Keď prezident Peter Pellegrini na samite Bukureštskej deviatky uistil spojencov, že Slovensko podporí vyššie obranné výdavky, 3,5 percenta HDP plus 1,5 percenta na duálne účely, pôsobilo to ako sebavedomý prejav lojality. No ešte skôr, než delegácia stihla prísť domov, ozval sa premiér: „S takýmto skokom nikdy súhlasiť nebudem.“ Vraj, ak má štát míňať miliardy, tak na cesty a nemocnice. Nie na tanky.
A kým Robert Fico zbiera body u voličov s antimilitaristickou rétorikou, minister obrany Robert Kaliňák si brúsi zuby na navýšený rozpočet. V Bruseli totiž potvrdil záväzky voči NATO a zdôraznil, že Bratislava sa musí pripraviť na vlastnú obrannú sebestačnosť – zbrojiť rozumne a tak, aby z toho niečo mali aj Slováci.
Výnimka potvrdzuje nákup
„Je to pološialenstvo, čo sa deje,“ povedal premiér, keď komentoval nárast výdavkov na obranu. Západné krajiny podľa neho podľahli tlaku zbrojárskeho priemyslu, ktorý „využil napätú situáciu, aby zarobil“. Pritom je to práve jeho kabinet, ktorý „potichu“ podpisuje vojenské kontrakty v rekordnom objeme.
Ako informovala Nadácia Zastavme korupciu, ministerstvo obrany od októbra 2023 dohodlo zmluvy na výstroj, výzbroj a techniku v hodnote 1,7 miliardy eur. A to v čase, keď politici dôrazne komunikujú potrebu konsolidácie verejných financií.
Otázna je transparentnosť. Podstatná časť armádnych výdavkov pozostávala zo zákaziek, ktoré pod nálepkou „strategických investícií“ obišli verejné obstarávanie. Rezort sa síce držal litery zákona, no cez výnimku sa vyhol kontrolným procesom.
Lenže rekordne vysoké výdavky na výzbroj a výstroj kontrastujú s vyhláseniami premiéra. Ten opakovane deklaruje, že prioritou zostáva rozvoj infraštruktúry s civilným a vojenským využitím. Duálne projekty v rukách Roberta Kaliňáka však spochybňuje poslanec PS Tomáš Valášek.
Tvrdí, že minister časť obranného rozpočtu ochotne presúva iným rezortom. Ako príklad uvádza založenie žandárskeho zboru či financovanie dvoch vládnych letiek, ktoré podľa neho „slúžia skôr agende premiéra než bezpečnosti štátu“.
Netransparentné obstarávanie
Niet sa čo čudovať, že svet v tieni vojny zbrojí. Veď bezpečnosť má svoju cenu. NATO preto zvýšilo tlak na členské krajiny. A Slovensko, hoci má navonok plné ústa mieru, za zatvorenými dverami skupuje obrannú techniku tempom, na aké si ani veteráni nespomínajú.
Príkladom netransparentného obstarávania je podľa zistení Investigatívneho centra Jána Kuciaka nákup dvanástich repasovaných vrtuľníkov Black Hawk. Do leteckého parku Ozbrojených síl SR sa dostali cez strategickú výnimku.
Zákazku v hodnote 150 miliónov eur neskôr ministerstvo navýšilo dodatkom o 94 miliónov. Dodávateľská firma však pri podpise zmluvy nefigurovala v protischránkovom registri, čím porušila zákonnú povinnosť pri obchodovaní so štátom. Za transakciou sa navyše objavujú prepojenia na Dubaj, Norberta Bödöra a bývalého štátneho tajomníka Viktora Stromčeka.
Že nejde o ojedinelý prípad, potvrdzujú ďalšie tri strategické investície za posledné dva roky - nákladné vozidlá Tatra (vyše 700 miliónov eur), izraelský protivzdušný systém Barak (cez pol miliardy eur) a luxusné dopravné lietadlá od spoločnosti United Wings (takmer 50 miliónov eur).
Armádne nákupy sprevádzajú pochybnosti, keďže chýba verejná kontrola. Tendre na Tatry a izraelský systém Barak nesú znaky klientelizmu. Získali ich spoločnosti s preukázateľnými väzbami na holding CSG českého zbrojára Michala Strnada. Zákon ustúpil záujmom aj pri vládnych lietadlách. Ministerstvo opäť uzavrelo kontrakt s firmou, ktorá nebola zapísaná v Registri partnerov verejného sektora.
Dvojaký meter
Ukazuje sa, že konsolidačný bič spravidla praská nad hlavami pešiakov. A tí, čo ho držia v rukách, si bez ostychu vyplácajú odmeny, poisťujú dôchodok rentou a demontujú kontrolné mechanizmy. Aby toho nebolo málo, šíria naratív o diktáte Bruselu, kým v skladoch pribúdajú nové zbrane.
Vzniká tak dvojaká rétorika. Navonok obrana pred západnou hystériou, no pod povrchom najväčšie zbrojenie v histórii.
Kedysi autority museli predkladať analýzy, dáta, odôvodnenia. Transparentnosť nebola na výber. Dnes je kontrola skôr otravný medzičlánok. Ak vôbec. Vláda vlani totiž zrušila povinnosť predkladať Útvaru hodnoty za peniaze projekty nad milión eur. Po novom sa zaoberá len tými, čo presiahnu štyridsať. Popritom stále platí, že na udelenie štatútu strategickej investície postačuje hodnota nad 50 miliónov.
Ministerstvo obrany zašlo ešte ďalej. Zrušilo svoje analytické oddelenie, ktoré sa okrem iného podieľalo aj na hodnotení investičných projektov a obranných nákupov.
Napokon, je to možno logický krok. V krajine, kde zákazky potvrdzujú politické väzby, nezostáva priestor na otázky, ktoré sa nedajú vybaviť výnimkou.
Ďalšie dôležité správy
