Najviac Slovákov hľadá zahraničné kvalitné vzdelanie za riekou Moravou.
Poradca ministerky školstva Petry Buzkovej Martin Profant sa im nečuduje, hoci k úrovni českého vysokého školstva má výhrady: „Iné je porovnávať Univerzitu Komenského s Univerzitou Karlovou a iné s Ostravskou univerzitou v Ostrave. Dovoľujem si však tvrdiť, že český štandard je lepší než slovenský,“ tvrdí M. Profant.
Záujmu slovenských študentov o české vysoké školy sa teší: „Prichádzajú špičkoví študenti, lížeme slovenskú smotanu.“ V súčasnosti ich je takmer osemtisíc, budúci rok ich v Česku očakávajú o dvetisíc viac. Najviac ich priťahujú Univerzita Karlova (UK) v Prahe a Masarykova univerzita v Brne.
;„Osemdesiat až deväťdesiat percent siaha po červenom diplome, zvyšok je podpriemer,“ opisuje slovenskú študentskú komunitu M. Profant. Podľa informácií českého ministerstva školstva sa veľmi málo Slovákov vracia po štúdiu domov. Buď sa zamestnajú a usadia v Česku alebo smerujú ďalej na západ. Takých pribúda.
Odrazový mostík
„Keď sa k nám hlásia, výber odôvodňujú tradíciou našej školy a fakulty, jej renomé a lepšou východiskovou pozíciou na trhu práce. Hľadajú šťastie v Česku, no pre mnohých je len odrazovým mostíkom na ceste ďalej,“ hovorí o svojej skúsenosti so slovenskými vysokoškolákmi dekan Právnickej fakulty UK Vladimír Kindl.
Fakulta rozširuje rady svojich slovenských poslucháčov aj o tých, ktorí požiadajú o prestup počas štúdia. Vyhovie priemerne dvadsiatim za rok. Nie všetci však splnia kritériá na postup do ďalšieho ročníka, často musia nastúpiť do nižšieho ako na Slovensku.
„Zo Slovenska prichádzajú okrem výnimiek naozaj šikovní ľudia, môžu byť výstavným ľudským potenciálom,“ hovorí rektor Českého vysokého učenia technického (ČVUT) v Prahe Jiří Witzany. Slováci študujú v Česku za rovnakých podmienok ako domáci.
Na štátnych a verejných univerzitách v prípade prvého vysokoškolského štúdia neplatia žiadne školné. Zadarmo však nie sú kurzy v angličtine, poplatky si môžu a aj pýtajú súkromné univerzity. Ich výška za rok niekde presiahne aj stotisíc korún, školy si zväčša pýtajú zhruba polovicu.
Polovica populačného ročníka
Za riekou Moravou dostávajú univerzity v absolútnom vyjadrení viac peňazí ako slovenské. Pri porovnaní týchto výdavkov ako percento z HDP sú na tom stále lepšie, ale už len zhruba o desatinu percentného bodu. Napriek tomu sa vášnivo debatuje o podfinancovaní, nedostatku kvalitných pedagógov, ústupe elity, nízkych mzdách.
„Za ostatných desať rokov sa zdvojnásobil počet vysokoškolákov, školy prijímajú takmer polovicu populačného ročníka,“ opisuje M. Profant. Tomu podľa neho nezodpovedá nárast intenzity výučby a výskumu: „Zdroje, ktoré by sa mali premieňať na kvalitu, sa používajú na extenzívny rast.“
- Užitočné linky:
www.msmt.cz - Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy ČR a česká akreditačná komisia
www.uiv.cz - Ústav pre informácie vo vzdelávaní
www.csvs.cz - Centrum pre štúdium vysokého školstva
Približne sedemdesiat percent financií zo štátneho rozpočtu sa prideľuje na vzdelávanie, prím hrá financovanie podľa počtu študentov. Normatív na študenta sa na rôznych fakultách líši, najmä spoločenské vedy vrátane ekonómie sa cítia ukrivdené. „Značnú časť tejto dotácie odčerpávajú regionálne univerzity. Orientujú sa na masovú výučbu, čím zhoršujú pozíciu tradičných univerzít,“ myslí si dekan Fakulty sociálnych vied UK Jan Ámos Víšek.
Dodáva, že naozaj kvalitné výskumné pracoviská doplácajú aj na chýbajúci pravidelný rating kvality. Zvyšných tridsať percent si školy delia na vedu, a to podľa kvality ich výskumných zámerov, rozvojových projektov alebo účasti na medzinárodných grantoch. Školy podľa M. Profanta môžu z toho „celkom slušne“ fungovať, ale len zažitým rytmom.
