Lokálni internetoví provideri sa dostávajú na rázcestie

V televíznej reklame ich nevidieť, v rebríčkoch sa nenachádzajú, noviny o nich často nepíšu. Dokonca ich tržby ani nikto nepočíta do veľkosti trhu a oni sami sa nimi pochvália len sporadicky. Lokálni a regionálni poskytovatelia internetu.

Na Slovensku podniká niekoľko stoviek lokálnych providerov – aspoň podľa údajov Telekomunikačného úradu SR, kde sa poskytovatelia telekomunikačných služieb musia povinne registrovať. Podľa odhadov DLM obsluhujú približne stotisíc zákazníkov.

Najväčší regionálni hráči v počte pripojených domácností hravo prekonávajú hociktorého menšieho operátora s celoslovenskou pôsobnosťou. Ďalším špecifikom lokálnych providerov je fakt, že konsolidácia trhu a vstup silných nadnárodných skupín sa ich zatiaľ dotkli len minimálne. Otázka je, či prežijú aj boj o dosiahnutie domácností superrýchlymi internetovými službami, založenými na optických technológiách.

Štyri stovky mesačne

Miestni poskytovatelia internetu prevádzkujúci nepriehľadnú sieť bezdrôtových spojov v investične nenáročnom voľnom frekvenčnom pásme sú špecifikom trhu na Slovensku i v Česku.

Tento fenomén je až natoľko neštandardný, že sa nezmestil do analýz globálnych prieskumných firiem ani Európskej komisie, ktoré v každej krajine hľadajú len siete káblovej televízie, DSL a mobilných operátorov. Prípadne hot-spoty určené na dočasné pripojenie, aj keď na rovnakej technológii, akú používali lokálni provideri.

Vďaka obmedzeným komunikačným aktivitám miestnych hráčov bol tento segment donedávna aj z pohľadu rozhodovateľov a médií v hlavnom meste takmer neviditeľný, a teda zanedbateľný.

Regionálni poskytovatelia vyrástli na neschopnosti slovenského štátu liberalizovať telekomunikačný trh. Paradoxne, práve to, že Slovak Telekom (ST) dokázal blokovať sprístupnenie svojich telefónnych liniek konkurencii, vytvorilo priestor na podnikanie firmám pôsobiacim v ohraničených regiónoch, najčastejšie na území jedného mesta.

Lokálni provideri sa sústredili najmä na pripojenie do internetu, na jednoduchú ponuku, postavenú na rozumných rýchlostiach a neobmedzenom prenose dát. A ich obchodný model zafungoval.

Nečudo. Tisícové faktúry za analógový dial-up, ktorý v minulosti ponúkal ST, boli možno akceptovateľné menšími podnikateľmi, ale pre väčšinu domácností predstavovali neúnosný výdavok. A ponuka širokopásmového internetu (ADSL) v rokoch 2003 a 2004 bola takisto na míle vzdialená od akceptovateľnej cenovej úrovne. Tá, usudzujúc podľa doterajšieho vývoja v rezidenčnom segmente, leží v intervale od 400 do 600 korún mesačne s DPH. Samozrejme, odhliadnuc od povinného viazania DSL na vlastníctvo telefónnej linky. A s ohľadom na mnohými neobľúbené limity pri prenose dát.

Tak či onak, bezdrôtové podnikanie sa zakrátko ukázalo ako slepá ulička. Vplyvom zvýšeného využívania sa z voľných frekvencií podarilo dostávať čoraz menej a menej prenosovej kapacity.

Logickým posunom sa stalo budovanie rozsiahlych sietí na báze metalických vedení v slovenských panelákových sídliskách. Často s otáznym legislatívnym pozadím, mnohokrát bez súhlasov vlastníkov nehnuteľností a s použitím najlacnejších technologických komponentov.

Vzniknuté siete boli do internetu pripájané najčastejšie prenajatými spojmi v licencovanom FWA pásme, no nezriedka aj v nestabilných voľných frekvenčných pásmach. Výsledkom bol imidž veľmi lacného, ale nie vždy spoľahlivého internetu.

Cena je však na Slovensku mnohokrát argument číslo jeden, čo v tisícoch rodín rozhodlo o výbere miestneho poskytovateľa. S občasnými niekoľkodňovými výpadkami sa jednoducho pri štyroch stovkách mesačne treba zmieriť.

Zhodné stratégie

S klesajúcou kvalitou služieb sa však nezmierili niektorí miestni provideri. Posledný vývoj preto ukazuje zatiaľ najväčší kvalitatívny skok od príchodu širokopásmového internetu na Slovensko. Po prvých lastovičkách v podobe budovania optickej prístupovej siete poskytovateľov v Košiciach sa rýchlo pridali ďalší.

Dôvodov je viacero. Optika zakopaná v zemi je omnoho stabilnejšia ako akýkoľvek bezdrôtový protokol, umožňuje zvýšiť prenosové rýchlosti až na desiatky megabitov za sekundu, dá sa budovať postupne aj s obmedzenými zdrojmi. A napokon, optika prináša prísľub, že v budúcnosti obohatí príjmovú štruktúru poskytovateľa o toľko očakávané zábavné služby – internetovú televíziu a virtuálne videopožičovne.

