Slovensko obrala pandémia o 811 miliónov eur

Minuloročná recesia obrala štátny rozpočet o oveľa menej peňazí, ako sa pôvodne čakalo. Tesne po vypuknutí pandémie sa počítalo s tým, že v priebehu pár mesiacov slovenská ekonomika príde o niekoľko miliárd eur. Po celom svete sa totiž zatvárali obchody a nebezpečný koronavírus uväznil doma milióny ľudí.

Napriek niekoľkomesačnému zatvoreniu obchodov realita nakoniec nebola ani zďaleka taká zlá, ako sa javilo ešte počas jari minulého roka. V porovnaní s rokom 2019 klesli daňové príjmy štátnej pokladnice v roku 2020 nakoniec len o 811 miliónov eur. Príjemným prekvapením bol hlavne výber dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorý sa prepadol len o 17 miliónov eur.

Počas minulého roka sa nedarilo hlavne firmám, ktoré do štátnej pokladnice odviedli až o 610 miliónov eur menej. Výnosy z daní príjmu fyzických osôb klesli o 5 miliónov eur. Napriek tomu prišlo aj k druhému príjemnému prekvapeniu, keď výber odvodov od pracujúcich ľudí narástol o 95 miliónov eur. Viac peňazí štát vybral vďaka rýchlemu rastu priemernej mzdy, ktorá sa v minulom roku zvýšila o 7,8 percenta a dosiahla hodnotu 1 129 eur v hrubom.

Pri pohľade na minuloročný vývoj príjmov v štátnej pokladnici, vláda najlepšie prichádzajúcu konsolidácia zvládne zvýšením DPH, sociálnych a zdravotných odvodov. Lenže ministerstvo financií plánuje dvíhať dane z nehnuteľností a pri odvodoch je v hre dokonca ich zníženie. Teoreticky má totiž nižšie zaťaženie práce motivovať firmy zamestnať viac ľudí.

Výrazné zníženie odvodov ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu však v minulosti prakticky veľa nezmenilo. Ani prípadné zníženie daňových príjmov zamestnancov nepovedie k prudkému ekonomickému rastu a zvýši sa maximálne spotreba domácnosti.

Daňové a odvodové príjmy
Infogram

O rok môže byť daň z bývania až trikrát vyššia

Možno už počas budúceho roka štát vyberie od slovenských domácnosti stovky miliónov eur navyše za vlastnenie nehnuteľností. Ministerstvo financií totiž plánuje viac zaťažiť majetok a menej zdaňovať prácu. Konkrétne detaily zmeny daňového mixu sa aktuálne analyzujú a výsledky majú verejnosti predstaviť v najbližších mesiacoch.

Za otvorenie diskusie o zvyšovaní daní môže pandémia, ktorá výšku verejného dlhu v rozmedzí rokov 2019 až 2023 vystreli zo 48,5 na 69,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Na takto obrovskú dlhovú sekeru kozmetické zmeny určite nezaberú. Preto o potrebe až trojnásobného zvýšenia daní z nehnuteľností otvorene hovoria napríklad aj analytici Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).

Pravdepodobne najviac si priplatia majiteľa veľkých rodinných domov, ktorými sú v slovenských dedinách väčšinou dôchodcovia s nižšími príjmami a štát preto zvažuje preniesť povinnosť platenia zvýšených daní na ich dedičov. Pre utajovanie celej reformy však dnes nie je jasné, čo sa stane v prípade, ak deti odmietnu platiť vyššie dane za svojich rodičov.

„Ministerstvo financií ubezpečuje občanov, že pri akýchkoľvek daňových zmenách zohľadňuje sociálne aspekty a inak to nebude ani pri daňovej reforme,“ uviedol Róbert Buček z tlačového oddelenia ministerstva financií. Viac konkrétnosti nepovedal a momentálne sa dá len špekulovať, že ľudia v sociálnej situácií môžu byť napríklad oslobodení od platenia daní z nehnuteľnosti.

Lenže príliš veľa výnimiek môže nakoniec torpédovať snahu vlády o konsolidáciu verejných financií a dnes je isté len to, že pokiaľ vláda neplánuje aj v budúcnosti žiť na dlh, bude musieť po skončení krízy zvyšovať dane. To bude u ľudí, ako vždy, krajne nepopulárne a aj lepšie zarábajúcu mladšiu generáciu určite nepoteší, že k vysokým splátkam hypoték im pribudnú aj vysoké dane za vlastnenie nehnuteľnosti. Navyše, keď v priemyselne rozvinutých častiach krajiny sa za viac ako 100-tisíc eur predávajú staré panelákové byty a ich majitelia určite nemajú pocit, že žijú v luxuse.

Na dedinách vo veľkých domoch žijú vo veľkom počte dôchodcovia, ktorí si ich svojpomocne postavili ešte za predchádzajúceho režimu.
Zdroj: Ingrid Timková
Na dedinách vo veľkých domoch žijú vo veľkom počte dôchodcovia, ktorí si ich svojpomocne postavili ešte za predchádzajúceho režimu.

Strašidlo socializmu obchádza Slovensko

Čím vyššia ekonomická sloboda, tým väčší osobný aj spoločenský blahobyt – ukazujú skúsenosti krajín z celého sveta. Lenže sledovanie ekonomickej trajektórie slovenskej slobody nedáva nádej na nasledovanie úspešného príbehu štátov Škandinávie či juhovýchodnej Ázie. Dokonca sa dá povedať, že celú modernú históriu krajina v indexe ekonomickej slobody klesala.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa