Drahý sociálny systém na Slovensku. Peniaze dostáva každý, aj kto ich nepotrebuje

Súčasný sociálny systém pozostáva z viacerých druhov dávok a príspevkov, ktoré sú zamerané na riešenie rozličných životných situácií obyvateľstva. Podmienky nároku na jednotlivé dávky sa líšia. Niektoré sú viazané na pracovnú aktivitu a výšku príjmu žiadateľa, ako je napríklad daňový bonus na dieťa. Iné zohľadňujú okrem príjmu aj majetok, čo platí pre pomoc v hmotnej núdzi alebo kompenzácie pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP). Naopak, určité dávky sa poskytujú plošne všetkým oprávneným osobám bez ohľadu na ich príjmovú a majetkovú situáciu, sem spadajú prídavky na deti či 13. dôchodok.

Dlhodobo udržať takto nastavený systém bude náročné. Slovensko dosiahlo len tretinu potrebnej konsolidácie verejného dlhu. Na jeho stabilizáciu bude v najbližších rokoch potrebné ušetriť päť miliárd eur. Priestor na ďalšie zvyšovanie daní je výrazne obmedzený, keďže domáce firmy už v súčasnosti čelia najvyššiemu daňovému zaťaženiu a najdrahšej pracovnej sile v regióne. Analytici naznačujú, že stovky miliónov eur ročne je možné ušetriť efektívnym nastavením sociálnej pomoci.

Každý dostáva nejakú pomoc

Systém existujúcej pomoci analyzovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v štúdii pod názvom: „Kde pomáhať a kde šetriť? Adresnosť v sociálnom systéme ako kľúč.“ Väčšina sociálnych dávok sa v súčasnosti vypláca v porovnateľnej výške pre všetky sociálne skupiny. Výnimkou je pomoc v hmotnej núdzi, ktorá je cielená na najchudobnejšie sociálne skupiny dlhodobo nezamestnaných.

Podľa Rozpočtového semaforu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) dosahuje objem dávok a podpôr mimo systémov sociálneho a zdravotného poistenia približne 4,3 miliardy eur. Z tejto sumy štát vynakladá 30 percent na podporu rodín s najnižšími príjmami, čo predstavuje 1,4 miliardy eur. Hoci sa na 40 percent rodín so strednými príjmami vynakladá vyššia celková suma, a to 1,7 miliardy eur, v relatívnom vyjadrení to predstavuje menšiu podporu na rodinu. Je to dané tým, že tieto prostriedky sa rozdeľujú medzi väčší počet príjemcov. Pre 30 percent rodín s najvyšším príjmom je pritom vyčlenených 1,1 miliardy eur. Táto disproporcia naznačuje, že značná časť prostriedkov putuje aj do príjmovo vyšších skupín obyvateľstva, čo otvára priestor pre diskusiu o efektivite a adresnosti celého systému.

Napriek rozšírenému presvedčeniu značnej časti obyvateľstva, že od štátu nedostávajú žiadnu podporu, realita je iná. Ak sa súčasný trend nezmení, len na kompenzáciu vysokých cien energií sa z rozpočtu v najbližších dvoch rokoch minie približne miliarda eur.

Ministerstvo hospodárstva má ambíciu vyplácať túto pomoc adresne. Aktuálne pracuje na prepájaní informácií z rôznych registrov s cieľom automatizovať vyplácanie prostriedkov na základe finančnej situácie konkrétnych domácností už v budúcom roku. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v tejto súvislosti zdôrazňuje, že „prípadný úspech alebo aj neúspech je potrebné využiť na prípravu uceleného systému efektívnejšieho vynakladania verejných výdavkov s jasne definovanými cieľmi sociálnej politiky.“ Potom bude môcť adresne smerovať pomoc aj ministerstvo práce.

Politika verzus ekonomika