V článku sa dočítate:

  • Prečo vláda nevychádza firmám v ústrety a neuvoľňuje bariéry pre cudzincov
  • Koľko trvá vybaviť povolenie pre ukrajinského programátora
  • Ako firmy obchádzajú neúnosnú byrokraciu slovenských úradov
  • Prečo má byť budúci rok na trhu práce prelomový

Sú miesta, kam by ste nechceli prísť ani na návštevu. Trojposchodový barak je vtlačený medzi chátrajúce zvyšky priemyselného areálu a strednej školy bez študentov. Prízemné okná sú zamrežované, vyasfaltované priedomie lemuje betónový plot. Robotnícka ubytovňa na okraji Bratislavy, jedna z tých najlacnejších, ktoré môžete v hlavnom meste zohnať. Hľadáme tu cudzincov, ktorí prišli na Slovensko za prácou. Tip od stavbárov spred Kauflandu.

Malá recepcia ponúka pivo, sladené nápoje a cigarety, na tabuli je okrem cenníka a rôznych zákazov veľkými písmenami zdôraznené, že osobné veci, ktoré ostanú na izbe po termíne ubytovania, skončia v kontajneri. Pani, kedy prídu zahraniční robotníci? Akí zahraniční robotníci – tvári sa nechápavo žena za okienkom. Veď viete, Rumuni, Bulhari… Takí tu nie sú. Dobre, a čo Srbi? Nie sú tu. Nie sú tu vôbec, alebo teraz tu nie sú? Žena za okienkom kľučkuje ako politik v nedeľnej diskusii. A prečo vás to zaujíma? Píšem článok. Neviem, či tu teraz takých máme… odpovie napokon vyhýbavo, keď vidí, že by zbytočne klamala. Kedy prídu? Neviem.

Slovensko v novom svetle

Akokoľvek to znie neuveriteľne či „netradične“, zo Slovenska sa stáva cieľová krajina pre „gastarbeitrov“. Pre mnohé európske národy je dnes Slovensko rovnako zaujímavou destináciou ako v minulosti vyspelé ekonomiky západného sveta pre slovenských vysťahovalcov. Od vstupu do Európskej únie v roku 2004 stúpol počet legálne žijúcich cudzincov na Slovensku takmer štvornásobne na 85-tisíc osôb. A hoci v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ stále patríme medzi štáty s najnižším podielom cudzincov, rozmach domácej ekonomiky vyvolal nový pohyb. V uplynulých dvoch rokoch zažilo Slovensko razantný prílev pracovných migrantov.

Cudzinci zachraňujú ekonomiku. Napriek úradníckym bariéram

Zdroj: Zsolt Lukács

Cudzincov na Slovensku monitoruje hneď niekoľko štátnych úradov. Cudzinecká polícia udeľuje prechodné pobyty cudzincom z tretích krajín a eviduje prichádzajúcich pracovníkov z krajín Európskej únie. Úrady práce povoľujú alebo odmietajú domácim firmám obsadenie voľných pracovných miest cudzincami a evidujú ich príchod aj odchod po skončení pracovného pomeru. Do tretice je tu Sociálna poisťovňa, ktorej musia zamestnávatelia hlásiť zahraničných zamestnancov, či už ide o občanov EÚ, alebo tretích krajín.

Štatistiky, ktoré produkujú tieto inštitúcie, sa od seba výrazne líšia, no nech sa pozrieme na ktorýkoľvek súbor údajov, v každom z nich nájdeme rovnaký trend. Polícia v uplynulých dvoch rokoch vydávala cudzincom medziročne o desať až dvadsať percent viac povolení na pobyt. Sociálna poisťovňa od januára 2014 do augusta tohto roku prijala od firiem 1,5-násobne viac prihlášok cudzincov do registra poistencov.

Úrady práce zaznamenali za ostatných dvadsať mesiacov takmer dvojtretinový nárast počtu zahraničných pracovníkov. Prudký vzostup je vidieť najmä na prírastkoch nových pracovníkov z tretích krajín. Pri nezmenenom tempe z prvého pol roka stúpne počet Ukrajincov prichádzajúcich za prácou na Slovensko do konca roka 2,6-násobne, Rusov 2,1-násobne a Srbov 3,6-násobne v porovnaní s minulým rokom.

