Pre diktátorov nebolo nikdy nič dôležitejšie, než pôsobiť dojmom absolútnej a neohrozenej moci. Možnosť zúčastniť sa pred zrakom sveta medzinárodného summitu plného ďalších silných lídrov sa neodmieta. Čínsky prezident Si Ťin-pching napriek tomu túto príležitosť nevyužil a zasadnutia krajín BRICS sa v nedeľu 6. júna nezúčastnil. Prvýkrát za 12 rokov, odkedy stojí na čele Číny.
Okrem neúčasti na summite BRICS analytikov zaujala aj skutočnosť, že Si Ťin-pching v máji na 14 dní zmizol z verejného diania. Na verejnosti sa opäť ukázal až začiatkom júna, keď sa stretol s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom. Podľa tlačovej služby bieloruského prezidenta „pôsobil unavene, roztržito a celkovo nezdravo.“
Nevysvetlené absencie spolu s niekoľkými nedávnymi udalosťami vyvolali špekulácie, že Si Ťin-pching doma čelí politickým problémom. Ba dokonca, že jeho postavenie najvyššieho lídra je v ohrození. Čínsky režim je túto dekádu mimoriadne netransparentný, a preto možno len ťažko „prečítať“, čo sa deje za oponou. Napriek tomu si experti všimli náznaky rastúcej nestability. Nie je podľa nich vylúčené, že v zákulisí prebieha tichá, no významná rekalibrácia moci.
Nikto nie je v bezpečí
Podľa analýzy časopisu Newsweek má Ústredná vojenská komisia, teda najmocnejší vojenský orgán Číny, pod vedením Si Ťin-pchinga najmenší počet členov za posledné desaťročia. Čistky vo vedení poukazujú na personalizáciu prezidentovej moci a snahu pripraviť armádu na boj. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby medzi tými, ktorí prišli o miesto, neboli aj Siho lojalisti.
Čínsky prezident disponuje tak obrovskou mocou, že mu analytici a novinári prirodzene pripisujú zásluhy za každú významnú zmenu v krajine. V prípade zmiznutia jeho verných podporovateľov ale toto vysvetlenie nedáva zmysel. „Ak má politický systém pod kontrolou Si, je ťažké prebiehajúce čistky vysvetliť, pretože sa ich obeťami stali aj jeho sympatizanti,“ zdôraznil bývalý kanadský diplomat v Pekingu Charles Burton z pražského think-tanku Sinopsis.
Podľa neho sú tie najjednoduchšie vysvetlenia niekedy tie najvierohodnejšie. Je presvedčený, že nedávne čistky zorganizovali Siho nepriatelia, nie prezident, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. „Čínska komunistická strana to už v minulosti spravila trom iným lídrom, ktorých zbavila moci a ponechala im len ceremoniálne funkcie,“ potvrdili spravodajské služby.
Ch. Burtonova teória o tajných čistkách nemusí byť ďaleko od pravdy. Podľa Jamestown Foundation začal hlavný propagandistický orgán čínskej armády PLA Daily v roku 2024 publikovať sériu článkov, v ktorých velebí „kolektívne vedenie“. Jasne tým kritizuje Siho požiadavky na absolútnu poslušnosť. Články by s veľkou pravdepodobnosťou nevyšli, ak by mal čínsky prezident armádu plne pod kontrolou.
Záhadné absencie
Si Ťin-pchingova absencia v rámci summitu BRICS lídrov môže takisto svedčiť o tom, že stráca pôdu pod nohami. „Možno mu už nedovolia vycestovať z Číny,“ podotkol pre Telegraph politický analytik Gordon Chang.
Vzhľadom na prezidentovu históriu chybných rozhodnutí a politických prešľapov je prirodzené, že každá nečakaná udalosť vyvoláva špekulácie o jeho budúcnosti. Neúčasť na summite ale môže byť čisto praktického rázu. V tejto súvislosti treba poznamenať, že stretnutie BRICSu vynechal aj ruský prezident Vladimir Putin. Keďže je považovaný za vojnového zločinca, cesta do zahraničia vždy predstavuje riziko zatknutia. Čínsky prezident preto možno usúdil, že sa mu cesta do Brazílie neoplatí, ak nemá šancu osobne sa stretnúť so svojím hlavným protizápadným spojencom.
Ruská tajná služba FSB považuje Čínu za nepriateľa s územnými nárokmi
Podľa expertov zavážila aj skutočnosť, že summitu sa zúčastnil indický premiér Naréndra Módí. Ten je Si Ťin-pchingovým kľúčovým geopolitickým rivalom. „Líder Číny nechce, aby ho zatienil,“ poznamenal autor jeho biografie Michael Sheridan. Ani Siho 14-dňová absencia nie je podľa neho dôvodom na paniku, keďže sa to nestalo prvýkrát. Čínsky prezident mohol mať s veľkou pravdepodobnosťou iba zdravotné problémy, keďže v mladosti veľa pil. Nemuselo vôbec ísť o zákulisné politické ťahy.
Čo bude ďalej?
Odborníci sa väčšinovo zhodujú, že Siho neúprosné čistky vyvolali medzi čínskou elitou odpor. „Prezident pretransformoval Čínu spôsobom, ktorý sa obyčajným ľuďom páči, no významní členovia komunistickej strany z toho takí nadšení nie sú,“ podotkol bývalý expert Pentagónu.
Si Ťin-pching momentálne zastáva post prezidenta Čínskej ľudovej republiky, generálneho tajomníka Komunistickej strany Číny a predsedu Centrálnej vojenskej komisie. To znamená, že má pod palcom štát, vládnucu stranu aj armádu. Ak by sa chystal interný prevrat, s najväčšou pravdepodobnosťou by k nemu došlo počas straníckeho kongresu v roku 2027. Prezident by zrejme neprišiel o všetky tri funkcie naraz.
Jednou z možností je, že by si ponechal najdôležitejší post vo vedení armády, zatiaľ čo funkciu prezidenta alebo aj generálneho tajomníka by prevzal niekto nový. Lídri ako Si Ťin-pching však zvyčajne neodchádzajú bez boja. V prípade ohrozenia postavenia by mohol vyvolať zahraničný konflikt, aby zabránil vysokopostaveným predstaviteľom Komunistickej strany Číny v tom, aby ho odstránili.
Ďalšie dôležité správy
