Riaditeľ softvérovej firmy SAP Slovensko, s.r.o., Bratislava pre obchod a marketing Peter Manda je typickým príkladom človeka, ktorého môže osloviť manažérsky vzdelávací program MBA (Master of Business Administration).
Keďže ukončil vysokú školu s technickým zameraním, cítil na manažérskej pozícii potrebu získať rozsiahlejšie poznatky z finančného manažmentu, marketingu a riadenia ľudí.
Štúdium MBA, ktoré je globálne považované za jedno z najprestížnejších manažérskych vzdelaní, bola preňho ideálna voľba. MBA však študujú nielen absolventi neekonomických univerzít.
„Často k nám prichádzajú ľudia, ktorí už majú manažérske vzdelanie a bohatú prax na manažérskych pozíciách. Chcú však získať nové know-how a titul MBA považujú za prestíž,“ hovorí Gabriela Nemkyová, správkyňa Nadácie City Univerzity Bratislava (CUB), ktorá poskytuje manažérske vzdelávanie.
Keďže za väčšinou nových pojmov, metód a teórii manažmentu stoja americkí odborníci, nie je prekvapujúce, že kolískou MBA sú práve Spojené štáty americké. Skratka vznikla za Atlantikom už začiatkom minulého storočia pri nástupe industrializácie.
Z prvotných kurzov zameraných na účtovníctvo sa postupne vyvinul štandardný zhruba dvojročný postgraduálny akademický program, ktorý začali ponúkať univerzity po celom svete.
Na Slovensku má MBA v porovnaní so západnými krajinami menšiu tradíciu. Ako prvá začala toto vzdelávanie ponúkať slovenským záujemcom pred desiatimi rokmi Nadácia CUB v spolupráci s britskou The Open University Business School. Postupne prišli na trh ďalší hráči a v súčasnosti si môžu Slováci vybrať z piatich MBA programov rôznych univerzít.
V porovnaní s tradičným slovenským vysokoškolským štúdiom je MBA podľa poskytovateľov, ale aj študentov, podstatne viac orientované na prax. Napríklad v rámci štúdia MBA na Ekonomickej škole manažmentu v Berlíne, ktoré na Slovensku sprostredkúva Ekonomická univerzita v Bratislave, absolvuje študent päť mesačnú prax v nemecky hovoriacich krajinách.
Ide o jediný MBA program na Slovensku, počas ktorého musí študent na niekoľko mesiacov vycestovať do zahraničia. Ostatné programy majú víkendovú, alebo dištančnú formu. To znamená, že celé štúdium možno absolvovať bez prerušenia kariéry. Aj v tomto prípade sú však učebné osnovy postavené na riešení praktických prípadových štúdií, konzultáciách s vyučujúcim a ďalšími študentmi.
Štúdium MBA nie je lacné. Priame náklady na školné dosahujú stovky tisíc korún, preto sa väčšina záujemcov spolieha na úplnú, alebo aspoň čiastočnú podporu zamestnávateľov. „Každoročne však máme v skupine jedného až dvoch samoplatcov,“ dodáva koordinátorka MBA programov na Fakulte manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave Erika Šterbáková.
Okrem finančného krytia je nevyhnutnou podmienkou pre štúdium MBA aktívne ovládanie cudzieho jazyka. Štyri z piatich MBA programov poskytovaných na Slovensku prebiehajú v angličtine a jeden v nemčine.
Pre kvalifikáciu do väčšiny MBA programov musí mať záujemca vysokoškolské vzdelanie minimálne na bakalárskej úrovni a prax v riadiacej pozícii. Výnimkou je takzvaný otvorený program Nadácie CUB, kde možno na štúdium MBA prejsť po získaní certifikátu a diplomu v manažmente.
Ministerstvo školstva SR, v protiklade s USA a krajinami Európskej únie, zatiaľ MBA ako akademický titul neuznáva. Trh práce ho však oceňuje. Personálne agentúry tvrdia, že absolventi MBA sú na výkon manažérskych pozícii pripravení lepšie ako iní manažéri.
„Ak sú dvaja kandidáti na manažérsku pozíciu vyrovnaní a jeden je absolventom MBA, dostane u väčšiny zamestnávateľov prednosť,“ uzatvára riaditeľ agentúry špecializovanej na IT profesie Globium, s.r.o., Bratislava Martin Bezák.