Cudzinci zachraňujú ekonomiku. Napriek úradníckym bariéram

Za lepším

O šiestej sa na ubytovňu začnú trúsiť prví ľudia. Muži aj ženy, starí aj študenti, na mnohých vidieť únavu. V rukách majú igelitky s potlačou niektorého z obchodných reťazcov. Cez tenký plast presvitajú rožky, chlieb, sladený nápoj či jeden a pol litrová fľaša piva. Gordana Majstorović (ide o pozmenené meno, skutočné máme v redakcii, pozn. TREND) má 34 rokov a doma, v Starej Pazove pracovala v regionálnej televízii. Po sporoch s vedením ostala bez práce a šťastie sa rozhodla skúsiť na Slovensku.

„V kraji, odkiaľ pochádzam, je takmer tridsaťpercentná nezamestnanosť, môžete mať aj tri vysoké školy a prácu si nájdete len po známosti,“ hovorí plynulou angličtinou. Pracovnú ponuku jej dohodili kamaráti. Všimli si na Facebooku inzerát pracovnej agentúry. Pricestovala zo Srbska autobusom spolu s ďalšími jedenástimi ľuďmi a v priebehu ďalších dní ich v závode dopĺňali menšie skupinky po päť až desať osôb, zväčša staršie ženy. Gordana pracuje pre veľkopráčovňu rakúskej siete Salezianer Miettex, ktorá v bratislavských Kopčanoch perie bielizeň pre nemocnice či sociálne domovy.

Srbská Vojvodina je pre agentúry hľadajúce pracovnú silu na Slovensko eldorádom

„Pracujem za dohodnutých 2,20 eura za hodinu, lebo naši šéfovia boli šokovaní, ako málo dostávame. K platu máme ešte bon za topli obrok (gastrolístok – pozn. TREND) v cene 3,15 eura, za ktorý sme si museli zaplatiť 1,60 eura,“ rozpráva Gordana. Práca je podľa nej v poriadku, aj zamestnávateľ, ale nikdy by neprišla, keby vedela, v akých podmienkach bude bývať, hovorí cestou do ubytovne.

Vzduch už pár krokov od vchodu zhorkne štipľavým pachom potu z bagančí, ktoré sú vyložené pred dverami izieb. Cestou okolo spoločných spŕch cítiť kachličky vyžraté od chlóru. Chodbu husto lemuje takmer tridsať dverí, už na prvý pohľad je zrejmé, že priestor za nimi nebude veľký. Pohľad do- vnútra je skľučujúci. V stiesnenom priestore sa tlačia tri postele, malý stolík so špinavou stoličkou, na stene mini poličky a úzke vysoké skrine na oblečenie z preglejky.

„Do chladničky sa nezmestíme, spolubývajúci sú neznámi ľudia a nemáte žiadnu šancu na súkromie,“ sťažuje sa Gordana. Prísľub dôstojného ubytovania, s ktorým opúšťala domov, je na kilometre vzdialený od reality, rovnako ako fotografie na web stránke ubytovne. Ubytovanie platí agentúra a cenu sa prirodzene snaží stiahnuť na minimum. „Väčšina ľudí je z ubytovania rovnako sklamaná ako ja, jeden muž odišiel už po dvoch týždňoch domov,“ dodáva Srbka, ktorá vydržala celé tri mesiace.

Cudzinci zachraňujú ekonomiku. Napriek úradníckym bariéram

Zdroj: Zsolt Lukács

Vyľudnená Vojvodina

Izby v ubytovni na druhom konci Bratislavy sa rozmermi, vybavením ani kvalitou takmer nelíšia od hostela, v ktorom žije Gordana. Igor Milosavljević (rovnako ide o pozmenené meno, skutočné máme v redakcii, pozn. TREND) je však s ubytovaním spokojný. „Ide teplá voda, je tu bufet, bielizeň si máme kde oprať… To stačí,“ hovorí štyridsiatnik, absolvent strednej technickej školy od Noveho Sadu.

