Univerzity v zahraničí: Rôznorodá, ale väčšinou drahá ponuka

Odchod Slovákov za vzdelaním do zahraničia si vyžaduje predovšetkým výbornú znalosť jazyka cieľovej krajiny. A v prípade, že študentovi nezaplatí pobyt cudzine grant alebo štipendium, aj dostatok finančných prostriedkov.

Cenovo najprijateľnejšie a jazykovo najjednoduchšie je štúdium na vysokých školách v Česku. Ak je destináciou vyspelá západná Európa alebo zámorie, študent sa musí pripraviť na to, že ho pobyt a vzdelanie budú stáť desiatky tisíc korún mesačne.

Keď ide o akademickú prestíž – počet nositeľov Nobelovej ceny, medzinárodné publikácie a frekvencia citácií – podľa rebríčka najlepších univerzít z dielne univerzity v Šanghaji sa do prvej desiatky okrem anglického Cambridgeu a Oxfordu prebili len americké školy.

Štúdium v Británii pre Slovákov zlacnie

Prijímanie nových študentov na britské univerzity je v réžii inštitúcie Universities and Colleges Admission Service (UCAS). Uchádzač si môže podať maximálne šesť prihlášok. Vybrať si môže z ponuky deväťdesiatich univerzít a päťdesiatich vysokých škôl.

Quality Assurance Agency, obdoba slovenskej akreditačnej komisie, hodnotí a na svojej internetovej stránke následne zverejňuje výsledky pedagogickej a výskumnej činnosti škôl. Spolu s prihláškou sa na UCAS posiela aj motivačný list, až na výnimky tak treba urobiť do polovice januára. Prihlášku vyjde po vstupe do EÚ na pätnásť libier.

Na Oxford, Cambridge a London School of Economics sa prihlasuje skôr, pretože tieto školy majú aj prijímacie pohovory. Angličtina potrebná na bezproblémové zvládnutie štúdia je náročnejšia ako bežná komunikácia. Nevyhnutným predpokladom štúdia v Británii je preto jazyková skúška. Akceptuje sa certifikát IELTS (International English Language Testing System) alebo CAE (Certificate of Advanced English). Organizuje ich pravidelne napríklad British Council.

    VEĽKÁ BRITÁNIA
    Podmienky prijatia: jazyková skúška - certifikát IELTS alebo CAE, prihlášky na všetky školy na adresu Universities and Colleges Admission Service, školy Oxford, Cambridge a London School of Economics robia prijímačky, od 1. mája 2004 stojí jedna prihláška 15 libier
    Odhadované študijné náklady: školné 1 150 libier na rok
    Odhadované životné náklady: najvyššie v Londýne – mesačne okolo 700 libier (42,5 tis. Sk), ostatné mestá sú lacnejšie
    Štipendiá: poplatky možno znížiť alebo dopustiť podľa sociálnej situácie študenta a jeho rodiny, štipendiá sú obmedzené
    Užitočné linky:
    www.ucas.co.uk - Universities and Colleges Admission Service
    www.qaa.ac.uk – Quality Assurance Agency
    www.educationuk.org - British Council
    www.rae.ac.uk - hodnotenie výskumu

Získať diplom z britskej univerzity môže slovenský študent aj bez toho, aby sa pohol z domu. Univerzity a vysoké školy totiž ponúkajú bohatý výber dištančného vzdelávania. Poplatky za jeden rok sa začínajú na hranici tritisíc libier. Za skúšky sa zvykne platiť navyše. Prihlášky sa na túto formu vzdelávania neorganizuje UCAS ale samotné univerzity.

Populárnym titulom je bakalársky, ktorý si ako podmienku prijatia žiada čoraz väčší počet zamestnávateľov. Na anglických, waleských a severoírskych školách trvá bakalárske štúdium vo väčšine študijných programov tri roky, na škótskych o rok dlhšie.

Končí sa záverečnou prácou alebo skúškou. Druhý stupeň masters, obdoba slovenského magisterského alebo inžinierskeho štúdia, trvá väčšinou ďalší rok. Študent je hodnotený priebežne počas štúdia, jeho záverečná práca však býva kľúčová pre získanie diplomu. Vstupenkou na doktorandské štúdium je titul masters. Trvá minimálne tri roky, počas ktorých študent strávi zväčša prvé dva výskumom pod dohľadom svojho supervízora. Posledný rok píše dizertačnú prácu.

