Domáce príkrmy so špenátom a inými druhmi listovej zeleniny môžu byť pre dojčatá nebezpečné kvôli vysokému obsahu dusičnanov. V tráviacom trakte detí do 6 mesiacov sa nachádzajú baktérie, ktoré sú schopné premieňať dusičnany na dusitany. Tieto baktérie odumrú až zhruba po dovŕšení 6 mesiacov, kedy sa v žalúdku zvýši koncentrácia kyseliny chlorovodíkovej.
Dusitany sa v tele dojčiat viažu na krvný hemoglobín, čo komplikuje prenos kyslíka. Nedostatok kyslíka sa u malých detí môže prejavovať cyanózou – modrastým až tmavomodrým sfarbením kože a slizníc alebo takzvanou methemoglobinémiou, pri ktorej sa ku sfarbeniu kože a slizníc môže pridružiť nechutenstvo, hnačky a v horších štádiách dýchavičnosť.
Najrizikovejšia je skupina detí do 3 mesiacov. V tomto veku by však mali matky deti ešte kojiť.
Návod na zdravé prikrmovanie
Dojčatá by vo všeobecnosti nemali denne skonzumovať viac ako 200 gramov zeleniny s vysokým obsahom dusičnanov. Do tejto kategórie patria okrem listovej zeleniny (hlávkový šalát, mangold, valeriánka poľná, špenát) aj niektoré druhy koreňovej zeleniny (reďkovka, červená repa).
Nutričná terapeutka Hana Knížková z poradenského centra Výživa dětí odporúča pripravovať prvý nemliečny pokrm vo forme hladkého pyré z jedného druhu zeleniny. Po dvoch až troch dňoch možno príkrm spestriť ďalšími druhmi. Takto sa dá najlepšie odpozorovať potravina, na ktorú bude organizmus dieťaťa reagovať neprimerane.
„Najčastejšie začíname mrkvou, hráškom, brokolicou, karfiolom a zemiakom. Hrubšie kúsky môže dieťa dostávať okolo ôsmeho mesiaca,“ radí H. Knížková.
Väčšina zeleniny by mala byť tepelne upravená – varením alebo dusením, aby ju mohlo dieťa lepšie stráviť a nenafukovala ho. Zeleninové pokrmy by sa však nemali ohrievať. U niektorých druhov ako je napríklad špenát, cuketa, červená kapusta, karfiol, mrkva či kaleráb sa to výslovne neodporúča. Pri zohrievaní príkrmu a aj jeho dlhom státí dochádza k premene dusičnanov na dusitany.
Zdroj: Flickr / Frédérique Voisin-Demery
„Zeleninu pripravujeme vždy v čo najmenšom množstve vody a vkladáme ju do nej vtedy, keď vrie, aby sme predišli väčším stratám vitamínov. Ak je to možné, použijeme aj vývar zo zeleniny. Po uvarení či udusení zeleninu hneď servírujeme, najlepšie s prídavkom tuku, omáčky alebo zálievky,“ odporúča H. Knížková.
Listovú zeleninu radí do jedálnička pridávať v obmedzených množstvách, pravidelne až po prvom roku dieťaťa.
Výživa z obchodov: Stávka na istotu
Ak nechcete riskovať, prikrmujte dieťa dojčenskou výživou z obchodov - stravou s vekovým určením. Množstvo dusičnanov je v nej obmedzené a prísne sledované.
„Pri výrobe detskej stravy sa nepoužívajú geneticky modifikované organizmy a do príkrmov sa nepridávajú konzervačné látky, umelé farbivá či sladidlá. To legislatíva pri potravinách s vekovým určením striktne zakazuje,“ zdôrazňuje primár pediatrického oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline - doktor Juraj Kováčik.
Zelenina, ovocie či mäso v pokrmoch pochádzajú z monitorovaných fariem. Kontroluje sa v nich prítomnosť nežiaducich látok ako sú dusičnany, pesticídy, ťažké kovy, ale aj plesní a ďalších mikroorganizmov.
„Vo výžive najmenších by som však odporúčal z bezpečnostných dôvodov radšej uprednostniť „baby food“, teda detskú výživu s vekovým určením od overených výrobcov, ktorí starostlivo kontrolujú proces od pestovania až po výrobu. Sú to nutrične vyvážené a kvalitné potraviny. V takýchto potravinách je bezpečný aj špenát, ak je súčasťou receptúry,“ konštatuje J. Kováčik.
Kedy začať prikrmovať
Prednosta Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou LFUK profesor László Kovács neodporúča zavádzať príkrmy skôr ako pred ukončením štvrtého mesiaca. Týka sa to najmä matiek, ktoré majú problémy s dojčením kvôli nedostatku materského mlieka alebo nevhodnému domácemu zázemiu.
„Zavádzanie bežnej, nemliečnej stravy sa rozhodne nemá začať pred ukončeným štvrtým mesiacom a ani sa nemá časovo odďaľovať po ukončenom šiestom mesiaci života dieťaťa,“ upozorňuje L. Kovács.
Potvrdzuje to aj expertná skupina Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá odporúča dojčiť do 6 mesiacov života dieťaťa.
„Ako ukázala nedávna česká štúdia sledujúca výživové návyky a ich vplyv na zdravie detí, oneskorené zavádzanie prvých zeleninových, mäsovo-zeleninových, ovocných či obilných príkrmov u dojčených detí býva najčastejšou príčinou nedostatku železa, ale aj nedostatku iných stopových prvkov a vitamínov potrebných pre rast a vývoj dieťaťa,“ podčiarkuje L. Kovács.
Ak uvažujete o zavedení príkrmu, prekonzultujte to najskôr s pediatrom, ktorý vie odborne posúdiť pripravenosť dieťaťa na zmenu stravy.
