Podnikateľ mi zadržal osobné auto s tým, že ho vydá až po zaplatení pohľadávky vo výške 52 320 Sk. Je tento postup v súlade s platným právom?

Z ustanovení § 151s až 151v Občianskeho zákonníka v platnom znení vyplýva, že ten, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, ju môže zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.

Zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osoba pri odovzdaní veci uložila, aby s ňou naložil spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva. Ak je však vyhlásený konkurz na majetok dlžníka alebo pri výkone rozhodnutia sa zistí jeho platobná neschopnosť, veriteľ má zádržné právo aj k zabezpečeniu pohľadávky, ktorá nie je dosiaľ splatná. Ustanovenie zákona platí bez ohľadu na to, či sa veriteľovi uložilo naložiť s vecou spôsobom nezlučiteľným s výkonom zádržného práva. Veriteľ má inak povinnosť bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch.

Pokiaľ ide o opatrovanie zadržanej veci (vo vašom prípade auta) a úhrady nákladov s tým spojených, má osoba zadržujúca vec obdobné postavenie, aké má záložný veriteľ pri zálohu. Možno odkázať na ustanovenia § 151a a nasledujúce paragrafy Občianskeho zákonníka. Ide napríklad o povinnosť záložného veriteľa zverený záloh starostlivo opatrovať, chrániť ho pred poškodením, stratou a zničením.

Nemožno obísť právnu úpravu v tom zmysle, že na základe zádržného práva má veriteľ právo pri výkone súdneho rozhodnutia na prednostné uspokojenie z výťažku zadržiavanej veci pred iným veriteľom, a to aj záložným veriteľom. Zádržné právo zanikne uspokojením zabezpečenej pohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej zábezpeky.

V súvislosti s interpretáciou a aplikáciou ustanovení o zádržnom práve nemožno vylúčiť ani súdne spory. Dlžník môže napríklad poprieť, že veriteľ mal právo vec zadržať a bude požadovať vydanie veci. Môže rovnako tvrdiť, že poskytol dostatočnú zábezpeku a napriek tomu mu veriteľ vec nevydal. Ak sa preukáže, že veriteľ vec zadržal neprávom, vzniká dlžníkovi nárok na náhradu vzniknutej škody. Možný je aj spor o škodu, ktorá vznikla ako dôsledok zlého opatrovania zadržanej veci, čoho dôsledkom bolo jej poškodenie, strata alebo zničenie.