Z eurofondov, ktoré mali vzkriesiť zaostávajúce regióny, vyrástli honosné súkromné sídla. Ľudia sa tak opäť bezmocne prizerajú, ako verejné peniaze miznú za vysokými múrmi vyvolených. Že vláda utopila milióny v haciendach tentokrát nezostalo bez odozvy - v Bruseli si všimli, že slovo „rozvoj“ má na Slovensku až priveľa izieb.
Pre podozrenia z machinácie s eurofondmi poslal Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu (CONT) do Bratislavy vlastnú delegáciu. Odborníci sa zamerali najmä na výzvu Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) z roku 2015, v rámci ktorej sa prerozdelilo približne 60 miliónov eur. Podľa najnovších zistení až 80 percent projektov neslúži pôvodnému účelu.
Europoslanec Michal Wiezik poukazuje na pretrvávajúce prepojenia vlády, PPA a oligarchov. Situácia je podľa neho vážna: „Mám pocit, že čelíme systémovému zneužívaniu eurofondov.“
Achillova päta Slovenska
Slovensko má s eurofondmi nielen etický, ale aj výkonnostný problém. Za dvadsať rokov členstva v Únii získalo viac než 26 miliárd eur, no ich prínos v krajine nevidieť. Národná banka Slovenska konštatuje, že dotácie EÚ často nahrádzajú domáce investície.
Zlyhania pritom nespočívajú len v neefektivite. Dáta totiž ukazujú, že Bratislava necháva ležať peniaze na zemi. Z takmer 13 miliárd eur, ktoré má k dispozícii v aktuálnom programovom období 2021 až 2027, do januára využila tri percentá.
Tempo čerpania sa tak spomalilo na tretinu oproti vlaňajšku. Hoci v apríli mierne stúplo na 7,78 percenta, v absolútnych číslach to je iba 985,18 milióna eur. Slovensko sa tak stále drží na chvoste EÚ, horšie sú na tom už len Rumunsko a Malta.
Poľsko to robí inak, lepšie
Varšava mieri vysoko. „Poliaci budú čoskoro bohatší ako Briti. To nie je žart,“ vyhlásil premiér Donald Tusk. Krajina je podľa neho blízko historickému míľniku.
A na uliciach je to vidieť. Nové cesty, školy, nemocnice a infraštruktúra, ktorá drží regióny pokope. Poľsko má skutočne ambiciózne ciele. Do piatich rokov chce dobehnúť v HDP na obyvateľa Spojené kráľovstvo. Znie to trúfalo? Možno. No čísla mu dávajú za pravdu. Krajina už predbehla Česko v platoch. Patrí medzi lídrov strednej Európy - stavia, opravuje, rozvíja.
Navyše tamojšia vláda tento rok avizuje rekordné investície vo výške 166,7 miliardy eur. Prostriedky pôjdu do kľúčových sektorov s cieľom posilniť pozíciu na európskej mape. Nie je preto prekvapením, že Varšava sa dostáva do hľadáčika zahraničných technologických gigantov. Šéfka Googlu ju dokonca označila za najlepšie miesto na investovanie v Európe.
Slovensko sa v tomto príbehu stráca. Kameňom úrazu je okrem iného aj byrokracia – najnáročnejšia v regióne. Splniť všetky administratívne povinnosti znamená pre podnikateľa 328 hodín ročne len na papierovanie. Mnohé nápady sa tak stratia ešte skôr, než prejdú úradnou pečiatkou.
Neochota a neefektivita sú ďalšími brzdami. Projekty viaznu, rozhodnutia sa odkladajú a na úradoch chýbajú ľudia, ktorí by dokázali eurofondy využiť v prospech celej krajiny – nielen privilegovaných.
Symbol politickej korupcie
Slovensko sa s eurofondmi stále nevie popasovať tak, aby slúžili všetkým. Hoci mali krajinu posunúť vpred, neraz skončili v rukách tých, ktorí mali blízko k rozhodovacím stolom.
Vládni predstavitelia akékoľvek podozrenia z korupcie odmietajú. Obviňujú opozíciu z účelového vytvárania káuz a hovoria o „politických vrahoch“. Faktom ale zostáva, že peniaze z Bruselu pravidelne tečú známym smerom.
Z eurofondov sa tak postupne stáva tichý svedok deformovaného systému. Namiesto viditeľného pokroku pribúdajú otázniky. A na bránach luxusných víl visia tabule s logom EÚ, ako nemá pripomienka, že štát to s rozvojom regiónov nemyslí vážne.