Školy pri vyberaní poplatkov a určovaní ich výšky limituje zákon. Pre budúci akademický rok stanovuje rovnaké školné 1 150 libier, od roku 2006 si však budú môcť anglické univerzity naúčtovať až tritisíc libier za rok. Konečnú sumu už nestanoví zákon, ale rozhodne o nej škola. Škótsko má vlastný školský systém.

To sa však týka len študentov z členských krajín EÚ. Ostatným môžu univerzity účtovať ľubovolnú sumu. Aj to robia. Od študentov z tretích krajín si zvyknú pýtať dokonca viac ako desať násobok tejto sumy. Slováci tak doteraz za jeden akademický rok v Británii platili priemerne od sedem- do pätnásťtisíc libier ročne. Vstup do EÚ ich teda určite poteší.

A to dvakrát. Na základe nízkeho príjmu rodičov môže totiž britské ministerstvo školstva poplatky za štúdium odpustiť. O takúto úľavu bude môcť po vstupe do EÚ požiadať mnoho slovenských uchádzačov. Hranica ročného príjmu rodiny, ktorá oprávňuje o túto úľavu požiadať, dosahuje zhruba milión dvestotisíc korún. Znížiť či odpustiť poplatky môžu aj samy školy.

Životné náklady v Londýne vyjdú neraz i na vyše sedemsto libier mesačne. Mimo Londýna je život lacnejší. Internáty na rozdiel od Slovenska nie sú prevažujúcim modelom bývania. Ubytovanie v prenájme vyjde podľa British Council mimo Londýna okolo päťdesiat libier mesačne, v Londýne o tridsať libier viac. K tomu treba prirátať výdavky za energie vo výške zhruba tridsať libier za týždeň. Stravovanie stojí mimo Londýna v priemere do tridsať libier týždenne, v Londýne do štyridsať.

Francúzsko: To isté vzdelanie môže jednej univerzite stačiť, inej nie

Každý Nefrancúz uchádzajúci sa o štúdium na francúzskej vysokej škole, musí – ak neabsolvoval maturitu vo Francúzsku – vlastniť diplom o ukončení stredoškolského štúdia zo svojej materskej krajiny.

Od zdĺhavej administratívy, napríklad povinnosti podať predbežnú žiadosť o zápis, sú študenti z členských štátov Európskej únie, držitelia francúzskeho maturitného vysvedčenia či deti diplomatov pôsobiacich vo Francúzsku oslobodení.

Žiadosť o zápis teda môžu adresovať priamo univerzite, ktorú si vybrali. Skúškou z francúzštiny nemusia prejsť napríklad držitelia diplomu DALF, absolventi bilingválnych francúzskych lýceí alebo študenti pochádzajúci z frankofónnych krajín. Slovákom od mája tohto roka odpadá povinnosť vybaviť si študentské víza.

Všetky potrebné informácie vrátane možnosti ako získať štipendium francúzskej vlády poskytuje Francúzske kultúrne centre na francúzskom veľvyslanectve. Zároveň zabezpečuje jazykové testy. V prípade zápisu do prvého univerzitného cyklu treba centrum kontaktovať v decembri, ktorý predchádza roku, v ktorom sa uchádzač chce na školu hlásiť.

Francúzsky vysokoškolský systém zahŕňa okrem univerzít tzv. grandes écoles a špecializované školy. „Grandes écoles ponúkajú štúdium technických odborov a obchodu zamerané viac prakticky, univerzity sú v porovnaní s nimi skôr teoretické,“ hovorí pridelenec pre univerzitnú a vedeckú spoluprácu Francúzskeho veľvyslanectva na Slovensku François-Olivier Seys. Grandes écoles pripravujú i budúcich zamestnancov na vysokých verejných funkciách, dajú sa na nich študovať i humanitné smery.

Najprestížnejšími grandes écoles sú Polytechnická a Centrale v Paríži, z univerzít má svetové renomé Sorbona. Kvalitné ekonomické vzdelanie ponúka renomovaná Ecole des hautes études commerciales, pre vyšších štátnych úradníkov je vhodná Ecole nationale d´administration v Štrasburgu a v Paríži.

Medzi titulmi, diplomami a vysvedčeniami získanými na Slovensku a tými, ktoré vydáva francúzske ministerstvo školstva, zatiaľ neexistuje princíp právnej ekvivalencie. Napriek tomu možno ministerstvo požiadať o potvrdenie o uznaní dosiahnutej úrovne vzdelania.

Netreba však na to cestovať do Francúzska. Stačí oň požiadať aj písomne zo Slovenska. Ministerstvu školstva v Paríži treba spolu so žiadosťou zaslať i overenú a úradne preloženú fotokópiu slovenského diplomu a obálku s adresou na Slovensku.

