Koniec vlaňajška bol pre nás veľkým sklamaním. Takto otvorene komentuje jesennú cenovú vojnu v povinnom zmluvnom poistení (PZP) výkonný riaditeľ Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP) Imrich Fekete.
Cenová vojna, ktorú rozpútala ČSOB Poisťovňa a ktorá do svojho víru strhla i lídrov trhu Allianz – Slovenskú poisťovňu a Kooperativu, posunula slovenský trh o niekoľko rokov naspäť.
Vinu za zmätok, ktorý niekoľko dní vládol poistnému trhu, pripisuje Úradu pre finančný trh (ÚFT). Ten svojou nečinnosťou de facto odobril ponúkanie poistiek za cenu, ktorá v mnohých prípadoch ani nepokryla potrebu tvorby rezerv.
Hoci sa potom ÚFT problémom boja v povinnom zmluvnom poistení vozidiel niekoľko mesiacov zaoberal, žiadnu z participujúcich poisťovní nakoniec nepotrestal. Jediným trestom tak zrejme bude len ten ekonomický – ČSOB napríklad v prvom polroku 2005 zaznamenala stratu sto miliónov korún.
Na chaos na trhu nakoniec ušil záplatu parlament v podobe povinnosti zverejňovať poistné sadzby s dostatočným časovým predstihom, aby sa klienti nemuseli rozhodovať na poslednú chvíľu.
Desať percent
Jedinými víťazmi vlaňajšej vojny tak boli klienti. Nielen preto, že – ak boli ochotní vystáť si fronty – dostali poistenie výrazne lacnejšie ako po iné roky. Ostatné poisťovne, ktoré sa do boja nezapojili, aspoň nezvýšili ceny o sľubovaných desať percent, aby neprišli o ešte viac klientov.
Tento rok sa naopak vlaňajší víťazní klienti stanú porazenými – zažijú skok z minuloročných akciových cien na tohtoročné plné. Pre väčšinu z nich to bude znamenať nárast oproti vlaňajšku aj o sto percent. Naopak tí, ktorým sa vlani akciové ceny nepodarilo získať, môžu rátať s nárastom zhruba o desať percent.
Allianz – Slovenská poisťovňa, líder trhu, napríklad bude dvíhať ceny zhruba o toto percento, jednotlivé kategórie sa však budú mierne líšiť. Klienti, ktorí vlani dostali akciové ceny, budú mať tento rok rovnaké sadzby ako všetci ostatní.
Dni výnimiek sa skončili. Ostatné poisťovne oficiálne tvrdia, že nárast bude zhruba o proklamovaných desať percent. Pravdepodobné však je, že v niektorých kategóriách budú rásť ceny aj o viac, napríklad pre vyššiu škodovosť nákladných áut.
Poisťovne sa zatiaľ k cenám PZP a ich rastu vyjadrujú len veľmi opatrne, definitívne cenníky si nechávajú na koniec októbra. A tak je možné predpokladať, že ceny porastú aj vyšším tempom, pre niektoré osobné vozidlá možno až o tridsať percent. Vlani sa totiž viacero poisťovní po cenovej vojne vzdali ohlasovaného desaťpercentného zvýšenia, ktoré zrejme budú chcieť tento rok dobehnúť.
Krízový plán nebol
K vlaňajšej vojne došlo podľa I. Feketeho aj preto, že zúčastnené strany nedodržiavali dohodnuté podmienky. Tie pri spustení povinného zmluvného poistenia boli okrem iného aj také, že všetci zúčastnení budú používať kategorizáciu podľa kubatúry motora, až kým sa nevyrovná deficit rezerv bývalého zákonného poistenia. Zákon nakoniec v tom čase počítal s trojročným prechodným obdobím, počas ktorého nebolo možné meniť kategorizáciu.
Zmena prišla práve vlani, parlament skrátil o rok prechodné obdobie a kategórie bolo možné stanovovať voľne, rovnako ako ceny. Na trh vstupujúca Wüstenrot prišla s kategorizáciou na základe výkonu motora, ktorú prevzala od svojej materskej spoločnosti. ÚFT to odsúhlasil.
SKP sa však o tom dozvedela, až keď sa Wüstenrot stal jej členom. Podľa I. Feketeho využila čerstvo premenovaná ČSOB Poisťovňa fakt, že ÚFT na sadzby Wüstenrotu nereagoval, a prijala ich aj ona. „Urýchlená liberalizácia sadzieb PZP bola tak trochu prekvapením, neexistoval plán krízy,“ vysvetľuje I. Fekete.
