Prvé, čo si treba na britskej stíhačke Tempest všimnúť, je jej veľkosť. Prototyp v mierke jedna k jednej, umiestnený v hale závodu BAE Systems v anglickom Wartone neďaleko Prestonu napovedá veľa o tom, čo Spojené kráľovstvo spolu s Talianskom a Japonskom s týmto nadzvukovým stealth lietadlom plánujú.
Stíhačka sa má dostať do výzbroje do roku 2035 v rámci programu GCAP (Global Combat Air Programme). „Toto nie je finálny tvar, ale čo sa týka mierky, je to zhruba ono,“ uviedol Jonny Moreton z BAE počas návštevy redaktora denníka The Telegraph. „Bez ohľadu na to, aká bude finálna podoba, bude to veľké lietadlo.“
Väčšia stíhačka znamená väčšie palivové nádrže, čo sa prejaví na väčšom dolete a väčšej nosnosti. Rozmery zároveň umožňujú umiestniť zbrane do vnútra trupu, čím sa znižuje radarová viditeľnosť. Tempest má byť prepojená s ďalšími lietadlami, dronmi, pozemnými silami či satelitmi. Technológia umožní fungovanie aj v prostredí, kde spojenie so základňou nebude možné.
Nastal koniec nadvlády dronov na bojisku. Víťazstvo prinášajú „muzikanti Marsu“
V prípade konfliktu s Ruskom by Tempest podľa expertov mohol vzlietnuť z britskej základne, preniknúť do ruskej vzdušnej obrany, zničiť cieľ a vrátiť sa späť bez tankovania. V ázijsko-pacifickom vojnovom scenári by japonské posádky mohli útočiť hlboko vo vnútrozemí Číny.
J. Moreton, ktorý je bývalým veliteľom Royal Air Force (RAF), pripustil, že moderné bojisko si vyžaduje schopnosť pôsobenia sa na väčšie vzdialenosti, než bolo doteraz možné. „Musíte sa tam dostať bezpečne, nepozorovane a vrátiť sa domov,“ zdôraznil.
Cieľom konštruktérov je, aby Tempest dokázal prekonať Atlantik bez nutnosti doplniť palivo počas letu – čo sa žiadnemu stíhaciemu lietadlu RAF doteraz nepodarilo. Pre porovnanie, súčasný Eurofighter Typhoon má bojový rádius približne 1 384 kilometrov a americký F-35A okolo 1 094 kilometrov, čo je menej ako polovica vzdialenosti medzi Londýnom a Moskvou.
Ďalšie dôležité správy