    FRANCÚZSKO
    Podmienky prijatia: diplom o ukončení stredoškolského štúdia a skúška z francúzštiny (okrem držiteľov diplomu DALF, absolventov bilingválnych francúzskych lýceí)
    Odhadované študijné náklady: na štátnych školách zápisné od 120 (4 800 Sk) do 230 eur (9 200 Sk), školné podľa druhu škôl
    Odhadované životné náklady: minimálne 5 100 eur (204–tis. Sk) ročne, najviac v Paríži. Internát od 118 do 400 eur na mesiac, prenájom bytu od 450 do 650 eur mesačne. Stravovanie mesačne od 150 do 250 eur
    Štipendiá: francúzska vláda, vysoké školy, možnosť brigádovať
    Užitočné linky:
    www.education.gouv.fr – prístup zahraničných študentov k vysokoškolskému štúdiu vo Francúzsku
    www.onisep.fr a www.edufrance.fr – vzdelávanie na francúzskych stredných a vysokých školách
    www.france.sk – Francúzske veľvyslanectvo na Slovensku
    www.univ-orleans.fr – štúdium manažmentu, práva a ekonomických vied
    www.egide.asso.fr/fr/guide/choisir/listeuniversites – zoznam francúzskych univerzít

Takéto potvrdenie je užitočné vo viacerých situáciách. Napríklad pre porovnanie slovenského diplomu s francúzskym, ktorý chce študent získať, ale aj pre potreby francúzskej univerzity. Zaujímať sa oň môže i francúzski zamestnávateľ, ktorý by chcel oficiálnu informáciu o tom, akej vzdelanostnej úrovni zodpovedá štúdium dosiahnuté na Slovensku.

Toto potvrdenie, pravda, nezaručuje automatické prijatie na francúzsku univerzitu, keďže o tom rozhoduje výlučne každá škola samostatne. Môže ale škole, rovnako ako zamestanávateľovi vo Francúzsku, lepšie zhodnotiť profil, predpoklady a kvality uchádzača.

K žiadosti o zápis na vybranú školu musí študent doložiť motivačný list, rodný list s francúzskym prekladom a úradné preklady overených fotokópií diplomov. Ak žiada o zápis do prvého ročníka, treba k tomu pridať potvrdenia o prospechu za posledné dva roky predchádzajúce žiadosti.

Odpoveď na každú žiadosť uchádzača o prijatie závisí od rektora univerzity, ktorý o nej rozhoduje na základe návrhu pedagogickej komisie. Tá sa vyjadruje i k tomu, či sú diplomy žiadateľa zlúčiteľné s požiadavkami na zvolený študijný odbor. Prihliada pritom i na jazykovú úroveň.

Jeho prijatie či odmietnutie má teda v rukách každá vysoká škola, rovnako ako aj uznanie jeho predošlého vzdelania a diplomu. Znamená to, že ten istý diplom môže jednej univerzite stačiť a inej nie.

Za vysokoškolské štúdium na štátnych i privátnych školách sa vo Francúzsku platí. Študijné poplatky sa líšia podľa úrovne štúdia a vysokej školy. Ročné zápisné stanovuje štát, ktorý uhrádza aj významnú časť nákladov. V súčasnom akademickom roku sa zápisné v štátnych školách pohybuje od stodvadsať do dvestotridsať eur v závislosti od diplomu.

Zahraniční študenti môžu tieto poplatky uhradiť pomocou štipendia buď od francúzskej vlády, od vlády svojej krajiny alebo od medzinárodných organizácií. Limitovaný počet štipendií ponúkajú svojim študentom i viaceré školy či univerzity.

Podľa F.-O. Seysa poskytuje francúzska vláda štipendium najmä študentom v poslednom – piatom – ročníku vysokej školy, ktorí chcú získať doktorát. Žiadosť oň je potrebné podať vždy pred koncom februára, spolu so životopisom, motivačným listom a listom od francúzskej vysokej školy potvrdzujúci prijatie študenta.

„Získať štipendium nie je veľký problém,“ hovorí F.-O. Seys a dodáva, že „na jedno pripadajú traja až štyria uchádzači“. Podľa neho v súčasnosti študuje vo Francúzsku do päťsto Slovákov: „Sto z nich s pomocou štipendia od francúzskej vlády, stodvadsať na základe programu Erasmus Socrates a tí ďalší si štúdium financujú sami.“

Podľa informácií francúzskeho ministerstva sociálnych vecí potrebuje študent na prežitie vo Francúzsku minimálne päťtisícsto eur ročne. Internát stojí v závislosti od jeho druhu a typu školy od 118 do štyristo eur na mesiac.

