Európske priemyselné skupiny sa čoraz intenzívnejšie obracajú na Francúzsko pri budovaní ekosystému ťažby a spracovania kovov vzácnych zemín. Snažia sa tak znížiť závislosť od Číny, ktorá má prakticky monopol na dodávky kritických surovín, nevyhnutných pri výrobe elektromobilov, turbín či obranných systémov.
Keď Peking v apríli zaviedol exportné obmedzenia ako odvetu na clá uvalené americkým prezidentom Donaldom Trumpom, vývoz vzácnych magnetov z Číny klesol v priebehu jedného mesiaca o 51 percent. Podľa konzultantov z Wood Mackenzie tým čínska politika ohrozila globálnu výrobu vozidiel a spôsobila veľkú ranu pre automobilový priemysel.
Francúzsko sa postupne stáva lídrom EÚ v úsilí o prebudovanie dodávateľského reťazca kritických surovín. V rámci európskej iniciatívy Critical Raw Materials Act (CRMA) má najviac „strategických“ projektov spomedzi všetkých krajín – deväť z celkových 47, z toho dva sa týkajú priamo vzácnych zemín.
Európa sa búri proti technologickej nadvláde USA. Náhrady hľadá skôr, než Trump stlačí vypínač
Aj napriek tomu je krajina oproti Číne stále pozadu a kapacity nestíhajú pokrývať rastúci dopyt, upozorňuje Financial Times. Spoločnosti ako MagREEsource, ktorá dodáva permanentné magnety a je súčasťou CRMA, hlásia preťaženie. „Je to frustrujúce – dopyt je obrovský, ale nemáme dostatok kapacít na jeho pokrytie,“ uviedol šéf firmy Erick Petit.
Podobne sa vyjadrila aj An Nuyttensová zo Solvay Silica, dcérskej spoločnosti belgickej chemickej skupiny. Tvrdí, že denne dostávajú „zúfalé“ žiadosti od zákazníkov obávajúcich sa okamžitých problémov so zásobovaním.
Niektorí manažéri upozorňujú, že spoločnosti obchodujúce s týmito komoditami začali špekulatívne zvyšovať ceny – niekedy až desaťnásobne oproti bežnej úrovni.
Európa ide s kožou na trh. Dokáže update nespoľahlivého systému konkurovať americkému Patriotu?
Závislosť Európy od Číny je známa už roky – krajina pokrýva 98 percent dopytu po kritických prvkoch, vyplýva z údajov Európskej komisie. Hoci samotné minerály nie sú mimoriadne vzácne, problémom je ich ekonomicky rentabilná ťažba a náročné procesy separácie a spracovania, v ktorých má Čína dominantné postavenie aj vďaka uvoľnenejším environmentálnym štandardom a silnej štátnej podpore.
Kritické suroviny sú potrebné pre moderné technológie, najmä:
výrobu permanentných magnetov (napr. neodym, praseodym, dysprózium)
elektromotory a generátory (napr. vo veterných turbínach, elektromobiloch)
optiku a lasery (terbium, europium)
dotykové obrazovky, LED, displeje
batérie a katalyzátory
vojenské a letecké technológie (napr. v radaroch a navigačných systémoch).
Francúzsko aj v minulosti patrilo medzi významných spracovateľov vzácnych zemín. Spoločnosť Solvay prevádzkuje závod v La Rochelle od roku 1948. V 80. a 90. rokoch vyrábala až 15-tisíc ton oxidov vzácnych zemín ročne. V apríli firma oznámila, že opäť spustí výrobu ťažkých aj ľahkých oxidov, a to výhradne zo surovín pochádzajúcich mimo Číny.
Ukrajina chystá revolúciu. Chce sa stať exportnou veľmocou a prepísať energetickú mapu Európy
Chemická skupina Rhône-Poulenc, ktorú Solvay prevzala v roku 2011, mala v polovici 80. rokov takmer 50-percentný podiel na globálnom trhu v spracovaní týchto prvkov. „Francúzsko má výnimočnú expertízu, ktorá je dnes veľmi potrebná,“ tvrdí Emmanuel Hache z francúzskeho think-tanku Institut de relations internationales et stratégiques (IRIS).
K rozvoju prispievajú aj mladé firmy ako Carester, ktorá vznikla v roku 2019 a plánuje spustiť výrobu ťažkých oxidov vzácnych zemín od roku 2026. Jej dcérska spoločnosť Caremag získala v marci investíciu 216 miliónov eur od japonských investorov a francúzskej vlády na výstavbu recyklačného a rafinačného závodu v Lacqu na juhu Francúzska. Z produkcie na nasledujúcich desať rokov už má zazmluvnených 70 percent, vrátane automobilky Stellantis.
Ďalšie dôležité správy