Nové kategórie
Pre vodičov prinieslo uvoľnenie sadzieb PZP zároveň možnosť, ako ušetriť. Na základe vlastných štatistík začali poisťovne sadzby diferencovať podľa regiónu, veku či pohlavia vodiča. V každej z poisťovní vyzerá škodový priebeh inak, preto sa aj kategórie v jednotlivých poisťovniach odlišujú. Siegfried Fatzi tvrdí, že napríklad vo Wüstenrote nie je dôvod diferencovať sadzby podľa regiónov.
Škodovosť je totiž u nich zhodná v mestách i na vidieku. Pripisuje to faktu, že poisťovňa v portfóliu prakticky nemá staré autá, ktoré sú vo veľkých poisťovniach príčinou nižších škôd na vidieku. Zato však plánuje o niečo viac zvýšiť sadzby kategórie mladších vodičov. Potvrdilo sa totiž, že spôsobujú väčšie škody. „Vek a pohlavie, to budú naše kategórie, ďalšie už neplánujeme,“ dodáva šéf Wüstenrotu.
Podľa veku líšia šoférov napríklad aj v Generali Poisťovni, tam je hranicou vek 33 rokov. Kto je mladší, má poistku o niečo drahšiu.
Nevyhnutný malus
Imrich Fekete podrobnejšiu kategorizáciu v zásade víta, rád by však presadil tú podľa neho najzásadnejšiu: malusy pre vodičov, ktorí spôsobujú veľa škôd. „Je to to najprirodzenejšie delenie. Mladší šoféri síce spôsobujú väčšie škody štatisticky, ale ak konkrétny vodič mal veľa havárií do tridsiatky, nie je rozumné čakať, že sa po tridsiatke zrazu umúdri,“ tvrdí.
Poisťovniam sa nápad s malusmi pozdáva, všetky však majú jednu podmienku, ktorá je zároveň kameňom úrazu: musia ho začať používať aj všetci ostatní účastníci trhu. Zákon s malusom počíta, umožňujú ho uplatňovať aj poistné zmluvy. V praxi však nefunguje. V minulosti sa ho pokúšala zaviesť Allianz –Slovenská poisťovňa, aj napriek jej postaveniu lídra však bola jej snaha odsúdená na neúspech.
Vodiči, ktorí od nej dostali trest za spôsobovanie škody v podobe desaťpercentnej prirážky k poistnej sadzbe, jednoducho zrušili poistku a prešli ku konkurencii. Tá ich len privítala, dokonca aj so vstupným bonusom. Zatiaľ totiž na Slovensku neexistuje systém, ktorý by viedol celkovú históriu škodovosti jednotlivých vodičov. Kým potvrdenie o bezškodovom priebehu si vodiči pri odchode inam skoro vždy vyžiadajú, informácia o škodovom šoférovi sa ku konkurencii nedostane.
Register pomôže
Riešenie vidí SKP vo vybudovaní registra škôd. Ten prikázala zaviesť novela zákona o povinnom zmluvnom poistení za účelom zredukovania objemu poistných podvodov. Poslanec Jirko Malchárek, ktorý s novelou prišiel, počítal, že register by na podvodoch ročne dokázal ušetriť zhruba 600 miliónov korún, poistné by teda mohlo byť o niečo menšie.
Skutočná úspora by bola zrejme oveľa nižšia, podobný register totiž už niekoľko rokov beží pod patronátom Slovenskej asociácie poisťovní. I. Fekete si však od zákonom požadovaného registra škôd sľubuje práve prehľad o tom, koľko a akých škôd jednotliví vodiči spôsobujú. Pred svojou minulosťou by sa už teda šoféri nemohli schovať v inej poisťovni, všetky by k nej mali prístup.
Analógiou k registru škôd by mohol byť minulý rok spustený bankový úverový register, prostredníctvom ktorého sa banky delia o informácie o jednotlivých klientov o tom, ako splácali a splácajú svoje záväzky. Podobne ako v prípade bánk by klienti poisťovní s poškvrnenou minulosťou dostali k poistnému prirážku, zodpovedajúcu ich rizikovosti.
Register by sa mal rozbehnúť koncom budúceho roka. Jeho vplyv na cenu poistného – ak sa systém malusov podarí na Slovensku presadiť – by malo byť cítiť len postupne, v priebehu piatich až desiatich rokov. I. Fekete vyčísľuje, že ak by sa malus uplatňoval od samého počiatku PZP, zlí vodiči by doteraz zaplatili na poistnom o osemsto miliónov korún viac, než ich poistky stáli v skutočnosti.
