tlak zákazníkov na čoraz nižšiu váhu výrobkov. Z čoho sa však ani pri moderných fľašiach nepoľavuje, sú požiadavky na bezpečnosť a pevnosť. „Pre nás je to náročnejšie, pretože na to potrebujeme moderné technológie,“ vysvetľuje B. Sluka. Súčasťou realizovanej investície preto bola aj obmena kontrolných technológií na studenom konci výrobného procesu. Tie zabezpečia, že sa v nových fľašiach nenachádzajú mikrotrhliny, vzduchové bubliny a iné výrobné chyby.

Fakty o investícii Vetropacku
  • výška investície bola 50 miliónov eur  
  • kompletná výmena oboch taviacich agregátov, rozšírenie zo šiestich na sedem výrobných liniek a zvýšenie automatizácie a zefektívnenie kontroly kvality  
  • množstvo vyrobeného skla vzrástlo o 30 až 40 percent  
  • počet vyrobených fliaš stúpol zo 438 mil. v roku 2017 na 665 mil. plánovaných v roku 2020  
  • počet ľudí pracujúcich v sklárňach stúpol z 345 na 420  
  • energetická úspora z 5,1 GJ na 3,9 GJ energie na každom taviacom agregáte

Spoločnosť Vetropack Nemšová má vo svojom segmente na slovenskom trhu dominantné postavenie, dokonca ho prerástla. Na tunajší trh dnes smeruje približne 27 percent vyrobených obalov. Väčšina vyrobených fliaš smeruje na vývoz do zahraničia. Najväčším zákazníkom firmy je v súčasnosti nápojový gigant Carlsberg, pričom najviac vyrobených fliaš smeruje na francúzsky trh. S významným klientom pribudla v škále výrobkov aj netradičná špecialita – modrá sklovina. Približne tretina fliaš vyrobených v Nemšovej má atypickú modrú farbu.

Priestor na zlepšenie

Nedávno ukončená investícia v nemšovskom Vetropacku všakrozhodne nebola poslednou. Firme sa nedávno podarilo zadefinovať stratégiu na nadchádzajúce desaťročie, ktorá je plná ďalších optimalizačných plánov. „Sklársky biznis je dosť konzervatívny, no s tou automatizáciou možno veľmi veľa urobiť aj tu,“ pripomína B. Sluka. Samotná výroba je už dnes do značnej miery automatizovaná a prebieha len s minimálnymi zásahmi človeka.

Na snímke je továreň najväčšieho výrobcu sklených obalov. V posledných dvoch rokoch zrealizoval strategické investície do optimalizácie výroby za viac ako 50mil.EUR
Zdroj: MIROSLAV MIKLAS

Priestor na zlepšenie však vo firme vidia pri prestavbách výrobnej linky na nový produkt. „Najhoršia je prestavba linky pri takzvanom job-change, to zaberie niekoľko hodín a tím ľudí, ktorí sa tomu venujú a linku nastavujú. Takže tam vidíme možnosť úspory,“ hovorí B. Sluka. „Korona nás trochu pribrzdila, no na budúci rok by sme chceli nové procesy zaviesť aj v našej fabrike,“ dodáva.

Tohtoročná kríza spôsobená vírusom neobišla ani sklársky sektor, v Nemšovej však nezaspali a na hrozbu výpadku surovinových dodávok sa aj proti cashflow pripravili zvýšením zásob kritických surovín. „Koronavírus nás postihol najmä v predaji, keďže my máme dosť veľa odbytu z horeca segmentu,“ vysvetľuje B. Sluka. Vetropack Nemšová, rovnako ako aj celá nadnárodná skupina, preto tento rok počíta s prepadom tržieb približne o desať percent.

Na snímke je továreň najväčšieho výrobcu sklených obalov. V posledných dvoch rokoch zrealizoval strategické investície do optimalizácie výroby za viac ako 50mil.EUR
Zdroj: MIROSLAV MIKLAS
Európska rodina sklárskych firiem stále rastie
Švajčiarska skupina Vetropack je popredným európskym producentom sklených obalov. Z osemnástich sklárskych pecí rozmiestnených v siedmich krajinách vyjde denne viac ako štyritisíc ton obalového skla. Spoločný ročný obrat skupiny vlani dosiahol 663 miliónov eur. Na slovenský trh švajčiarsky investor vstúpil v roku 2002, keď za 433 miliónov korún kúpil skrachovanú nemšovskú skláreň Skloobal. Pod krídlami holdingu sklárne zrealizovali viacero väčších investícií, čo viedlo k zníženiu energetickej náročnosti a modernizácii výroby. Vetropack Nemšová je v súčasnosti najväčším výrobcom a zároveň najväčším prirodzeným recyklátorom skla na Slovensku. Skupina Vetropack má v Európe široké zastúpenie. Okrem domácej sklárne vo švajčiarskom mestečku St-Prex prevádzkuje výrobu obalového skla aj v Taliansku, Chorvátsku, Rakúsku, Česku, na Slovensku a na Ukrajine. Najnovším prírastkom do rodiny bude dvojica sklární v moldavskom Kišiňove, ktorých akvizíciu skupina ohlásila tento rok v lete.
Dušan Švalek - riaditeľ spoločnosti Telekom pre Slovensko
Neprehliadnite

Vlani investoval Telekom 188 miliónov eur. Premýšľa aj o tom, čo prinesú investície krajine