Diplomy z kvalitných svetových univerzít nie sú jediným patentom na rozum, istú kariéru ani vysoko nadpriemerný zárobok. „Nájdete otitulovaného hlupáka aj človeka bez titulu, ale so zdravým rozumom. Lepší prípad je, keď má oboje,“ vyhlasuje minister zdravotníctva Rudolf Zajac.
Takéto tituly však ich majiteľom otvárajú dvere aj tam, kde ich majú iní zatvorené. „Naozaj nie sú garanciou, ale určite sú predpokladom kvality. A to veľmi dôležitým,“ tvrdí minister financií Ivan Mikloš.
Ministrovi práce Ľudovítovi Kaníkovi sa spolupracuje dobre s každým, „kto je kompetentný, rozumie práci a je pre ňu zapálený. V tom nezohráva diplom rozhodujúcu úlohu“.
Všetci traja si na kľúčové miesta na svojich ministerstvách vybrali ľudí, ktorí za ekonomickým vzdelaním odišli do zahraničia. Ich spoločná zbierka zahŕňa tituly z Harvardu, Stanfordu, University of St. Andrews, University of York.
Mekkou ekonómie sú práve anglosaské univerzity. Ani jeden šéf rezortu svoj výber neľutuje.
Zaťažené minulosťou
„Chcel som študovať ekonómiu, chcel som byť naozaj dobrý. Na to slovenský diplom nestačí. Kvalitu spoločenských vied na Slovensku i v ďalších tranzitívnych krajinách totiž dlho deformoval socializmus,“ myslí si štátny tajomník ministerstva práce Miroslav Beblavý. Najprv skončil ako bakalár Ekonomickú univerzitu (EU) v Bratislave i Vysokú školu muzických umení.
V štúdiu ekonómie pokračoval na University of St. Andrews, kde získal inžiniersky titul. Tam si práve dokončuje doktorát. Kvôli pôsobeniu na ministerstve predčasne prerušil výskumný postgraduálny pobyt na University of Michigan v USA.
Za sebou má pozíciu výskumníka v Stredoeurópskom inštitúte pre ekonomické a sociálne reformy, výkonného riaditeľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť a konzultanta Svetovej banky i Európskej komisie. Radil aj viceguvernérke Národnej banky Slovenska.
Ponuku domácich ekonomických fakúlt odmietol z podobného dôvodu aj hlavný ekonomický poradca I. Mikloša Martin Bruncko: „Spoločenské vedy vrátane ekonómie na Slovensku kedysi vychádzali z marxizmu. V roku 1992, keď som sa rozhodoval o vysokej škole, tým boli stále príliš poznačené.“ M. Bruncko chcel uznávaný diplom zo špičkovej svetovej školy, s ktorým sa mohol obzerať po lukratívnom zamestnaní kdekoľvek na svete.
S vysokoškolským titulom zo Stanford University presvedčil washingtonskú konzultantskú spoločnosť William Kent International, v ktorej ako špecialista na strategický manažment a investície radil napríklad Nike či Phillipsu. Ako konzultant ekonomického oddelenia OECD asistoval pri vstupe SR do klubu 30 najvyspelejších ekonomík sveta. Počas postgraduálneho štúdia na Harvarde si ho vybrala za konzultanta aj Svetová banka.
Zo Slovenska ďalej
Predseda Predstavenstva Slovenskej ratingovej agentúry Rudolf Autner odišiel do USA, aby sa mohol porovnať s tými, ktorých považoval za svojich budúcich konkurentov na trhu práce. „Je dobré byť pripravený na takúto situáciu,“ hovorí R. Autner.
Zaujímalo ho tiež, ako sa vonku uvažuje a aké sú recepty biznismenov na úspech. To sa podľa neho len ťažko dá spoznať na diaľku.
Do tretice si potreboval aktualizovať vedomosti. Pred odchodom na University of Chicago, kde získal MBA v odbore financie, desať rokov pracoval. „Popri práci na to nebol čas,“ dôvodí R. Autner.
Riaditeľ Inštitútu sociálnej politiky rezortu práce Michal Horváth skončil Fakultu managementu Univerzity Komenského. „Na to, čo som chcel vedieť a považoval za nevyhnutné pri svojej práci analytika, to nestačilo“. Presvedčila ho University of York, popredná britská značka vo verejnej ekonómii.
K susedom do Maďarska išiel poradca R. Zajaca, analytik M.E.S.A.10 a spoluautor reformy slovenského zdravotníctva Peter Pažitný. Po skončení EU nenašiel na Slovensku školu, ktorá by sa zaoberala zdravotnou ekonómiou a efektivitou zdravotných systémov.
Na Semmelweis University v Budapešti, škole na americký spôsob, získal titul master. Jeho predchodcami i kolegami v školských laviciach boli vrcholoví pracovníci ministerstiev zdravotníctva a zdravotných poisťovní krajín strednej i východnej Európy a manažéri.
Dôkazy kvality
Lepšie ako peniaze sú budúce peniaze. „Tento výrok jedného slovenského politika citujem rád a v prípade vzdelania to je pravda,“ tvrdí M. Beblavý. Bola to najlepšia investícia v mojom živote, pridáva sa P. Pažitný.
Vo výpočte parametrov kvality svojich škôl sa ich absolventi zo Slovenska v mnohom zhodujú. Študentov berú pedagógovia ako partnerov.
Sú otvorení polemikám, neboja sa kritiky. Študenti ich hodnotia, veľká nespokojnosť ich môže stáť miesto.
Očakávajú aktivitu, namiesto reprodukovania vedomostí chcú počuť názor a argumenty. Systém štúdia pripomína skôr slovenské stredné školy, vyžaduje prípravu na každú hodinu. Nielen v skúškovom období.
„Pre mňa bol šok, keď som zistil, koľko sa musím učiť popri škole. Jeden môj profesor na Stanforde považoval za málo 35 hodín individuálneho štúdia za týždeň,“ opisuje M. Bruncko. Dôraz na individuálny prístup bol podľa P. Pažitného samozrejmosťou aj v Budapešti.
Profesionáli
Rovnako tvrdý meter ako na študentov však majú profesori aj na seba. „Z ich strany to bol absolútny profesionalizmus. Na začiatku roka sme od nich dostali k dispozícii všetky potrebné materiály ku každému predmetu, prezentácie nám dávali po každej hodine na disketách,“ hovorí P. Pažitný.
M. Horváth si pochvaľuje, že lektori v Yorku prednášali aktuálne témy, čo na Slovensku podľa neho nie je samozrejmosťou.
Na zahraničných a najmä amerických univerzitách sa veľmi prísne trestá akékoľvek plagiátorstvo, podvod či odpisovanie. „Pred každou písomnou skúškou som podpisoval vyhlásenie, že nebudem odpisovať. A keď niekoho uvidím, tak to nahlásim. Porušenie týchto zažitých a rešpektovaných etických pravidiel sa často trestalo vyhodením zo školy,“ približuje M. Bruncko. Na Stanforde i Harvarde sa väčšinou skúša iba písomne, aby sa vylúčilo subjektívne hodnotenie.
V Británii dokonca písomné testy prechádzajú viacerými rukami. „Známku mi najprv navrhol môj profesor, potom aj niekto z inej univerzity. Nemohli sa líšiť o viac ako stanovený limit, inak pôvodná známka neplatila,“ dodáva M. Horváth.
M. Beblavý upozorňuje aj na rozdiel vo vnímaní svojej profesie medzi pedagógmi na Slovensku a vo Veľkej Británii. Nazýva to profesorským étosom.
Pritom v Británii nie je práca vysokoškolského pedagóga v porovnaní napríklad s bankovými analytikmi či manažérmi podľa neho finančne prestížna: „Ak sa však niekto rozhodne byť profesorom, robí to čo najlepšie. Keď to nechce robiť, odíde. To na Slovensku nefunguje.“
Dopyt je stále
„Zapôsobili na mňa jeho školy, ale aj prax a projekty, na ktorých sa podieľal. Ešte dôležitejšie boli referencie,“ hovorí o M. Brunckovi jeho šéf I. Mikloš. M. Bruncko uznáva, že inteligencia vyjadrená diplomom z prestížnej školy nie je všetko: „No už len dostať sa na ňu vyžaduje, aby bol študent dobrý a naozaj niečo vedel.“
Keď si za vzdelanie platí, neberie ho formálne. Nechce len diplom, ale aj vedomosti. Iba tie mu zaručia kariéru a dobré zamestnanie. „Prestížne univerzity iba otvárajú dvere. Potom už záleží len na reálnych schopnostiach a výsledkoch,“ myslí si M. Bruncko.
„Sám diplom, samozrejme, negarantuje nič, je to však informácia pre iných, čo môžu od jeho držiteľa očakávať,“ myslí si R. Autner. Slovenské tituly a univerzity sú podľa neho okrem niekoľkých výnimiek vo svete málo známe. Preto titul z renomovanej univerzity určite dáva Slovákom viac možností a je to aj moja skúsenosť, dodáva.
„Pre mňa je najdôležitejšie, ako Peter myslí, čo hovorí, aké má názory. Štúdium vonku mu však určite dalo väčší prehľad,“ hodnotí svojho poradcu R. Zajac.
Akú ekonomickú školu mám ja, pýta sa? Len dvanásťročnú školu života, keď som riadil firmu, odpovedá si. „Výlučne ekonomické vzdelanie nie je v medicíne podstatné. Nastupuje nová generácia, ktorá má pohľad lekára aj ekonóma. To je dobre,“ myslí si minister zdravotníctva.
Z radu „zamestnávateľov“ vyčnieva len M. Beblavý, ktorý hľadal adeptov na riaditeľský post na inštitúte aj podľa „visačky kvality“ ich diplomu: „Bolo to kľúčové, slovenskí absolventi v podstate nemali šancu.
To, že Michal Horváth mal titul z Yorku, bola nevyhnutná, ale nie postačujúca podmienka. Musel mať zručnosti a schopnosti, ktoré nie sú o Yorku, ale o ňom.“
Nepozná vraj na Slovensku veľa ľudí, ktorí by so zahraničným ekonomickým diplomom z kvalitnej školy a s dobrým mozgom nemali adekvátne zodpovedajúce postavenie. „Skôr naopak, stále je po nich dopyt,“ dodáva M. Beblavý.
Foto – Miro Nôta, Milan Illík