Prenájom bytu vyjde priemerne od 450 do 650 eur mesačne. Ceny sú pochopiteľne najvyššie v Paríži. Stravovanie v reštauráciách vytiahne z peňaženky mesačne od 150 do 250 eur, obed v reštaurácii vrátane nápoja vyjde aj dvadsať eur. Za mesačný cestovný lístok v Paríži treba zaplatiť od päťdesiat do stotridsať eur, lístok do kina stojí okolo sedem eur.

V oblasti ubytovania ponúka Francúzsko zahraničným študentom rovnakú finančnú pomoc ako domácim. Realizuje sa prostredníctvom dvoch systémov: ALS alebo APL. ALS môže využívať študent, ktorý má prenajatú izbu v domácnosti alebo na škole. Peniaze dostane priamo študent. V rámci APL sa financie vyplácajú prenajímateľovi a nájomca hradí len rozdiel medzi výškou nájmu a sumou, ktorá mu bola priznaná.

Francúzski i zahraniční študenti sa súčasne so zápisom na vysokú školu musia zapojiť do systému sociálneho zabezpečenia zaplatením ročnej paušálnej sumy. Pre budúci akademický rok to je 170 eur. Študenti, ktorí dostali štipendium od francúzskej vlády, neplatia. Povinná základná sociálna starostlivosť môže byť doplnená doplnkovou, ktorá pokrýva takmer všetky prípadné zdravotné výdavky.

Študenti si môžu svojou finančnú situáciu vylepšiť prácou. Pracovné povolenie im umožňuje odpracovať za týždeň maximálne 19 a pol hodiny alebo za rok najviac osemsto hodín. Hodinová minimálna mzda vo Francúzsku dosahuje 6,8 eura. Týždenný príjem študenta sa tak môže vyšplhať na zhruba stotridsať eur. Zahraniční študenti sa najľahšie zamestnajú ako učitelia jazykov, au-pair, prekladatelia, prácou v oblasti telemarketingu, ale aj ako kuchári a čašníci.

Na štúdium v krajine tulipánov nie je holandština podmienkou

Slovák môže v Holandsku študovať dvoma spôsobmi. Buď sa zapíše na univerzitu ako ostatní holandskí uchádzači a bude navštevovať kurzy v holandštine, alebo, čo je pravdepodobnejšie, si vyberie z ponuky medzinárodných programov v angličtine.

Tá sa postupne stáva akademickým jazykom. Existuje približne 850 programov, na ktorých študent po holandsky rozumieť nepotrebuje. To robí holandské univerzity dostupnejšie aj atraktívnejšie pre zahraničných študentov vrátane Slovákov.

Ak sa rozhodnete študovať v Holandsku, po výbere univerzity a študijného programu kontaktujte pedagóga zodpovedného za štúdium. Informujte sa o podmienkach, termínoch prihlášky a poplatkoch. Každá univerzita má oddelenie pre medzinárodných študentov, ktoré takéto informácie poskytuje. Pomôže aj so sprostredkovaním ubytovania a praktickými informáciami o štúdiu aj v živote v Holandsku.

Prijímacie pohovory v krajine tulipánov nepoznajú, až na jazykovú skúšku z holandčiny. Zvládnuť jazykovú bariéru pomáhajú aj niektoré univerzity. Študentom zo zahraničia ponúkajú ročný prípravný jazykový kurz. Jeho absolventi by nemali mať s holandčinou v školských laviciach problém.

Bakalárske štúdium trvá spravidla tri až štyri roky, ekvivalent slovenského inžinierskeho alebo magisterského štúdia dalšie dva alebo tri roky. Za študijný program platia študendti z členských štátov Európskej únie paušálne od 1 450 do 2 300 eur na rok.

    HOLANDSKO
    Podmienky prijatia: uznané maturitné vysvedčenie, nie sú prijímacie pohovory okrem skúšky z holandčiny, na štúdium v angličtine TOEFL test so skóre nad 500 bodov
    Odhadované študijné náklady: od 1 450 do 2 300 eur na rok štúdium v holandčine, od 1 500 do 15 000 eur v angličtine
    Odhadované životné náklady: minimálne 700 až 900 eur na mesiac podľa lokality. Vrátane školného, poistenia, skrípt, stravy a ubytovania od 8-tis. eur ročne (320-tis. Sk)
    Štipendiá: Informatie Beheer Groep
    Užitočné linky:
    www.nuffic.nl - Organizácia pre medzinárodnú kooperáciu vo vyššom vzdelávaní v Holandsku
    www.ib-groep.nl - Informatie Beheer Groep

Na školné na štúdium v holandštine môžu dostať euroštudenti štipendium, udeľuje ho Informatie Beheer Groep (IB-Groep). V prebiehajúcom akademickom roku dosahuje štipendium výšku 860 eur.