Z opačného pohľadu – tí, ktorí škody nespôsobujú, mohli zaplatiť dohromady o osemsto miliónov korún menej. Navyše, vedomie, že spôsobenie škody sa bude rovnať drahšej povinnej poistke, by malo postupne viesť k väčšej opatrnosti na cestách. Postupne by sa tak mohla znížiť škodovosť a tým aj zmierniť rast cien povinného poistenia.
Deficit sa čistí
Dôležitou zložkou ceny PZP na Slovensku naďalej ostáva deficit rezerv zdedený zo zákonného poistenia. Ten sa stále odhaduje na zhruba päť miliárd korún. V prvom štvrťroku budúceho roka by však mal prebehnúť audit, ktorý toto číslo aktualizuje.
Jednu miliardu korún z tejto sumy tvoria anuity – priebežne vyplácané odškodnenia za invaliditu, náhradu mzdy a podobne. SKP by sa tohto podielu na deficite rada zbavila jednorazovým vyplatením. „Skrátka by sme naraz zaplatili celú sumu, ktorú by sme inak museli hradiť po troške niekoľko desiatok rokov,“ vysvetľuje zástupkyňa riaditeľa SKP Lýdia Blažeková.
Kancelárii pritom nejde o to, pripraviť obete nehôd o stály príjem – jednorazovo by dostali oveľa viac – ale o to, zbaviť sa správnych nákladov na tieto výplaty. Oficiálne síce spravuje výplatu týchto anuít Allianz – Slovenská poisťovňa, tej však kancelária za správu i tak platí. S kmeňom totiž súvisia pravidelné náklady – poštovné, údržba a prevádzka IT systému, komunikácia s klientmi, ktoré jeho správu veľmi predražujú.
Zmrazené žaloby
Najväčšiu časť deficitu stále tvoria žaloby zo zákonného poistenia, ktorých väčšina sa vynorila v predchádzajúcich dvoch rokoch. Dohromady klienti zo zákonného poistenia požadujú 3,5 miliardy korún ako bolestné či náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ak by vyhrali, spolu s úrokmi z omeškania by sa táto suma mohla ešte o jednu miliardu korún zvýšiť.
Sumy sú často prehnané do niekoľkomiliónových výšok a žaloby sú špekulatívne. „Momentálne to spí, nič sa nedeje,“ tvrdí I. Fekete. Je to podľa neho reakcia na to, ako minister spravodlivosti Daniel Lipšic v týchto prípadoch zakročil. Práve v súvislosti s podobnými miliónovými žalobami pozastavil výkon funkcie niekoľkým sudcom, prišlo aj na obvinenia zo spolupráce s viacerými advokátmi, súdnymi znalcami a lekármi.
Keďže zákonné poistenie definitívne skončilo nástupom roka 2002, koniec roka 2005 bude znamenať pre deficit rezerv dôležitý medzník – premlčanie. Škody na majetku, ktoré by mohli byť hradené zo zákonného poistenia a nebudú do konca roka nahlásené, budú premlčané. Obavy z neočakávaného náhleho rastu deficitu sa teda zmiernia.
Menej nepoistených
Začiatok tohto roka priniesol aj prečistenie registra motorových vozidiel. Polícia z tohto zoznamu vymazala všetky vozidlá, ktoré boli staršie ako šesť rokov a nevymenili si staré štátne poznávacie značky za nové evidenčné čísla vozidla. Pre kanceláriu to prinieslo ľahšiu orientáciu v tom, ktoré vozidlá sú nepoistené. Je ich zhruba 65-tisíc, teda necelé štyri percentá áut na Slovensku.
Ak takéto auto spôsobí nehodu, škodu hradí kancelária z garančného fondu. Ten sa však tvorí z prostriedkov všetkých poisťovní, a teda v konečnom dôsledku z peňazí klientov, ktorí si poistenie vzorne platia. „Radi by sme dostali počet nepoistených vozidiel pod jedno percento,“ tvrdí L. Blažeková.
Prečistenie registra vozidiel ukázalo zaujímavý fakt – priebeh škôd spôsobených nepoistenými vozidlami sa oproti vlaňajšku prakticky nezmenil. Inými slovami, nepreregistrované a nepoistené vozidlá ani po cestách nejazdili. Ich vymazanie teda len formálne vyčistilo zoznam áut na Slovensku, nezbavilo však slovenské cesty skoro žiadneho nepoisteného vodiča.
Ilustračné foto – Miro Nôta
