Je vždy tak trochu smutné, ak sa konkurenčný boj rieši na súdoch alebo po regulátoroch.
História slovenskej telekomunikačnej brandže ponúka viacero takýchto príkladov: alternatívci verzus Slovak Telekom, Orange a T-Mobile verzus O2, O2 verzus Orange a T-Mobile.
A najnovšie, UPC verzus Digi, respektíve UPC verzus Rupkki, v ktorých ide o telekomunikačné káble zavesené na stĺpoch elektrického vedenia a verejného osvetlenia či visiace z jedného paneláku na druhý.
- Čítajte: Žalôb UPC na zavesené káble pribúda.
Vitajte vo veľkom biznise
Na celú vec sa dá pozrieť z viacerých hľadísk.
Po prvé, zaujímavá je skutočnosť, že UPC sa so svojimi žalobami a návrhmi na predbežné opatrenia posúva na nižší level trhu.
Už nejde len proti konkurentom s celoplošným alebo regionálnym pôsobením – pamätníci si spomenú na snahu zbaviť Satro licencie na MMDS. V hľadáčiku má konkrétne lokality, mestá, mestské štvrte. Lokálnych providerov.
Pri troche čierneho humoru sa dá povedať, že lokálni provideri konečne zistia, ako sa robí „veľký biznis“. Respektíve, že k biznisu patria aj súdne seansy s konkurentmi.
Je na diskusiu, či súdy k niečomu vedú. Pri sporoch majú svoje isté len právnici, ktorí dokážu firemnú pokladnicu vysať podobne dôkladne ako Dementori z Harryho Pottera. Čo pre menších hráčov nebude príjemná skúsenosť (aj keď to, samozrejme, nie je ani pre firmu veľkosti UPC).
Korunný klenot
Druhý aspekt vzdušnej kauzy je, že k posunu geografickej pozornosti UPC prišlo práve v tomto čase. Prečo nie skôr? Veď lokálni provideri a ich silné pozície na miestnych trhoch sú slovenskou realitou už pár rokov. TREND o tom každý rok píše v IT ročenke (2009, 2008, 2007).
Jedna z interpretácií je, že kým donedávna lokálni provideri poskytovali len internet, teraz sa angažujú i v televíznych službách, retransmisii.
IP TV majú lokálni hráči v Košiciach (Antik), Námestove a Dolnom Kubíne (DSI), Rimavskej Sobote (RS Net), Starej Ľubovni (SL Net) – aj v Spišskej Novej Vsi (Rupkki).
Lokálnu konkurenciu v internete by v UPC hádam ešte vedeli preži(u)ť. Ale korunný klenot, služby retransmisie? To je už priveľa.
Malý pohľad do výkazov UPC: koncom roka 2009 mala najväčšia slovenská káblovka 276-tisíc TV klientov, ale „iba“ 62 500 internetových zákazníkov.
Litera zákona
Pár viet k meritu veci. Právnickou rečou, v sporoch o vzdušné vedenia ide o nedodržiavanie zákonov a z nej vyplývajúcu nekalú súťaž.
Fakt je, že vyhláška Ministerstva životného prostredia SR z roku 2002 skutočne prikazuje telekomunikačné siete v intraviláne obce umiestňovať pod zem. Kto teda káble nezakopáva, porušuje zákon.
A pravda je aj to, že tí, čo nezakopávajú, vzhľadom na nižšie náklady získavajú – za kontroverzných podmienok – priestor pre nízke ceny služieb pre zákazníkov.
Ako nefér hru to nemusí vnímať len UPC. Ale i Orange, ktorý taktiež všetku optiku dáva do zeme, lebo mu to (okrem zákona) kážu aj interné smernice France Telecomu.
Alebo iný – lokálny – provider, ktorí sa drží litery zákona a/alebo očakáva, že podzemné vedenia sú lepšia cesta z pohľadu kvality a stability.
Otázka je, ako sa súdy pozrú na to, keď provider vešia káble na základe platne vydaného územného rozhodnutia, či v dobrej vôli. No pri poznaní, že v dnešných časoch na vyhrávanie sporov treba okrem právnických znalostí aj kvalitný „súdny manažment“, to neveští nič dobré.
Psie exkrementy
Dalo by sa polemizovať, či chyba nie je vo vyhláške nútiacej vedenia zakopávať.
Či by nebolo rozumnejšie, keby si samo mesto (obec) nestanovilo, že a do akej miery obetuje vzhľad svojich sídlisk v prospech lacného internetu a televízie pre svojich obyvateľov.
Veď okrem káblov visiacich zo striech a po kandelábroch majú slovenské sídliská problém so všade stojacimi autami, poddimezovanými kontajnerovými stojiskami či psími exkrementami.
Ale nakoľko zmena legislatívy je zvyčajne beh na dlhé trate (pre toho, kto nemá kvalitný „legislatívny manažment“) a záujmy magistrátov a radníc často nepojímajú internet pre občanov, čakať zmenu kurzu z tejto strany je príliš optimistické.
Takže, priatelia, stretneme sa na súde.
