• Osobný automobil bol daný záložcom a zároveň aj dlžníkom v jednej osobe do zálohu za pôžičku. Tento osobný automobil kúpila tretia osoba, ktorá síce o existencii záložného práva nevedela, ale je ochotná zaplatiť nedoplatok pôžičky. Akým spôsobom možno prijať peňažnú hotovosť od tejto tretej osoby tak, aby to bola úhrada nedoplatku pôžičky a nie zdaniteľný príjem veriteľa? Dlžník s veriteľom ani s treťou osobou už nekomunikuje.

V popísanom prípade sa treba najprv zaoberať otázkou platnosti zriadenia záložného práva. Od jej vyriešenia sa odvíja aj prípadná povinnosť súčasného vlastníka automobilu zaplatiť zostatok pôžičky.

Právnu úpravu záložného práva možno nájsť v ustanoveniach §§ 151a až 151me Občianskeho zákonníka. Záložné právo k autu mohlo potom vzniknúť dvojakým spôsobom.

Prvým je zriadenie záložného práva písomnou záložnou zmluvou a následná registrácia záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv. V tomto prípade nie je potrebné, aby bolo auto skutočne odovzdané záložnému veriteľovi.

Záložca, ktorý dal auto do zálohu týmto spôsobom, môže automobil po vzniku záložného práva naďalej normálne používať. Musí sa zdržať všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje. Záložná zmluva môže právo záložcu užívať predmet zálohu vylúčiť, prípadne jeho užívanie obmedziť nejakým iným spôsobom.

Záložné právo sa dá zriadiť aj bez uvedených formalít samotným odovzdaním automobilu do zálohu záložnému veriteľovi. Tento spôsob vzniku záložného práva je jednoduchší, keďže nie je potrebné vyhotovovať písomnú zmluvu o zriadení záložného práva a nie je potrebná ani registrácia záložného práva v registri záložných práv.

Záložca v tomto prípade stráca možnosť disponovať autom počas trvania záložného práva. Záložný veriteľ, ktorému bolo auto odovzdané do zálohu, ho môže používať iba so súhlasom záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Zo znenia vašej otázky možno predpokladať, že auto po vzniku záložného práva zostalo k dispozícii dlžníkovi, ktorý ho neskôr predal. Okrem písomnej záložnej zmluvy sa preto na vznik záložného práva vo vašom prípade vyžadovala aj jeho registrácia v registri záložných práv.

Povinnosť registrovať záložné právo v registri záložných práv platí pre všetky prípady, keď záloh, ktorý je hnuteľnou vecou, zostáva po vzniku záložného práva v dispozícii záložcu. Táto registračná povinnosť bola do slovenského právneho poriadku zavedená od 1. 1. 2003.

Notársky centrálny register záložných práv vedie Notárska komora SR a registráciu záložného práva k hnuteľnej veci vykonáva ktorýkoľvek notár. Zaťaženosť hnuteľnej veci záložným právom možno v súčasnosti zistiť na každom notárskom úrade na Slovensku.

Pokiaľ ste záložné právo k autu zriadili ešte pre týmto dátumom, podľa prechodného ustanovenia § 879e ods. 2 Občianskeho zákonníka ste boli povinný registrovať záložné právo v registri záložných práv v termíne do 30.6.2003. Ak ste tak neurobili, záložné právo k automobilu k tomuto dátumu zaniklo.

Nový vlastník auta nie je potom pri tejto prvej alternatíve riešenia problému povinný zaplatiť zostávajúcu časť pôžičky. Ak by veriteľ napriek tomu od nadobúdateľa automobilu prijal peňažné plnenie, išlo by z jeho strany o bezdôvodné obohatenie.

Navyše ste uviedli, že súčasný vlastník motorového vozidla nevedel, že kupuje auto zaťažené záložným právom. V zmysle § 151h Občianskeho zákonníka v zásade platí, že pri prevode zálohu pôsobí záložné právo aj vo vzťahu k novému nadobúdateľovi zálohu.

Z ustanovenia § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka zase vyplýva, že záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, pokiaľ bol nadobúdateľ zálohu v čase jeho prevodu alebo prechodu dobromyseľný v tom, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný, ak nepreukáže opak.

Nadväzne na to podľa § 151md ods. 1 písm. f) Občianskeho zákonníka platí, že ak bol nadobúdateľ zálohu v čase jeho prevodu alebo prechodu dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, záložné právo zaniká.

Z toho vyplýva, že ak súčasný vlastník auta skutočne nevedel, že kupuje auto zaťažené záložným právom, nie je povinný záložnému veriteľovi nič platiť a pri výkone svojho vlastníckeho práva k autu nie je nijako obmedzený. Záložný veriteľ si svoje nároky titulom nesplatenej pôžičky môže v takom prípade uplatňovať iba priamo proti dlžníkovi.

Ak by súčasný vlastník osobného automobilu chcel napriek všetkému zaplatiť za dlžníka zostávajúcu časť pôžičky, mohlo by sa tak stať napríklad na základe zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka. Záložný veriteľ by zmluvou o postúpení pohľadávky previedol na súčasného vlastníka automobilu svoju pohľadávku proti dlžníkovi.

Vlastník auta by veriteľovi za prevod pohľadávky zaplatil dohodnutú odplatu a tým by sa stal novým veriteľom dlžníka on. Do úvahy prichádza tiež pristúpenie vlastníka auta k záväzku dlžníka podľa § 533 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by vlastník auta podľa týchto ustanovení zaplatil zostatok pôžičky za dlžníka, mohol by si vo vzťahu k dlžníkovi uplatňovať nárok na vrátenie všetkého, čo za neho plnil.