Žiadateľ musí mať založený účet v holandskej banke a poslať žiadosť na adresu IB-Groep. Niektorí môžu dostať aj viac ako 860 eur. Napríklad vtedy, keď odpracujú viac ako 32 hodín za mesiac.

Medzinárodné programy končia titulom bakalár alebo master, čo je obdoba slovenského inžiniera alebo magistra. Ich ponuka je široká. Napríklad pre Business Administration and Management existuje takmer sedemdesiat rôznych programov. Samozrejme, v rôznej cene a rôzne dlhé. Trvajú od pár týždňov až po niekoľko rokov a stoja od 1 500 po pätnástisíc eur.

Štandardnou podmienkou zápisu na kurzy v angličtine je absolvovanie jazykového testu TOEFL so skóre nad päťsto bodov. Dostať sa k štipendiám však nie je vôbec jednoduché. Slovenskí študenti sa môžu uchádzať o jediné - Huygensove štipendium. To preferuje vysokošpecializované humanistické zamerania, šancu získať ho však majú aj ekonómovia, právnici a technici.

Študenti v Holandsku musia rátať s relatívne vysokými životnými nákladmi. Ich výška sa odvíja od veľkosti mesta, jeho ubytovacích kapacít a cien podnájmov. Univerzity v každom meste síce ponúkajú istý počet ubytovacích miest na internátoch, ich cena sa však často vyrovná nájomnému za privát. Napríklad v Rotterdame stoja internáty od dvesto do päťsto eur mesačne, no za obdobnú sumu si možno nájsť aj podnájom v súkromí.

Na pokrytie minimálnych životných nákladov potrebuje študent zhruba od sedemsto do deväťsto eur mesačne. Odhady celkových nákladov vrátane školného, poistenia, kníh a skrípt, stravy a ubytovania sa začínajú pri sume osemtisíc eur na rok, teda v prepočte tristodvadsaťtisíc korún.

Štúdium v Rakúsku a Nemecku je dostupná alternatíva

Nemecko víta na svojich vysokých školách najmä budúcich technikov. Záujem domácich je nízky, školy majú problémy v niektorých technických odboroch naplniť svoje kapacity. „Aj preto zaviedla spolková vláda zelenú kartu, no odozva nebola podľa dostatočná,“ hovorí pre TREND Susanne Schilden z nemeckého ministerstva školstva.

Pre prijatie na vysokú školu v Rakúsku alebo Nemecku je nevyhnutné maturitné vysvedčenie a preukázaná znalosť nemeckého jazyka. V Rakúsku zvýhodňuje bilingválna maturita, v Nemecku gymnázium. Pri predložení rozhodnutia o prijatí na slovenskú vysokú školu a o absolvovaní jazykovej skúšky nie je problém dostať sa na obdobnú školu v Nemecku i Rakúsku aj bez bilingválnej maturity.

Študenti si majú v Nemecku z čoho vyberať. V ponuke majú vyše tristo vzdelávacích inštitúcií, viac ako stovka z nich sú univerzity. Desiatky umeleckých, pedagogických a teologických škôl spolu s viac ako stopäťdesiatimi vyššími odbornými školami výber ešte rozširujú.

Až 98 percent vysokoškolákov navštevuje podľa nemeckého ministerstva školstva štátne školy. Súkromné sú väčšinou malé s úzkym zameraním. „Sledujú zámer vytvárať elitné centrá a zarábať na vysokom školnom,“ približuje XY.

Hovorí, že nemecké vysoké školstvo sa v súčasnosti transformuje na bakalárske a magisterské študijné systémy. „Najmä technické školy sa ale obávajú ústupu renomovaného nemeckého diplomu. Zamestnávatelia ešte nové študijné smery dostatočne nepoznajú. Skeptickí sú aj študenti. Nevedia, či budú mať s novými diplomami dostatok šancí na trhu práce,“ hovorí S. Schilden.

V Nemecku sa na štátnych vysokých školách školné neplatí. Štúdium sa delí na základnú časť (grundstudium), ktorá trvá minimálne dva roky a končí sa diplomovou predskúškou, a na hlavnú časť (hauptstudium). Tú možno absolvovať najmenej za päť semestrov. Niektoré univerzity umožňujú získať medzinárodne uznávané tituly Bachelor alebo Master. Absolventi všetkých odborov môžu pokračovať v doktorandskom štúdiu.

Doplnkové štúdium (aufbaustudium) v nemeckom, anglickom, francúzskom alebo španielskom jazykom je pre absolventov zahraničných vysokých škôl dobrou možnosťou ďalšieho vzdelávania.

    NEMECKO
    Podmienky prijatia: maturitné vysvedčenie z gymnázia, znalosť nemčiny, výhodou rozhodnutie o prijatí na slovenskú vysokú školu, žiadne prijímacie pohovory, žiadosti prijíma Centrálny úrad na prerozdeľovanie študijných miest
    Odhadované študijné náklady : na štátnych školách žiadne školné, platia sa školné poplatky, učebnice stoja aj vyše 10 000 Sk za semester
    Odhadované životné náklady: ubytovanie a strava v bývalej NDR okolo 500 eur mesačne (20-tis. Sk), v západnej časti 700 eur (28-tis. Sk)
    Štipendiá: DAAD, servisné balíky študentských rád od 200 do 400 eur (16-tis. Sk) mesačne, možnosť brigádovať
    Užitočné linky:
    www.bmbf.de – ministerstvo pre vzdelávanie a výskum
    www.hrk.de – Konferencia vysokoškolských rektorov
    www.bildungsserver.de a www.studying-in-germany.org – štúdium v Nemecku
    www.studentenwerke.de – študentské rady
    www.studieren.de – databáza študijných smerov a škôl
    www.dashochschulranking.de - ranking škôl

Podmienkou prijatia v Nemecku je uznaná maturita a dokladovaná znalosť nemeckého jazyka. Nemecko uznáva Slovákom iba maturitné vysvedčenia z gymnázií. Prijímacie pohovory v Nemecku neexistujú.

Žiadosti o štúdium prijíma Centrálny úrad na prerozdeľovanie študijných miest. Žiadateľov prideľuje na školy podľa miesta bydliska alebo maturitného vysvedčenia. „Diskutuje sa o tom. Vysoké školy chcú kritériá zadávať samy,“ vysvetľuje S. Schilden. Odnedávna môžu takto ovplyvniť maximálne polovicu miest.

Štúdium v Nemecku aj Rakúsku vyžaduje platné zdravotné poistenie. Po prvom máji stačí v oboch krajinách pri zápise na vysokú školu predložiť potrebné formuláre. Cena ubytovania a stravy sa líši v „nových“ a „starých“ spolkových krajinách. V bývalej NDR sa pohybuje okolo päťsto eur mesačne (20-tisíc Sk), v západnej časti Nemecka o dve stovky vyššie. K tomu treba prirátať poplatky na škole, cestovné, učebnice. Tie sú v Nemecku aj Rakúsku drahé. Za jeden semester vyjdú aj na vyše desaťtisíc korún. Second-handy ich ponúkajú výrazne lacnejšie.

Náklady umožňuje aspoň sčasti vykryť zárobok, štatút vysokoškoláka totiž umožňuje cudzincom v Nemecku brigádovať. Nemecké študentské rady navyše poskytujú servisné balíky, ktoré študentom zo zahraničia znižujú náklady na štúdium.

Obsahujú rôzne ponuky vrátane bývania, študentských poplatkov, cestovných lístkov alebo poistenia. Stoja od dvesto do takmer štyristo eur mesačne. Ich využívanie je však podľa jednotlivých univerzít časovo obmedzené na jeden alebo dva semestre. V Rakúsku neexistujú. Štúdium v Rakúsku i Nemecku podporujú bilaterálne i celoeurópske štipendijné programy. Dobrou adresou je napríklad Nemecká akademická výmenná služba DAAD.

Prijatie na rakúsku univerzitu či vyššiu odbornú školu, ktoré tvoria vysokoškolský systém, je podmienené maturitným vysvedčením a prijatím na štúdium obdobného smeru na slovenskej škole. Rozhoduje o ňom samotná škola. Vo výhode sú absolventi bilingválnych sekcií Obchodnej akadémie Hrobákova a Gymnázia Bilíkova z Bratislavy. Ich maturitné vysvedčenie má rovnakú hodnotu ako rakúske.