Už tretí rok po sebe skladá displeje pre kórejský Samsung vo Voderadoch. „Dostávam tri eurá za hodinu, k tomu mám zadarmo ubytovňu a jedno teplé jedlo. Doma zarobí človek dve-tri stovky mesačne, tu zarobím päťsto eur a som tu na tri mesiace,“ hovorí. Vojvodinský Srb vyskúšal aj Holandsko, no pre jazykovú bariéru mu viac vyhovuje Slovensko. Jeho pradedo pochádzal zo Senca, vďaka slovenským koreňom sa tu vie dohovoriť. „V Srbsku nie je práca, ani žiadna perspektíva. Firmy ponúkajú malé platy a miesta sú len v štátnych firmách, ktoré sú pre vyvolených,“ vysvetľuje rozvedený muž, ktorý doma podporuje malého syna.

Vyčerpaný trh práce firmy najviac brzdí v ďalšom rozvoji, problém narástol natoľko, že zatienil aj korupciu a slabú vymožiteľnosť práva

Gordana aj Igor žijú na sever od Belehradu vo Vojvodine. Pre agentúry hľadajúce pracovnú silu na Slovensko je tento kraj eldorádom. Žije tu silná komunita krajanských Slovákov – približne 50-tisíc ľudí, ktorí si pestujú slovenský jazyk aj kultúru. Mnohí z nich majú preukaz zahraničného Slováka, ktorý je takmer voľnou vstupenkou na slovenský trh práce. Alebo ho vedia vybaviť.

Personálnemu biznisu nahrávajú aj životné podmienky. Priemerná mzda v Srbsku je 45-tisíc dinárov, teda necelých 370 eur, a sociálny systém je skúpejší než slovenský, napríklad na zdravotné poistenie si treba priplácať. „Veľa častí Srbska je už v následku nepriaznivej ekonomickej situácie vyľudnených – Vojvodina, Smederevo, Čačak, v Chorvátsku Sriem, Baranja a Slavónsko,“ hovorí bývalý slovenský novinár a srbský rodák Ratko Sudecký.

Primárnym cieľom za prácou migrujúcich Srbov či Chorvátov je po nemecky hovoriaca bohatá časť Európy a USA. Vysoká nezamestnanosť a nízke platy však vyháňajú z krajiny aj starších ľudí, ľudí bez jazykových znalostí či väčších možností výberu práce. Tritisíc z nich odišlo v prvej polovici tohto roka na Slovensko, kde je po pracovníkoch čoraz vyšší dopyt.

Vysušený trh

Zúfalstvo slovenských firiem azda ani netreba opisovať. Úrady práce evidujú 40-tisíc voľných pracovných miest, odborníci z personálnych agentúr hovoria až o dvojnásobnom počte chýbajúcich pracovníkov. Firmy zintenzívňujú marketingové kampane a sú v podstate v nepretržitom náborovom procese. Plošné inzeráty typu „Hľadáme zahraničných Slovákov na rôzne pozície vo výrobe a IT sektore – od operátorov cez konštruktérov a manažérov až po IT špecialistov v rôznych mestách – Michalovce, Košice, Prešov, Bratislava, Nitra, Žilina…“ dokresľujú situáciu na trhu práce.

„Nedostatok pracovnej sily je dnes hlavnou prekážkou podnikateľského prostredia na Slovensku. Kvalitných ľudí ochotných pracovať už niet a platí to pre vysokoškolské pozície aj pre modré goliere,“ hovorí výkonný riaditeľ zamestnávateľského združenia Klub 500 Tibor Gregor.

Štát od nás vybral dane a odvody na školstvo, sociálnu politiku a ďalšie svoje úlohy, a je za ich plnenie zodpovedný

Deväť z desiatich dodávateľov automobiliek označilo v tohtoročnom prieskume audítorskej a konzultačnej spoločnosti PwC za najväčší problém dostupnosť a kvalitu pracovnej sily. Vyčerpaný trh práce firmy najviac brzdí v ďalšom rozvoji, problém narástol natoľko, že zatienil aj korupciu a slabú vymožiteľnosť práva. Štyri z desiatich firiem pritom uviedli, že nedostatok ľudí obmedzuje ich šancu na získanie ďalších zákaziek.

Výrobca autodielcov Miba Sinter z Dolného Kubína sa pre nedostatok kvalifikovaných zamestnancov dokonca pripravuje na útlm investícií zo strany materského koncernu. Cudzinci by v tejto situácii firmám pomohli ako soľ.

„Štátne“ záujmy

Lenže súčasná vláda Roberta Fica má iné priority. Tou je rast 

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa