Existuje množstvo miest, kde chcú od človeka jeho osobné údaje. Kde hrozí, že jeho identitu ktosi zneužije, alebo sa „len“ dostane k citlivým informáciám, ktoré narušia súkromie majiteľa. Údaje o súkromí, majetku alebo vzťahoch sú žiadaným artiklom. Možností brániť sa nie je veľa
„Keď sme sa v noci nudili, sledovali sme kamerami výstrihy opitých Britiek vracajúcich sa z krčiem. Majú veľké priblíženie, dá sa nimi vidieť značka auta na niekoľko desiatok metrov.“ O takýchto skúsenostiach s prácou v istom britskom supermarkete hovorí Profitu Slovák pracujúci na ostrovoch.
Svoje meno uviesť nechce. Naznačuje však, na čo všetko sa dá bez prekážok využiť technika, ktorou sa monitorujú verejné priestranstvá. Každý kamerový záznam je uložený. Od konkrétneho štátu, danej firmy a účelu, na ktorý kamerové systémy využíva, závisí, čo sa so záznamom bude diať ďalej, kto k nemu má prístup (kto si ho môže prezrieť a kto skopírovať) a po akom čase ho možno vymazať.
- NEPREHLIADNITE:
- 121349>Biometria má problémy s tvárami
Začať tému skúsenosťami z Veľkej Británie a začať ich o osobných údajoch a záznamoch, ktoré niekto môže považovať za citlivé, hoci zákon ich ako osobné necharakterizuje, je zámer.
Každý, kto ostrovy navštívil, má osobnú skúsenosť, že bezpečnosť tam ide na úkor ochrany súkromia. Kamery sú všade. Ak sa postavíte na ulicu, sleduje vás kamera z blízkeho obchodu s potravinami, ďalšia je na supermarkete, dovidí na vás aj kamera z banky. Nastúpite do autobusu a sledujú vás ďalšie kamery. Sadnete do auta a evidenčné číslo nasníma kamera pri vstupe na diaľnicu.
Kto potrebuje informácie
Slovensko má od detailného sledovania občana ešte ďaleko. Aj tu sú však subjekty, ktoré zbierajú mnoho osobných údajov, ovplyvňujú človeka podstatnú časť dňa a môžu sa opýtať takmer na čokoľvek. V prvom rade ide o zamestnávateľov.
Profit zisťoval, aké údaje môže zamestnávateľ od zamestnancov žiadať, aké monitorovacie metódy na pracovisku smú použiť a ktoré sú tabu. Okrem toho sme sa pozreli aj na iné subjekty, ktoré môžu od človeka požadovať osobné údaje.
Začnime kamerami. Sú zamestnania, kde sa im človek nevyhne. Rizikové prevádzky alebo aj obyčajné nákupné strediská. Človek si pri nich jednoducho musí zvyknúť, že každé poškrabanie v nose sa kdesi zaznamená. Komu sa to nepáči, má nárok na zmenu. Inak by človek mal mať v práci súkromie. Nie však vždy.
Úrad na ochranu osobných údajov SR s odvolaním na Zákonník práce to vysvetľuje takto: „Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch tým, že ho sleduje bez toho, aby bol na to upozornený, alebo kontroluje listové zásielky adresované zamestnancovi ako súkromnej osobe.“
Okrem bezpečnostných kontrol pri vstupe do budovy môže preto za určitých okolností (ak prácu možno charakterizovať ako „činnosti osobitnej povahy“) sledovať človeka aj pri práci. Viac ako kamery však znepokojuje záznam, ktorý bol pomocou nich urobený. Najmä dnes, v časoch Youtube, keď možno anonymne nahrané video okamžite prezentovať pred miliónmi ľudí.
Len pred niekoľkými mesiacmi sa na Youtube.com objavilo video zachytávajúce dvoch ľudí, ako sa oddávajú sexu počas pracovného času na streche budovy. Nasnímali ich z vedľajšieho domu – ľudia z kancelárie. Ešte pred tým, než sa dvojica stihla vrátiť z práce domov, boli internetovou atrakciou číslo jeden.
Ak by vás nasnímala pri „akcii“ kamera zamestnávateľa, nebudete vedieť, ako dlho bude záznam k dispozícii. Úrad na ochranu osobných údajov totiž v tejto súvislosti vysvetľuje, že uchovávanie vyhotovených záznamov nie je výslovne upravené. „Je však potrebné prihliadať na účel monitorovania a hneď ako je splnený, je nevyhnutné záznamy zlikvidovať.“ Konkrétna lehota však určená nie je.
Ako sa dostať do kamery
O kamerách má zmysel hovoriť z hľadiska ochrany súkromia – akýkoľvek digitálny záznam sa dá zneužiť, skopírovať, uschovať bez toho, aby o tom majiteľ vedel. Hoci dnešné kamerové systémy majú bezpečnosť riešenú lepšie ako kedysi.
Ani nie tak dávno býval záznam z kamier uložený na videopáske. Nebol problém kazetu vybrať a prehrať či skopírovať na ktoromkoľvek inom videoprehrávači.
Dnešné systémy zaznamenávajú obraz na harddisk, ktorý je obyčajne vstavaný v kamere. Ak by chcel ktosi záznam získať, musel by z kamery harddisk vymontovať, čo nie je sekundová záležitosť. Pri drahších systémoch sa používajú tiež rôzne metódy kryptovania, takže záškodník má pri zneužití alebo prehratí záznamu ďalšiu prekážku.
Hoci kamery sa šíria rýchlo, stále nie sme nimi pokrytí tak ako západné mestá a určite nie ako Veľká Británia, kamerová veľmoc. Práve v zamestnaní človek narazí na ľudí, ktorí majú prístup k jeho osobným citlivým údajom dotýkajúcim sa aj jeho súkromného života.
Hneď na úvod je však dôležité povedať, že k osobným údajom zamestnancov má prístup len zamestnávateľom poverená osoba. Možnosť zneužitia by mala byť minimálna.
Hovoríme však o rodinných pomeroch na Slovensku, kde sa pri káve alebo cigaretke človek dozvie čokoľvek. Aj zamestnávateľ by preto mal mať len tie informácie, na ktoré má právo.
Norma definuje, že ide o „údaje súvisiace s kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami zamestnanca a údaje, ktoré môžu byť významné z hľadiska charakteru práce, ktorú zamestnanec má vykonávať, vykonáva alebo vykonával“. Čo zamestnávateľ nesmie získavať, a teda ani uchovávať v osobných zložkách zamestnancov, sú „informácie o tehotenstve, rodinných pomeroch, bezúhonnosti (s výnimkou, ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce), ani informácie o politickej, odborovej a náboženskej príslušnosti“. Toľko Zákonník práce.
Do práce cez odtlačky prstov
V ostatných rokoch sa mnoho firiem rozhodlo riešiť dochádzkové systémy zariadeniami, ktoré využívajú biometrické údaje, najmä geometriu ruky a odtlačky prstov. Obavy zo zneužitia dostali aj pod vplyvom seriálov typu CSI nový rozmer. Musí človek odovzdať odtlačok prsta? Neobjaví sa potom „podhodený“ kdesi na mieste činu? Môže zamestnanec odmietnuť?
V skratke, nemôže. Z Úradu na ochranu osobných údajov SR prišla Profitu k téme táto odpoveď: „Pokiaľ zamestnávateľ potrebuje využívať odtlačky prstov, môže tak robiť iba na účely evidencie alebo identifikácie vstupu do citlivých, osobitne chránených objektov, vyhradených priestorov alebo prístupu do technických zariadení či prístrojov s vysokou mierou rizika s tým, že pôjde výlučne o vnútornú potrebu zamestnávateľa.“
Keď hovoríme konkrétne o odtlačkoch prsta a geometrii ruky, zamestnanec skutočne nemá na výber a svoju ruku musí poskytnúť na nasnímanie. Potvrdili to aj vo firme Apis, ktorá sa už od roku 1995 zaoberá biometrickými systémami: „Máme vyjadrenie Úradu na ochranu osobných údajov SR, že biometria ruky nie je osobný údaj. Má to veľké praktické dôsledky, pretože ak by išlo o osobný údaj, musel by jeho majiteľ s použitím písomné súhlasiť,“ vysvetľuje Martin Štubian z Apisu.
Osobný údaj vo všeobecnosti je údaj, ktorý jednoznačne identifikuje jednotlivca. Biometrický údaj zatiaľ taký nie je. Nebude to však platiť večne – biometrické údaje sa zmenia na osobné vo chvíli, keď technika dokáže na základe nich jednoznačne identifikovať človeka.
„Technika vie zatiaľ len verifikovať. Ak jej poviete – túto referenčnú vzorku pod nejakým číslom mi porovnaj so živou vzorkou na základe určitého prahu citlivosti. A technika dokáže v rámci toho určiť, či je to daný človek, alebo nie,“ hovorí M. Štubian.