    RAKÚSKO
    Podmienky prijatia: znalosť nemčiny, prijatie na štúdium obdobného smeru na slovenskej škole (okrem absolventov bilingválnych sekcií Obchodnej akadémie Hrobákova a Gymnázia Bilíkova z Bratislavy)
    Odhadované študijné náklady: od zimného semestra 2004/2005 školné 14,5 tis. Sk plus do 10-tis. Sk na učebnice za semester
    Odhadované životné náklady: viac ako 300-tis. Sk na celý rok, internát je lacnejší ako prenájom, ešte lacnejšie je dochádzanie, týždenný lístok na vlak Bratislava – Viedeň 470 Sk
    Štipendiá: bilaterálne i celoeurópske štipendijné programy, možnosť brigádovať
    Užitočné linky:
    www.bmbwk.gv.at – ministerstvo pre vzdelávanie, vedu a kultúru
    www.oead.ac.at – štúdium v Rakúsku
    www.oeh-wu.at – Ekonomická univerzita vo Viedni
    www.oeh.ac.at – rakúska študentská rada

Kapacity v odboroch ako medicína, veterina, psychológia, farmácia sa klesajú, okamžité prijatie nie je možné aj na niektoré ekonomické smery. Pre zahraničných študentov sú medicína či psychológia momentálne takmer nedostupné.

Mesačné životné náklady sa pohybujú nad hranicou 25-tisíc korún. Od budúceho zimného semestra k tomu pribudne školné 14,5-tisíc korún na jeden semester. Študenti, ktorí chcú v Rakúsku aj žiť, by mali zvážiť ubytovanie na internátoch. Na mesiac stoja okolo dvesto eur. Spravidla sú dobre vybavené a zariadené.

Študenti z okolia Bratislavy, ktorí sa rozhodnú pre vysokú školu vo Viedni, môžu dochádzať z domu. Vlakové spojenie je rýchle a pohodlné. A lacnejšie ako prenájom. Trojizbový byt vyjde na 600 eur mesačne bez energií, jedna izba na 180 eur.

S týždňovým rozpočtom tritisíc korún sa dá vyfinancovať stravovanie aj lístky na mestskú hromadnú dopravu. Obedové menu v školských jedálňach i lacnejších reštauráciách stojí približne dvesto korún.

Študenti z členských krajín európskej únie môžu v Rakúsku popri štúdiu aj pracovať. Ponuka študentských brigád je bohatá, od rozdávania letákov až po čiastočné úväzky a praxe v bankách, rôznych firmách aj univerzitách.

Ceny talianskych univerzít sa líšia v násobkoch

Vysokoškolské vzdelanie v Taliansku možno získať na vyše sedemdesiatich vysokých školách. Talianske univerzity sa v mnohých smeroch veľmi líšia, od kritérií na prijatie, organizácie štúdia až po výšku a spôsob platby za štúdium. Dôsledné porovnanie jednotlivých škôl sa preto študentovi, ktorý rozmýšľa o vysokoškolskom štúdiu na Apeninskom polostrove, môže finančne veľmi oplatiť.

Štandardnou podmienkou na prijatie je popri preukázaní dokladov o dostatočnom predchádzajúcom vzdelaní aj znalosť taliančiny. Príležitostí absolvovať štúdium v iných jazykoch, napríklad angličtine, zatiaľ talianske školy veľa neponúkajú.

Dostatočnú znalosť talianskeho jazyka možno doložiť certifikátom jednotnej jazykovej skúšky CILS, ktorú v rovnakých termínoch pre celú Európu organizuje univerzita v Siene. Slovenskí záujemcovia môžu certifikát získať aj v Talianskom kultúrnom inštitúte v Bratislave. Ak dosiahnu na stupnici do štyroch stupňov aspoň dvojku, nemusia absolvovať jazykové skúšky na zvolenej univerzite.

    TALIANSKO
    Podmienky prijatia: doklady o dostatočnom predchádzajúcom vzdelaní, znalosť taliančiny (certifikát jednotnej jazykovej skúšky CILS)
    Odhadované študijné náklady: školné osciluje podľa škôl aj rodinných príjmov, napríklad ekonómia od 300 (12-tis. Sk) do 1 200 eur (48-tis. Sk) na rok
    Odhadované životné náklady: vyššie na severe ako na juhu, aj so školným 8- až 9-tis eur (360-tis. Sk) ročne
    Štipendiá: sociálne i prospechové od univerzít, vládne – ich držitelia sú oslobodení od školných poplatkov
    Užitočné linky:
    www.iic.sk - Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave
    www.casa.unimo.it/univ_it.htm - zoznam vysokých škôl
    www.unistrapg.it a www.unistrasi.it - univerzity v Perugii a Siene, ktoré robia pre cudzincov jazykovú prípravu

Talianske školy nie sú zadarmo. Výška školného nie je jednotná, výrazne osciluje aj podľa rodinných príjmov. V tomto prípade neexistuje jednotný postup univerzít, keď niektoré rozlišujú i trinásť príjmových kategórií členov rodiny, iné len dve či tri.