Ohrozený druh na cestách
„Učiteľský zbor na vysokých školách starne, doslova hrozí jeho vymieranie. Chýba stredná generácia,“ varuje M. Profant. „Neviem, kto súčasných učiteľov nahradí. Ich priemerný vek stúpa, na niektorých našich pracoviskách sa blíži k šesťdesiatke,“ obáva sa prorektor UK Pavel Klener.
Na zaplatenie dobrých profesorov z cudziny väčšina škôl nemá. Ani Inštitút ekonomických štúdií (IEŠ) na Fakulte sociálnych vied UK. „Potrebujeme kmeňových pedagógov, ktorí nesú zodpovednosť za plnohodnotnú a stabilnú výučbu a výskum, a dať im platy manažérov či politikov,“ hovorí dekan J. Á. Víšek.
Keďže domáci pedagógovia sú nedostatkovým tovarom, univerzity sa o nich bijú. Podľa P. Klenera najmä vtedy, keď si chcú akreditovať študijný program a nemá ho kto učiť.
Uzatvárajú čiastočné úväzky s učiteľmi z iných škôl a väčšina z nich na to pristúpi. Prečo? Čím viac úväzkov, tým vyšší príjem. „Pedagógovia namiesto toho, aby robili výskum, cestujú po Čechách a prednášajú,“ vraví P. Klener.
V Česku sa intenzívne hovorí o reforme financovania. Ministerstvo ju rozbieha tento rok. Jej náklady presiahnu päť miliárd českých korún. Rok 2004 je aj začiatkom spoločného projektu škôl, vlády a biznisu. Súkromná sféra finančne podporí univerzity cez nadáciu, ktorá bude rozdeľovať peniaze najlepším projektom. Detaily ešte musia doriešiť.
Súkromné aj verejné
Reforma sa týka hlavne verejných výdavkov. Stúpnu a zmení sa ich prerozdelenie. Už nebudú smerovať do extenzívneho rastu, ktorý podľa M. Profanta Česko nepotrebuje: „V minulosti sa tisíce ľudí nedostali na vysokú školu, lebo neboli voľné kapacity. Dnes to už neplatí.“
V porovnaní s dotáciou na vzdelávanie sa zvýši pomer zdrojov na vedu a doktorandov. Výskum sa bude podporovať selektívnejšie. Doktorandi a absolventi štátom preferovaných odborov prinesú školám extra peniaze. Väčšina českej akademickej obce s dôrazom na výskum súhlasí. No upozorňuje, že zvýšiť sa musia aj normatívy na vzdelávanie.
Reforma dá podľa poradcu ministerky školstva školám na výber: pokúsiš sa robiť dobrý výskum alebo sa prestaneš hrať na vedu a budeš veľmi solídne učiace pracovisko. Filozofii vzdelávacieho pracoviska zodpovedá podľa V. Kindla napríklad právo: „Nikdy nebudeme robiť výskum v takom rozsahu ako prírodovedecké či lekárske fakulty. Sústreďujeme sa na vzdelávanie magistrov a doktorandov.“
M. Profant si myslí, že Česká republika neunesie dvadsaťštyri verejných univerzít, ktoré sa všetky pokúšajú produkovať doktorantov a výskum na európskej úrovni. „Ich energia sa tým zbytočne vyčerpáva. Toľko kvalitných ľudí nemáme,“ súhlasí P. Klener.
Byť vzdelávacou školou pritom nie je v zahraničí hanba, rovnako ako poskytovať a študovať bakalársky stupeň. „Verejnosť i vysoké školy musia prijať bakalársky stupeň ako bežný spôsob vzdelávania. Na Západe absorbuje aj polovicu všetkých vysokoškolákov,“ tvrdí M. Profant. V Česku je to v aktuálnom akademickom roku 36 percent.
Kvalita? Kdeže!
Najviac verejných i súkromných škôl, kam chodí zhruba šesť percent vysokoškolákov v Česku, je v Prahe a Brne. Univerzitu od poslancov dostali aj regionálne sídla ako Hradec Králové, Opava, Zlín či České Budějovice.
„V deväťdesiatych rokoch vzniklo veľa menších regionálnych univerzít. Parlament ich schvaľoval s odôvodnením, že prispejú k celkovému rozvoju regiónu,“ opisuje M. Profant. Akreditačná komisia vzniku žiadnej verejnej ani štátnej univerzity zo zákona zabrániť nemôže.
Slová M. Profanta potvrdzuje prorektor UK Pavel Klener. V deväťdesiatych rokoch sedel v českom parlamente ako poslanec a zažil, že vznik školy je predovšetkým výsledkom politiky a regionálneho lobingu: „Upozorňoval som, že zriaďovať školy v regiónoch je z pohľadu kvality nebezpečné. Nerobím si žiadne ilúzie o dôvodoch, pre ktoré parlament univerzity zakladal.“
Foto – Miro Nôta
