Európski lídri si čoraz viac uvedomujú, ako veľmi je EÚ závislá od amerických technologických spoločností, ktoré sa podieľajú na fungovaní kritickej infraštruktúry vrátane zdravotníctva či národnej obrany. O potrebe dosiahnuť digitálnu suverenitu hovoria už najmenej dve desaťročia, no znovuzvolenie amerického prezidenta Donalda Trumpa dáva tejto téme nový rozmer urgencie.
Jeho návrat do Bieleho domu znepokojil európske vlády i firmy. Spojené štáty totiž podľa nich môžu zneužiť európsku závislosť od amerických technológií a jednostranne obmedziť alebo zablokovať činnosť svojich technologických spoločností v Európe. Keďže sú v európskych systémoch hlboko zakorenené, takýto krok by mal ďalekosiahle následky.
Digitálna dominancia USA je pre Európu už dlho ekonomickou výzvou, no s rastúcou politizáciou technológií predstavuje aj strategické riziko. Nemecký denník Tagesspiegel zhodnotil situáciu nasledovne: „Nemecko a veľká časť Európy sa v podstate stali americkou kolóniou.“
V okovách USA
Podľa správy Al-Džazíry majú zahraničné spoločnosti pod palcom približne 80 percent európskej digitálnej infraštruktúry od hardvéru a softvéru po cloudové služby a dátové siete. Americké giganty Amazon, Microsoft a Google ovládali k druhému štvrťroku 2022 zhruba 72 percent európskeho cloudového trhu, zatiaľ čo európski poskytovatelia iba menej než 13 percent. To znamená, že vysoko citlivé údaje vrátane vládnych dokumentov, zdravotných záznamov či obchodných tajomstiev sú často uložené na serveroch podliehajúcich americkému právu.
Trump by mohol Európu odpojiť od internetu. Kontinent je závislý od amerického cloudu
Okrem cloudu majú Google a Apple v EÚ vedúce postavenie aj v oblasti operačných systémov pre mobilné telefóny. Google navyše ovláda aj globálny trh s internetovými vyhľadávačmi. Četbot ChatGPT od spoločnosti OpenAI je najpoužívanejšou AI aplikáciou v Európe a dokonca i väčšina obľúbených sociálnych sietí, ktoré Európania používajú, patrí americkým firmám.
V oblasti polovodičov je kontinent silno závislý od čipov s americkými patentmi a technológiami. Jeho podiel na svetovej výrobe čipov klesol na približne deväť percent. Najmodernejšie čipy vyrábajú najmä americké firmy ako Nvidia. Dokonca aj holandská spoločnosť ASML, ktorá je popredným svetovým producentom zariadení na výrobu čipov, stále dováža kľúčové komponenty z USA.
EÚ sa konečne prebrala
Európske krajiny a inštitúcie už začali podnikať kroky k technologickej nezávislosti. Európska komisia napríklad vymenovala komisárku pre technologickú suverenitu. Je ňou fínska politička Henna Virkkunen, ktorá sa chce zamerať na zníženie závislosti Európy od zahraničných mocností v oblastiach ako umelá inteligencia, kvantová výpočtová technika a polovodiče.
Európa sa búri proti technologickej nadvláde USA. Náhrady hľadá skôr, než Trump stlačí vypínač
V septembri 2024 vytvorila skupina technologických expertov a ekonómov iniciatívu „European Stack“. Navrhujú v nej, aby EÚ investovala 300 miliárd eur do kľúčových technológií vrátane čipov, softvéru a cloudu. Okrem toho by podľa nich mala prijať takzvané „Buy European“ pravidlá verejného obstarávania, ktoré by uprednostňovali európskych poskytovateľov pred americkými. Zároveň by ale rešpektovali pravidlá Svetovej obchodnej organizácie na vytvorenie rovnakých podmienok pre domácich aj zahraničných uchádzačov.
Alexandre Roure zo združenia Computer & Communications Industry Association, ktoré zastupuje mnohé americké technologické firmy, varoval, že snahy o obmedzenie prístupu na trh odvádzajú pozornosť od skutočného problému. Je ním absencia fungujúceho jednotného digitálneho trhu s jasnými, jednoduchými a praktickými pravidlami. Rovnako aj prezident americkej nadácie Information Technology and Innovation Foundation súhlasil, že bez zásadnej regulačnej reformy a integrácie trhu zostane európsky sen o digitálnej nezávislosti len „zbožným prianím“.
EÚ musí vyriešiť aj interné slabé stránky. Iba hŕstka z 50 najväčších technologických spoločností sveta pochádza z Európy. Miestnym startupom život sťažuje neisté a fragmentované regulačné prostredie, ako aj obmedzený prístup k rizikovému kapitálu. Okrem toho má EÚ problém nájsť rovnováhu medzi reguláciou umelej inteligencie a snahou prilákať investície a talenty potrebné na rozšírenie výpočtovej kapacity.
Zástancovia prístupu „Buy European“ tvrdia, že by mohol tieto problémy vyriešiť. Podľa nich má potenciál zvýšiť investície do domácich firiem, posilniť európsky technologický ekosystém a urýchliť vývoj alternatív k americkým poskytovateľom.
Ďalšie dôležité správy