Zatiaľ čo vo Florencii možno medicínu študovať za tisíc sedemsto eur ročne, v Messine je to necelých štyristo eur. Ekonómia na univerzite v Bologni vyjde na tisícdvesto eur, v Bari necelých tristo. Poplatky občas zahŕňajú aj tzv. nadštandardné služby. Niektoré univerzity napríklad študentov automaticky poisťujú proti úrazu.

Náklady na živobytie v Taliansku sa veľmi líšia. Spolu so školným vyjdú slovenského študenta v priemere na osem- až deväťtisíc eur ročne. Všeobecne platí, že štúdium v severotalianskych mestách ako Boloňa, Padova, Florencia či Miláno je v násobkoch drahšie ako na juhu – v Bari, Neapole alebo Messine. Rozdiely prirodzene možno cítiť aj v kvalite výuky a vybavenosti univerzít technikou či ponukou knižníc.

Študenti si môžu privyrobiť, mnohé univerzity ponúkajú možnosti práce dokonca priamo. Napríklad ako výpomoc v knižniciach, prácu v informačných centrách alebo dohľad v počítačových učebniach. Pri zárobku 7,5 eur za hodinu sa pri sto hodinách za školský rok dá teoreticky suma za štúdium získať späť. Konkurencia pri obsadzovaní týchto miest je však veľká.

USA: Rôznorodá ponuka

V USA je viac ako 3,5 tisíca vysokých škôl. „Ponúkajú veľkú rôznorodosť,“ hovorí Mária Paniaková z Fulbrightovej komisie, ktorá poskytuje štipendiá na štúdium v USA. Jej súčasťou je aj informačné centrum patriace do celosvetovej siete poradenských centier Ministerstva zahraničných vecí USA.

Delia sa na takzvané colleges a univerzity. Kým college poskytuje spravidla len bakalársky titul(undergradaute), univerzita má všetky tri stupne vzdelávania, teda aj magisterské, v USA považované za postgraduálne (graduate) a doktorandské.

    USA
    Podmienky prijatia: na bakalársky stupeň maturita, jazykový test TOEFL a testy SAT alebo ACT, na master magisterský titul, odporúčacie listy, TOEFL a GRE alebo GMAT
    Odhadované študijné náklady: školné od 3-tis. (100-tis. Sk) do 40-tis. USD (1,3 mil. Sk) ročne, bežne okolo 20-tis. USD (672-tis. Sk), plus poplatky za knižnice
    Odhadované životné náklady: priemerne od 10-tis. (336-tis. Sk) do 15-tis. USD (500-tis. Sk) ročne
    Štipendiá: sociálne alebo výkonnostné, viac pre magisterské ako bakalárske štúdium, napríklad Fulbrightova komisia
    Užitočné linky:
    www.usnews.com - ranking a hodnotenie univerzít
    www.aau.edu - Asociácia amerických univerzít
    www.ed.gov - ministerstvo školstva

Kto chce ísť študovať do USA, musí sa začať pripravovať aspoň v jednoročnom predstihu. Rôzne poplatky v rámci prijímacieho konania ho vyjdú na niekoľko sto dolárov. Súčasne s podaním prihlášky možno žiadosť aj o finančnú pomoc. Tá môže byť vo forme sociálneho alebo výkonnostného štipendia.

Pre magisterské a doktorandské štúdium je vo všeobecnosti k dispozícii viac štipendií ako pre budúcich bakalárov. Poplatky za štúdium sa pohybujú od tri- do tridsaťtisíc dolárov (108-tis. až 1,1 mil. Sk) ročne, maximum sa na niektorých najprestížnejších a najdrahších školách postupne šplhá k štyridsiatim tisícom dolárov za rok. Školy zväčša odpúšťajú len časť školného.

K školnému treba zarátať aj poplatky za prístup do knižnice, zdravotné poistenie a, samozrejme, životné náklady. Ich výška sa odhaduje ťažko, závisí najmä od geografickej oblasti. V priemere sa pohybuje od desať- do pätnásťtisíc dolárov ročne (336-tis. až 504-tis. Sk). Študenti si môžu zarobiť vďaka študentským vízam. Ale len v rámci campusu, kde študujú a bývajú. Zväčša si tak zarobia na vreckové.

Foto – AFP