Do tohto bodu bolo lokálne internetové podnikanie takmer nezávislé od stratégií celoslovenských hráčov v telekomunikačnom biznise. Malí provideri im síce brali percentá z prírastkov nových klientov, ale používali úplne iné obchodné kanály a služba bola kvalitatívne odlišná, takže do priameho konfliktu sa väčšinou nedostávali.

To sa však mení. Regionálne firmy dospeli do bodu, keď sa ich ambície zhodujú s plánmi Orangeu a ST v oblasti fixných telekomunikačných služieb. Malým i veľkým ide o to, aby optiku dostali čo najbližšie do bytu zákazníka, aby ho vybavili set-top-boxom, balíkom televíznych kanálov a výberom filmov z online videopožičovne. Spolu – v slovenských pomeroch vari už len zo zotrvačnosti – s telefónnou službou.

Eurofondy môžu posilniť konkurenciu v broadbande

Slovenská vláda má záujem podporiť rast využitia rýchleho internetu v domácnostiach aj prostredníctvom európskych zdrojov. Prostriedky v operačnom programe Informačná spoločnosť majú byť sčasti využité na budovanie mestských a miestnych optických sietí. Na prvý pohľad jednoduchá cesta pre lokálneho providera, ako si v spolupráci s mestom znížiť náklady na budovanie optickej siete. Európska únia však striktne požaduje, aby sa jej zdroje nevyužívali tak, že to v miestnom či celoslovenskom meradle zdeformuje hospodársku súťaž. Inými slovami, aby jeden podnikateľ nemohol pomocou eurofondov získať také výhody, ktoré by ktokoľvek iný na trhu nemal šancu získať. Priestor by teda teoreticky mali dostať projekty, ktoré poskytnú otvorenú možnosť využitia vybudovanej kapacity akýmkoľvek poskytovateľom internetu za rovnakých podmienok. Takáto forma by pomohla rastu konkurencie v poslednej míli, ktorá je na väčšine územia Slovenska v rukách jediného hráča – Slovak Telekomu. Na druhej strane sa eurofondy zrejme nestanú pohodlnou cestou, ako si menší regionálni poskytovatelia vyriešia investičné problémy.

Bez ilúzií

Vstup globálnych hráčov na trh slovenského internetu a doterajší neriadený rast už čoskoro prinútia miestnych internetových podnikateľov zamýšľať sa nad budúcnosťou. Možností neostáva veľa.

Buď budú masívne a rýchlo investovať do skvalitnenia služieb zákazníkom a výmeny infraštruktúry, alebo skôr či neskôr biznis opustia. Prežívanie pri poskytovaní služieb „na kolene“ bude možné ozaj len v okrajových regiónoch.

Vlastná optika už nebude stačiť. Na telekomunikačnom trhu doteraz vždy vyhrávala nie technológia, ale marketing. Presnejšie, objem prostriedkov, ktoré mohol operátor investovať do marketingovej komunikácie a do nastavenia vlastností produktov na mieru konkurenčnej situácii.

Keby sa v rovnakom regióne s optickou technológiou stretol súčasný lokálny operátor napríklad s Orangeom, o výsledku v strednodobom horizonte si netreba robiť ilúzie.

Marketingové investície sa pritom oplácajú tým viac, čím väčší podiel cieľovej skupiny možno za ten istý balík peňazí zasiahnuť. A práve Orange ohlásil vybudovanie siete minimálne v desiatich mestách ešte v tomto roku, pričom informácie z trhu hovoria, že najväčší slovenský operátor sa nezastaví pri menej než 40 najväčších mestách.

Napriek tomu, že viaceré lokality sa už dnes kryjú s oblasťami zvýšenej aktivity miestnych hráčov, zatiaľ neexistujú indície, že by sa Orange zaujímal o už vybudované lokálne optické siete.

Niet sa čo čudovať. Okrem možnej technickej nekompatibility sú malí poskytovatelia málo čitateľnými partnermi aj z iných dôvodov. TREND oslovil osem desiatok najvýznamnejších providerov v jednotlivých regiónoch, aby získal aspoň základné údaje o počte klientov a tržbách.

Po viacerých urgenciách sa vrátila len štvrtina dotazníkov. A z pohľadu na zbierku listín, ktorú vedie Obchodný register SR, vyplýva, že len tretina poskytovateľov si plní zákonnú povinnosť a zverejňuje účtovné závierky. Spomedzi celoslovenských subjektov je pritom provider, ktorý hospodárske výsledky v zbierke neuvádza, skôr výnimkou.

Investori

Aby miestne siete prežili najbližšie roky a posilnili úlohu serióznej konkurencie v poslednej míli pripojenia klienta, musia sa lokálni hráči rýchlo vzdať doterajšej uzavretosti. Posilní to ich schopnosť získať vonkajšie zdroje a záujem inštitucionálnych investorov, nevyhnutných na zabezpečenie nemalých prostriedkov do infraštruktúry, ľudských zdrojov a marketingu.

Veľká časť providerov sa tak či tak bude musieť zamyslieť nad predajom silnejšiemu konkurentovi, keďže vo svojej súčasnej veľkosti nespĺňajú ani základné kritériá pre väčšinu investorov v odvetví. Bez toho budú môcť často len sledovať, ako povedľa nich globálne firmy postupne stavajú paralelné optické trasy a preberajú zákazníkov v častiach miest, kde donedávna boli neohrozenými hegemónmi.

Autor je senior konzultant spoločnosti DLM Slovakia.

Ilustračné foto – Profimedia.cz