Osobný údaj by to bol až vtedy, ak by technika dokázala podľa vzorky (nasnímaného odtlačku prsta) nájsť jeho majiteľa medzi niekoľkými miliónmi ľudí na sto percent. To zatiaľ možné nie je.
Preukaz u vrátnika
Každému sa už stalo, že pri vstupe do budovy musel ukázať občiansky preukaz. Vrátnik si z neho opísal údaje a až potom pustil návštevníka ďalej. Ďalší bod, kde sa núka zneužitie osobných údajov. Ak sa chcete dostať do budovy, polemizovať s vrátnikom o osobných údajoch nemá zmysel.
Čo si však treba ustrážiť, sú údaje, ktoré si zapisuje. Meno, priezvisko, titul, číslo občianskeho preukazu a štátna príslušnosť sú v poriadku. Kopírovanie preukazu už v poriadku nie je.
Zneužitie údajov na občianskych preukazoch a ich krádeže sú častým zdrojom problémov – a podvodov, počnúc menšími zlodejstvami a končiac podvodnými predajmi nehnuteľností. Napokon, ak si idete overovať podpis k notárovi, tam nie sú povinní overovať, či občiansky preukaz, ktorý mu predkladáte, nebol nahlásený ako stratený alebo odcudzený.
Návštevníci v budovách sú pri vstupe vo zvláštnom postavení. Nie sú zamestnanci a nie sú ani verejnosť. Preto ak ich sledujú kamery, môžu požiadať o zmazanie svojho záznamu. Teoreticky. Či sa dá uspieť, treba skúsiť.
„Problematiku zachytenia návštevníkov v priestoroch firmy kamerovým systémom v zásade rieši Občiansky zákonník o ochrane osobnosti. V každom prípade takýto záznam obsahuje aj osobné údaje a bolo by v konečnom dôsledku možné, aby si návštevník uplatnil svoje právo na likvidáciu záznamu o jeho osobe,“ odpovedal na otázky Profitu Úrad na ochranu osobných údajov.
Cenným zdrojom osobných údajov sú odpadky. Aj preto sa v správach občas blysnú informácie zo zahraničia, ktoré hovoria o podvodníkoch čerpajúcich úvery alebo nakupujúci ich tovar na základe údajov získaných pri hrabaní sa v smetných košoch.
Na peniaze je človek citlivý. A nejde len o podvody. Napriek snahe bánk o dodržiavanie zásad mlčanlivosti kde-tu uniknú informácie o číslach účtov alebo o tom, koľko má známy podnikateľ korún na účte.
Podobným praktikám stopercentne nezabráni žiadna kontrola. Veď aj britský Úrad na ochranu osobných údajov zverejnil v júli informácie, podľa ktorých ochranu osobných údajov neboli schopní svojim klientom zabezpečiť ani také veľké spoločnosti ako Orange, Barclays či NatWest.
Každý pracovník banky však nemá prístup ku všetkým údajom klienta. Oslovené banky pre Profit zhodne potvrdili, že zamestnanci prístupy získavajú „podľa kompetencií a jednotlivých potrieb“. Proti zneužitiu je zabezpečený aj Úverový register (Slovak Banking Credit Bureau – SBCB), ktorý obsahuje informácie o úverovej histórii klientov slovenských bánk.
Čomu možno predísť
Dôležité údaje o človeku sú dnes žiadaný artikel. Bezpečnostné zložky chcú na základe nich sledovať, reklamné spoločnosti poskytovať cielenú reklamu, podvodníci človeka či firmu pripraviť o peniaze, alebo aspoň zahltiť jeho e-mail spamom.
Ako sa brániť? Možností nie je veľa. Bezpečnostné zložky údaje zbierať budú. So spamom si svet poradiť nevie. S podvodníkmi rovnako, napokon vo výnosných internetových podvodoch sa angažuje aj mafia. Jedinou možnosťou, kde sa ako-tak dajú okresať možnosti zneužitia osobných a citlivých údajov, sú inštitúcie medzi dvoma protipólmi – bezpečnostnými zložkami a podvodníkmi.
Základom pre úspešné odhaľovanie zneužitia je však nevyhnutnosť priznať si, že informácie o každom človeku sú citlivé údaje, ktoré si treba strážiť. Inak hrozí, že sa vo vašej pošte zjaví faktúra za služby, o ktoré ste nežiadali, vaša fotografia sa objaví v spojení s ľuďmi, s ktorými ste nikdy neboli, alebo na internetovom videozázname bude v pózach, pri ktorých by ste sa radi videli maximálne tak pred zrkadlom
Foto – Profimedia.cz
